Štúdia ukázala, že časté používanie nástrojov umelej inteligencie prispieva k duševnej lenivosti a znižuje kritické myslenie.

Znížená schopnosť kritického myslenia je jedným z dôsledkov častého používania nástrojov umelej inteligencie. Zdroj: iStockphoto.com
Umelá inteligencia (AI) nachádza uplatnenie v rôznych odvetviach a jej vývoj veľmi rýchlo napreduje. V mnohých oblastiach je používanie AI prelomové. Umožňuje vyhodnotenie enormného množstva dát v krátkom čase, ide tak o zásadný nástroj urýchľujúci výskum. AI sa stále viac začleňuje aj do bežného života, a to od virtuálnych asistentov až po komplexnú informačnú a rozhodovaciu podporu.
Vo všeobecnosti môžeme povedať, že používanie umelej inteligencie má výhody, ale prináša so sebou i výzvy, ktorým budeme musieť ako spoločnosť čeliť.
Dobrý sluha, zlý pán
Rozšírenie nástrojov umelej inteligencie (AI) zmenilo mnohé aspekty každodenného života. Vo vedeckej komunite preto rastú aj obavy z možných negatívnych vplyvov na človeka a spoločnosť, najmä pokiaľ ide o schopnosť kritického myslenia.
Nástroje umelej inteligencie pritom môžu byť dobrou pomôckou, napríklad i v oblasti vzdelávania. Poskytujú personalizované inštrukcie a okamžitú spätnú väzbu, čím podporujú získavanie zručností a uchovávanie vedomostí. Prílišné spoliehanie sa na informácie dodané AI však môže byť kontraproduktívne. Existujú obavy, že využívanie takýchto nástrojov by mohlo u študentov viesť k pohodlnosti a nekritickému konzumovaniu údajov vygenerovaných AI.
Potenciálny negatívny vplyv AI na kritické myslenie sa netýka len oblasti vzdelávania. Napríklad automatizované systémy na podporu rozhodovania v zdravotníctve a vo finančníctve zvyšujú efektívnosť, ale môžu tiež znížiť snahu odborníkov venovať sa nezávislej kritickej analýze.

Jazykové modely umelej inteligencie menia spôsob, akým sa tvorí text. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/Ksenia Zvezdina
Generovanie obsahu a kritické myslenie
Vedec Michael Gerlich zo SBS Swiss Business School v Zürichu sa preto rozhodol preskúmať, ako vplýva využívanie chatbotov na používateľov a ich schopnosť vyhodnocovať dodané informácie. O vplyve využívania AI na kritické myslenie totiž podľa neho vieme stále len málo. Svoje zistenia publikoval v štúdii, ktorá nedávno vyšla v odbornom časopise Societies. Na štúdii sa zúčastnilo 666 ľudí rôzneho veku a vzdelania.
Kritické myslenie je definované ako schopnosť analyzovať, zhrnúť a vyhodnotiť informácie s cieľom prijímať podložené rozhodnutia. Je základnou kognitívnou zručnosťou nevyhnutnou pre akademický úspech, odbornú spôsobilosť a informované občianstvo.
Gerlicha zaujímalo, ako vplýva takzvané kognitívne odľahčenie, ku ktorému dochádza delegovaním úloh na externé nástroje, na kritické myslenie používateľov. Uskutočnil podrobný prieskum formou dotazníkov, rozhovorov a testov. „Štatistické analýzy preukázali významnú negatívnu koreláciu medzi používaním nástrojov AI a skóre kritického myslenia,“ uvádza Gerlich v štúdii.
Problém je najmä časté používanie AI
Výskumník okrem iného sledoval, kto využíva umelú inteligenciu najčastejšie. Ukázalo sa, že ide predovšetkým o mladšiu a technologicky zdatnejšiu generáciu. Mladí ľudia vo veku 17 až 25 rokov, ktorí participovali na štúdii, vykazovali vyššiu závislosť od nástrojov umelej inteligencie, ale aj nižšie skóre kritického myslenia v porovnaní so staršími. Nástroje AI tiež používali častejšie.
Ukázalo sa, že časté používanie súviselo s poklesom kognitívnych schopností. Častí používatelia AI vykazovali zníženú schopnosť kriticky vyhodnocovať informácie a aktívne sa zapájať do riešenia problémov. „Tento jav je obzvlášť znepokojujúci v kontexte kritického myslenia, ktoré si vyžaduje aktívne kognitívne zapojenie, aby bolo možné efektívne analyzovať a vyhodnocovať informácie,“ približuje Gerlich.
Jeden z účastníkov uviedol: „Čím viac používam umelú inteligenciu, tým menej cítim potrebu riešiť problémy sám. Akoby som strácal schopnosť kritického myslenia.“
Častí používatelia nástrojov na báze umelej inteligencie si pritom uvedomovali ich negatívne aspekty aj to, že odporúčania AI môžu byť zaujaté, netransparentné a nesprávne. Napriek tomu ich používali ďalej, pretože benefity podľa nich vyvažovali možné riziká.

