Ako chutia slová?

Slová jazyka majú svoje žolíky, ktorých správne používanie plodí majstrov slova či pera.

Povaľkajte si pár slov na jazyku, možno vám zachutia! Metafora slová sú jedlo vám už viac nebude cudzia.

Slová majú chuť

Môžu byť vraj sladké, chutné, ale aj štipľavé, nechutné. Sladké sú slová od mamy ako náplasť na bôle či prejav čistej materinskej nehy. Hodí sa k nim romantická predstava zaľúbencov šepkajúcich si nežné vyznania. Sladké slová sú symbolom lásky, priazne, harmónie či pokoja.

Štipľavé slová sú, naopak, predzvesťou nepokojov, nezhôd. Schyľuje sa pri nich ku konfliktom, k hádkam, sporom. Ak na nás takými slovami zaútočia, sypú sa na nás jedovaté plody zla, niekedy až prekvapivo zbytočné toxické bobule nenávisti.

Medzi sladkými a štipľavými výrazmi oscilujú slová ľudskej falše. Keď ťaháme niekomu medové motúzy popod nos, zdanlivo používame v reči s ním uchu lahodiace slová, za ktorými však číha pokrytecká zloba. Sú to zradné tabletky, potiahnuté na povrchu sladkou škrupinou s príchuťou medu či malín, v ich vnútri je však horčina trpká ako blen.

Slová majú moc

Keď ľudí kŕmime slovami, môžu všeličo spôsobiť. Môžu ľudí rozveseliť, rozosmiať, rozdávať dobrú náladu. Prinášať radostné zvesti. Uvádzať milé prekvapenia. Môžu byť kľúčom do sveta fantázie, spúšťačom obrazotvornosti, kreativity, dobíjačkou energie na činorodú sebarealizáciu alebo aspoň nabíjačkou na doplnenie vyčerpaných síl na každodenné fungovanie.

Môžu aj zarmucovať, odsávať energiu, unavovať. Zbavovať chuti (nielen) do jedla.

Pikantné, ba až nechutné slová neraz privádzajú ľudí do rozpakov, občas aj do zahanbenia. Také slová treba dlho prežúvať, kým ich nimi nadelený nešťastník strávi. Nepatria do bežného repertoáru más, skôr sú arzenálom trúfalcov a vari častejšie (hoci len v súkromí) šibalov s kučeravými myšlienkami.

Slová môžu byť aj zradné ako falošní priatelia

Také nás občas dostávajú do úzkych v cudzine. (Jazyková) faloš brázdi jazyky sveta bez ohľadu na to, či ide o blízke, príbuzné alebo vzdialené, nepríbuzné jazyky. Slovenská kapusta nie náhodou vyzerá aj chutí v Čechách ako kel – veď to naozaj je kel. Čerstvý chlieb znamená v poľštine pravý opak – starý. A zdalo by sa, že ani Francúzsko, krajina famóznej gastronómie, nemá rovnaký „názor“ na niektoré zdanlivo internacionálne slová z jedálneho lístka. Napríklad nie je melón ako melón. Slovenský melón je červený, kým ten francúzsky je žltý.

Niektoré slová sú cudzie

Kedysi som čítala knihu o slovách z dovozu. Boli to cudzie slová, ktoré slovenčinu dochucovali, boli šťavnaté (ako exotické ovocie, pre ktoré nemáme vlastné výrazy), korenisté (ako badián či kurkuma), údené (ako morská soľ na bukovom dreve), s arómou kakaa, vanilky či granátového jablka (ako francúzske grand cru vína). Nejde len o to, koľko ľudí, toľko chutí. Jazyk nám dochucujú svojimi slovami mnohoraké ingrediencie, plodiny či jedlá z nespočetných končín sveta. Odkiaľ začať: pri aztéckej nátierke guacamole z avokáda alebo si doplníme vitamíny priamo z „čerešničiek Inkov“ physalis?

Odcudzené slová

A potom sú aj slová bez chuti a zápachu, možno zle dochutené. Také „nepolapiteľné“, pre niekoho zmätočné. Pravda, za ich „zmätočnosť“ nemôže jazyk sám, ale ľudia, ktorí s ním narábajú vari trochu manipulatívne. Tak napríklad metaforická ovca je človek, ktorý bezhlavo nasleduje druhých, namiesto toho, aby si vytvoril vlastný názor na vec. Pravda, pri troške zlovestnosti sa môže používať slovo ovca s dávkou nenávisti na označenie ľudí, ktorí si nedajú nanútiť cudzí názor. Pravda, tu sme už na hranici metafory slov ako jedla a na prahu metafory jazyka ako zbrane.

Tak už len na okraj: sú aj nezdravé slová ako balast, z ktorých vás rozbolí žalúdok i hlava. Nie sú výživné, nemajú ani podpornú silu výživových doplnkov. Sú často len vatou, ktorá obaľuje prázdno v hlavách. Od takých ruky preč!

Želám vám veľa zdravých slov s netoxickými ingredienciami na tanieri i na jazyku. Dobrú chuť!

Autorka textu: Prof. PhDr. Oľga Orgoňová, CSc., Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

(zh)