Uznávaná vedkyňa, virologička RNDr. Tatiana Betáková, DrSc., je vedúcou vedeckou pracovníčkou vo Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV v Bratislave. Od roku 2015 pôsobí aj na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, na Katedre mikrobiológie a virológie.
Tatiana Betáková sa narodila v Karvinej, ale už vyše 40 rokov býva v Pezinku. Študovala biochémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1993 získala titul PhD a v roku 2015 titul DrSc. v odbore Virológia.
Po obhajobe titulu PhD jej boli udelené štipendiá od zahraničných spoločností: Federation of European Microbiological Societies, The Royal Society, British Council a Wellcome Trust. Vďaka týmto štipendiám absolvovala viacero krátkodobých i dlhodobých pracovných pobytov v zahraničí – vo Veľkej Británii a v USA, konkrétne v National Institute for Medical Research v Londýne a v National Institute of Health v Bethesde. Zaoberala sa štúdiom vírusov chrípky a poxvírusov. Na Slovensko sa vrátila v roku 2002.
Doktorka Tatiana Betáková je autorkou alebo spoluautorkou jednej kapitoly v odbornej monografii, štyroch zahraničných recenzovaných vedeckých monografií, jednej vysokoškolskej učebnice a 44 odborných článkov vo vedeckých časopisoch. V medzinárodných databázach má vyše 500 ohlasov na publikačnú činnosť. Vychovala a stále vychováva diplomantov i doktorandov a viedla viacero domácich projektov. Od roku 2005 je členkou odborovej komisie pre doktorandské štúdium v študijnom odbore Virológia. V roku 2016 bola vymenovaná za členku stálej komisie pre obhajoby doktorských dizertačných prác v odbore vedy a techniky „Virológia“.
V rokoch 2008 – 2017 bola členkou redakčnej rady zahraničného odborného časopisu The Open Journal of Virology. Od roku 2013 je členkou redakčnej rady zahraničného odborného časopisu: Journal of Infectious Diseases and Therapeutics (ISSN: 2310-9386) a The Scientific World Journal (ISSN: 2356-6140).
V júni 2006 si členovia kolektívu pracovníkov Virologického ústavu SAV prevzali Cenu SAV za popularizáciu vedy, konkrétne za súbor publikácií a mediálnych prezentácií „Chrípka – celosvetový problém“.
Virologičku RNDr. Tatianu Betákovú, DrSc., sme požiadali o rozhovor.
M. BARTOŠOVIČOVÁ: Podľa čoho ste si vyberali vysokoškolské štúdium?
T. BETÁKOVÁ: Chcela som študovať medicínu, ale na Lekársku fakultu by som sa nedostala. Okrem biológie ma bavila aj chémia. Vybrala som si biochémiu, lebo som si myslela, že budem pracovať v nemocnici a pomáhať chorým ľuďom. Počas štúdia som zistila, že som nebola jediná, ktorá skončila na biochémii s tou ilúziou, že bude v nemocnici aktívne pomáhať pacientom.
M. B.: Ako ste sa od štúdia biochémie dostali k virológii?
T. BETÁKOVÁ: Bola to náhoda. Po skončení školy som si nevedela nájsť miesto. Spolužiačka robila na Virologickom ústave SAV diplomovú prácu, ale nechcela tam ostať. Tak mi to miesto, ktoré bolo ponúknuté jej, prepustila. Po prijímacom pohovore som sa dostala do laboratória RNDr. Evy Varečkovej, DrSc., kde som urobila dizertačnú prácu s vírusom chrípky a po obhájení PhD si ma na ústave nechali. Hneď po obhajobe som odišla na mesačný zahraničný pobyt do Londýna, na National Institute for Medical Research, no a vrátila som sa takmer po desiatich rokoch.
M. B.: Čo si najviac ceníte na pracovných pobytoch v zahraničí?
T. BETÁKOVÁ: Bola to veľmi dobrá skúsenosť pracovná, ale aj osobná. Ja som sa v Londýne našla. Zistila som, že s mojim vzdelaním a skúsenosťami bez problémov zapadnem medzi zahraničných postdoktorandov. Naučila som sa anglicky. Ja som šla do Anglicka a anglicky som nevedela. Zo začiatku si tam šéf so mnou kreslil a komunikovali sme nohami-rukami. Občas to bolo zúfalé. Postupne sa to však prelomilo. Po odbornej stránke to bolo veľmi prínosné. Mnohé metodiky neboli u nás finančne dostupné a preto neboli zavedené, takže som sa veľa naučila tam.
