Regulácie by mali cieliť na technologické spoločnosti, ktoré prevádzkujú sociálne siete, nie na dospievajúcich a rodičov.
Nepremyslené zákazy pre vekovú skupinu od 13 do 16 rokov v oblasti digitálnych technológií sú podľa niektorých odborníkov málo efektívne a potenciálne môžu byť aj škodlivé. Zdroj: iStock/NikVector
Zákaz sociálnych sietí pre mládež do 16 rokov zaviedla ako prvá Austrália. Jej vzor budú pravdepodobne nasledovať aj ďalšie krajiny. Zákaz najnovšie zvažuje Francúzsko. Aj Slovenská republika chystá zákon, ktorý má obmedziť sociálne siete a umelú inteligenciu pre deti do 16 rokov. Návrh by mal byť na jar predložený do medzirezortného pripomienkového konania. Zástancovia opatrení tvrdia, že je to v záujme zachovania detského zdravia a zdravého dospievania.
Potenciálne škodlivý zákaz?
Existujú však aj skupiny odborníkov, podľa ktorých plošný zákaz nie je riešením. Podľa odborníkov z Interdisciplinárneho výskumu internetu a spoločnosti (IRTIS) Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity a svetových expertov z prestížnych univerzít sú nepremyslené zákazy pre vekovú skupinu od 13 do 15 (prípadne 16) rokov v oblasti digitálnych technológií málo efektívne a potenciálne môžu byť aj škodlivé.
„Ako ukazuje jeden z našich výskumov, adolescenti na sociálnych sieťach trávia až niekoľko hodín denne, pričom naše i zahraničné výskumy poukazujú na množstvo negatívnych, ale aj pozitívnych dosahov na ich wellbeing a duševné zdravie. V tomto ohľade sa môže zdať, že plošný zákaz je najjednoduchšie riešenie. V súčasnosti však neexistuje dostatok odborných záverov, ktoré by jednoznačne podporovali pozitívne dosahy celoplošných zákazov. Hrozí tak, že zavedieme opatrenia, ktoré môžu napáchať nejasné škody a vlastne tak psychickému zdraviu dospievajúcich skôr uškodiť,“ cituje tlačová správa Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity Michaelu Šaradín Lebedíkovú, jednu z členiek tímu IRTIS.
Podľa odborníkov z IRTIS-u zo zahraničných výskumov vyplýva, že abstinencia od sociálnych médií, teda takzvané digitálne detoxy, nie sú dobré pre wellbeing, pretože sú neudržateľné a zároveň oberajú používateľov o všetky pozitíva, ktoré prinášajú sociálne siete. Nedávna štúdia vedcov z Harvardu dokonca ukazuje, že snaha znížiť používanie sociálnych sietí namiesto úplného zákazu je pre wellbeing dospievajúcich prínosnejšia, najmä kvôli zachovaniu kontaktov s priateľmi.
Výskumy poukazujú aj na pozitívne dosahy sociálnych sietí na wellbeing a duševné zdravie adolescentov. Zdroj: iStockphoto.com
Nežiaduce praktiky technologických spoločností
Odborníci z IRTIS-u uznávajú, že samotný dizajn niektorých platforiem vzbudzuje dôvodné obavy týkajúce sa prioritizácie času stráveného na platforme na úkor kvality obsahu a agresívnych algoritmov založených na zbere osobných dát. Toto potvrdzuje aj nedávne predbežné zistenie Európskej komisie o TikToku, ktorého dizajn je založený na závislostných prvkoch. Tieto skutočnosti môžu mať väčší dosah na dospievajúcich, pretože ich pozornosť a exekutívne funkcie nie sú ešte celkom vyvinuté, potenciálne negatívne dosahy sa však týkajú aj dospelých. Zákaz sietí pre mladších používateľov tak podľa vedcov z IRTIS-u nemá zmysel bez tlaku na majiteľa samotných technológií. Môže navodiť pocit falošného bezpečia a zaťaží predovšetkým používateľov. Technologickým spoločnostiam, naopak, umožní pokračovať v obchodnom modeli založenom na nežiaducich praktikách.
Priestor pre sociálne kontakty
Používanie sociálnych sietí je navyše v súlade s potrebami adolescentov, či už ide o nadväzovanie vzťahov, alebo o osamostatňovanie sa od rodičov. Sociálne siete často môžu byť jediným priestorom pre autonómiu a kontakt s vrstovníkmi. Ak podľa vedcov z IRTIS-u nebudeme okrem zákazu hľadať cesty, ako ho zabezpečiť mimo technológie, hrozí, že sa adolescenti len presunú na iné, ešte menej regulované platformy, napríklad na WhatsApp alebo Discord, ktoré pre kontakty so školou či s rodinou používajú i deti výrazne mladšie ako 13 rokov. Na týchto četovacích platformách sa adolescenti môžu stretnúť s obsahom, ktorý môže byť škodlivý, zraňujúci a je ťažko kontrolovateľný.
„Dospievajúci na internete i sociálnych sieťach vyhľadávajú obsahy, ktoré súvisia s ich potrebami. To však môže byť pozitívne i negatívne. Ak má napríklad dospievajúci psychické problémy a na sociálnych sieťach je ďalej vystavený zraňujúcim obsahom, je nanajvýš pravdepodobné, že napriek zákazu tieto obsahy nájde na internete inde. Navyše samotný zákaz psychické problémy adolescenta nijako nevyrieši. Je potrebné pátrať po príčine, nie riešiť dôsledok,“ povedal David Šmahel z Fakulty sociálnych vied Masarykovej univerzity, ktorý dlhodobo skúma tému používania internetu adolescentmi.
Plošné zákazy iba presunú riziká inam
Podobné stanovisko ohľadom zákazu sociálnych sietí majú aj ďalší zahraniční experti a expertky. Profesorka Sonia Livingstonová z London School of Economics zdôrazňuje potrebu opierať sa predovšetkým o regulácie, ktoré už v Európe máme, no v praxi ich nevymáhame. V tejto súvislosti zdôrazňuje fakt, že sociálne siete nie sú určené deťom do 13 rokov. Hlasy volajúce po tlaku na korporácie namiesto na používateľov sa ozývajú aj z prestížnej holandskej University of Amsterdam, kde profesorka Jessica Piotrowski upozorňuje na to, že deti a dospievajúci sú vynachádzaví a plošnými zákazmi iba presunieme riziká inam. Mladiství totiž zákazy šikovne obídu používaním VPN, zdieľanými profilmi, fiktívnymi dátumami narodenia či odchodom na iné, ešte nezakázané platformy.
Potrebná regulácia korporácií
Podľa vedcov je potrebné, aby sa európske štáty skutočne opierali o regulácie smerom ku korporáciám, ako je Nariadenie o digitálnych službách (DSA), a v rámci nich trvali na skutočných a nielen formálnych zmenách zo strany platforiem. „Tlak by mal smerovať predovšetkým ku korporáciám, nie k deťom a rodičom, a jeho cieľom by malo byť vytváranie bezpečnejšieho prostredia na internete. Malo by dôjsť napríklad k väčšej kontrole a zmene algoritmov, ktoré sociálne siete používajú. Zákazy sociálnych sietí do 16 rokov, v českom prípade do 15 rokov problém nevyriešia. Prinajlepšom sa problém posunie do vyššieho veku. Regulácie by sa mali dotýkať skôr tých, ktorí sociálne siete prevádzkujú, nie dospievajúcich a rodičov,“ dodala Adéla Švestková z IRTIS-u.
Zdroj: TS Masarykova Univerzita IRTIS
(zh)