Umelú inteligenciu využíva častejšie mladšia generácia. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/ismagilov
Starší sa spoliehajú viac na svoj úsudok
Ľudia vo vekovej skupine 46 rokov a viac využívali AI najmenej. Opísali, že uprednostňujú tradičné metódy riešenia problémov a zhromažďovania informácií, ktorými si udržiavajú lepšie kognitívne schopnosti.
Jeden zo starších účastníkov poznamenal: „Stále uprednostňujem čerpanie z viacerých zdrojov a kriticky sa zamýšľam nad získanými informáciami. Dávam si pozor, aby som sa príliš nespoliehal na umelú inteligenciu, pretože nechcem stratiť schopnosť analyzovať a samostatne sa rozhodovať.“
Jedným z rozhodujúcich faktorov pre schopnosť myslieť kriticky bolo aj vzdelanie. Vzdelanejší účastníci štúdie vykazovali lepšiu schopnosť kritického myslenia bez ohľadu na to, ako často používali nástroje umelej inteligencie.
Aké sú riešenia?
V prípade AI ide o užitočný nástroj, ktorý prináša mnohé výhody, dôležité však je uvedomiť si aj jeho riziká, na ktoré upozorňuje i štúdia Michaela Gerlicha. Podľa autora naznačuje smer ďalšieho výskumu, ktorý bude potrebný na hlbšie pochopenie problematiky.
„Táto štúdia prispieva k rastúcej debate o kognitívnych dôsledkoch umelej inteligencie a ponúka praktické odporúčania na zmiernenie jej nepriaznivých dosahov na kritické myslenie. Zistenia zdôrazňujú dôležitosť podpory kritického myslenia vo svete poháňanom AI, vďaka čomu je tento výskum nevyhnutným čítaním pre pedagógov, tvorcov politík a technológov.“
Vedec tiež prináša návrhy, ako zmierniť riziká používania nástrojov AI. Aké sú riešenia? Podľa Gerlicha je potrebná osveta a vzdelávanie na školách. Dôležité je klásť dôraz na tréning zručností, ktoré tvoria predpoklady na schopnosť kriticky myslieť a podporovať školenia, ako efektívne a s rozumom využívať nástroje umelej inteligencie.
DigiEDU v školách
Kľúčovým témam ako umelá inteligencia vo vzdelávaní, kritické myslenie či inkluzívne vzdelávanie sa venuje aj program DigiEDU, ktorý rezort školstva odštartoval minulý rok. DigiEDU predstavuje najväčšiu investíciu do digitalizácie školstva v histórii Slovenska. Rozpočet programu je spolufinancovaný z Plánu obnovy a odolnosti SR vo výške viac ako 225 miliónov eur.
DigiEDU sa zameriava na modernizáciu vzdelávania vo všetkých základných a stredných školách, čím chce zabezpečiť rovnaké šance pre všetkých žiakov a všetky žiačky. Súčasťou programu sú licencie na vzdelávacie softvéry, inkluzívne digitálne vybavenie a bezpečné sieťové pokrytie, ktoré umožní školám využívať najnovšie technológie a vzdelávacie materiály.
Zdroj: IFL Science, MŠVVaM SR, ČT24, Euractiv, https://doi.org/10.3390/soc15010006
(zh)