V USA, kde som si na tri roky odskočila z Londýna, mala práca užasnú dynamiku. National Institute of Health v Bethesde má vysoký rozpočet. Keď vám niečo napadne a potrebujete nejaké protilátky, enzýmy a podobne, objednáte to a na druhý deň to máte na stole. Mala som veľkú voľnosť a mohla som si veľa vecí vyskúšať. Keď som sa z USA vrátila späť do Londýna, mala som pocit, že som sa v čase presunula o päť rokov dozadu.
Samozrejme, že som sa stretla aj s mnohými vecami, o ktorých som si povedala, že keď raz budem „šéfka“, tak ich svojim podriadeným nebudem robiť. Zahraničný pobyt bol pre mňa veľkým prínosom, získala som veľa skúseností a veľa som sa naučila. Odporúčam to naozaj všetkým.
M. B.: Čím sa zaoberáte v súčasnosti?
T. BETÁKOVÁ: V súčasnosti som stále verná vírusu chrípky. Ukazuje sa, že príčinou komplikácií pri chrípkovom ochorení nemusí byť samotná replikácia vírusu v organizme, ale neprimerane silná zápalová reakcia, ktorá vzniká v dôsledku nadmernej aktivácie zložiek imunitného systému a môže spôsobovať imunopatologické poškodenie epitelu dýchacích ciest a pľúc.
Momentálne študujeme vrodenú imunitnú odpoveď na vírus chrípky, konkrétne rozdiel v indukcii cytokínov po infekcii nizkovirulentnými a vysokovirulentnými kmeňmi vírusu chrípky. Tieto cytokíny by tak mohli v budúcnosti slúžiť ako potenciálne markery pre diagnostiku a komplexnejšiu terapiu či zmiernenie následkov chrípkových infekcií.
M. B.: Ktoré vírusy dajú virológom najviac „zabrať“ pri príprave vakcíny?
T. BETÁKOVÁ: Je to práve vírus chrípky, kde nevieme pripraviť univerzálnu vakcínu, pretože tento vírus veľmi rýchlo a ľahko mutuje. Potom je to HIV, ten po infekcii zabuduje svoj genóm do genómu bunky. Herpetické vírusy – doposiaľ nemáme vakcíny a naozaj by sme ich potrebovali. A určite veľa iných vírusov.
M. B.: Kedy hovoríme o epidémii a kedy o pandémii a čo z nich vyplýva vo vzťahu k očkovaniu ľudí?
T. BETÁKOVÁ: Epidémia je hromadný výskyt nákazlivej choroby na určitom mieste (mesto, štát). Pandémia je vlastne epidémia rozšírená vo veľkom okruhu (svetadiel, celý svet). Zjednodušene povedané, ak sa vírus alebo iný patogén vyskytuje lokálne v určitej oblasti, potom odporúčam očkovať ľudí, ktorí žijú v tejto oblasti. Samozrejme, ak idete do tejto oblasti na dovolenku alebo pracovne, treba riziko zvážiť a potom sa zaočkovať. Po vypuknutí pandémie sa odporúča širokospektrálne očkovanie – očkovať/chrániť všetkých ľudí.
M. B.: Ako najradšej relaxujete?
T. BETÁKOVÁ: Mám rada kvety a pestujem rôzne rastlinky. Veľkú radosť mám, keď sa mi podarí dopestovať niečo exotické zo semienka. Rada sa stretávam s priateľmi, obľubujem prechádzky v prírode. Na to však v poslednom čase nemám veľa času. Nepohrdnem hudbou, dokumentárnym filmom alebo dobrou knihou.
M. B.: Ďakujem Vám za rozhovor.
Spracovala: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: z archívu Dr. Tatiany Betákovej
RNDr. Tatiana Betáková, DrSc., z Virologického ústavu Biomedicínskeho centra SAV v Bratislave, bude hosťom vedeckej kaviarne Veda v CENTRE vo štvrtok 26. 10. 2017 o 17.00 hod., kde bude prezentovať tému: Potrebujeme vakcíny proti vírusom? Vedecká kaviareň sa uskuoční v Centre vedecko-technických informácií SR, Lamačská cesta 8/A v Bratislave, na Patrónke. Vstup pre širokú verejnosť je voľný!