Vedci zistili, že deti, ktoré vyrastajú so psami, dosahujú nižšie skóre v oblasti sociálnych problémov, agresívneho správania a delikvencie.
Pozitívne účinky na duševné zdravie tínedžerov môžu súvisieť aj so zmenami v črevnom mikrobióme. Chlapec a pes. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/friedgreenbeans
Pes je verným priateľom človeka. To, že jeho spoločnosť človeku prospieva, ukázali už viaceré výskumy. Pri kontakte so štvornohým priateľom sa človeku, ale aj zvieraťu vyplavuje hormón lásky oxytocín. Je to jeden z dôvodov, prečo má prítomnosť psa pozitívny vplyv na našu psychiku. Trávenie času so psami znižuje príznaky stresu a úzkosti, pôsobí relaxačne a celkovo podporuje sociálne správanie. Aj preto sa práve psy najviac využívajú ako terapeutické zvieratá, napr. v zdravotníckych zariadenia, domovoch seniorov či centrách duševného zdravia.
Prítomnosť psa v domácnosti prospieva aj deťom a mladistvým. Práve tínedžeri, ktorí vlastnia psa, majú podľa vedcov lepšie psychické zdravie ako ich rovesníci bez psa. Prečo je to tak? Podľa novej štúdie japonských vedcov možno dôvod hľadať i v zložení ich mikrobiómu, ktorý sa mení práve v dôsledku spolužitia so štvornohým miláčikom.
O výsledkoch výskumu pod vedením veterinárneho lekára Takefumiho Kikusuiho z Azabu University v Japonsku informuje štúdia, publikovaná v odbornom časopise iScience.
Psy menia mikrobióm človeka
Prítomnosť psa v domácnosti mení zloženie mikroorganizmov na tele aj v tele človeka. Pre niekoho to môže znieť odstrašujúco, keďže baktérie zvykneme vnímať skôr negatívne, v tomto prípade však zohrávajú pozitívnu úlohu. „Črevná flóra ovplyvňuje správanie na osi črevo – mozog,“ vysvetľuje Kikusui v tlačovej správe k štúdii. Najmä v tínedžerskom veku, keď sa mozog vyvíja, môžu byť prostredníctvom tohto prepojenia spustené procesy, ktoré ovplyvňujú kvantitu i kvalitu sociálnych vzťahov, píše výskumník. Predpokladá, že pozitívne účinky na duševné zdravie mladistvých, ktoré prináša život so psami, môžu súvisieť aj so zmenami v črevnom mikrobióme.
Vedci preto analyzovali výsledky prieskumu v rámci štúdie Tokyo Teenager Cohort Study, na ktorom sa zúčastnilo 343 duševne a fyzicky zdravých adolescentov vo veku 13 rokov. Z tejto vzorky vybrali 96 tínedžerov, ktorí žili v domácnosti so psom, a odobrali im vzorku slín. Výsledky následne porovnali so vzorkami odobratými zvyšným 247 mladistvým, ktorí nikdy nežili so psom. Výskumníci zároveň pomocou Child Behavior Checklist (CBCL) zaznamenali abnormality v správaní u adolescentov v oboch skupinách.
Problémy ako úzkosť, sociálna izolácia, agresívne správanie alebo znížená pozornosť sa u mladých ľudí, ktorí žijú v domácnosti so psom, vyskytovali menej často. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/ijeab
Baktérie ako mentálne spúšťače?
Problémy ako úzkosť, sociálna izolácia, agresívne správanie alebo znížená pozornosť sa u mladých ľudí, ktorí žijú v domácnosti so psom, vyskytovali menej často ako u tínedžerov bez psa. Mikrobióm získaný zo vzoriek slín síce vykazoval podobné druhy baktérií u oboch skupín, vedci však identifikovali i rozdiely. Vo vzorkách slín adolescentov bez psa bolo 12 druhov baktérií, ktoré majú aj psy, menej zastúpených vrátane baktérií Streptococcus a Prevotella. Kikusui sa domnieva, že tieto baktérie ovplyvňujú aj duševnú pohodu mladých ľudí.
Aby vedci túto domnienku potvrdili alebo vyvrátili, preniesli mikrobióm zo slín tínedžerov majúcich psa na myši. Laboratórne zvieratá, ktoré takto ošetrili, skutočne vykazovali výraznejšie sociálne správanie: boli ochotnejšie pomáhať svojim druhom uväzneným v pasci a mali tiež väčší záujem o ostatné myši, ktoré intenzívnejšie oňuchávali, uviedol veterinárny lekár.
Sociálne správanie, väčšia empatia
To, že majitelia psov majú rozmanitejší črevný mikrobióm, ukázali už niektoré z predchádzajúcich štúdií. „Najzaujímavejším výsledkom tejto štúdie je objav baktérií, ktoré podporujú prosociálne správanie alebo empatiu v mikrobióme mladých ľudí vyrastajúcich v domácnosti so psami,“ hovorí výskumník. Nielen hladkanie alebo samotná prítomnosť psov ľudí upokojuje a dáva im pocit bezpečia. „Myslím si, že správanie psov má potenciál zmeniť symbiotickú mikrobiálnu komunitu.“
V ďalších prácach chcú výskumníci preskúmať svoje súčasné výsledky ešte podrobnejšie. Podľa Kikusuiho však doterajšie výsledky naznačujú, že pes ako súčasť rodiny môže pozitívne zmeniť črevné mikrobiómy dospievajúcich podporou ich mentálneho vývoja a duševného zdravia, a to pravdepodobne v dôsledku tisícročnej koexistencie človeka a psa, tvrdí výskumný tím.
Zdroj: science.ORF.at, The Guardian, iScience
(zh)
