Keňan Sabastian Sawe sa zapísal do histórie, keď na maratóne v Londýne zvíťazil s časom 1 hodina 59 minút 30 sekúnd.
Kam až posunieme maratónsky rekord? Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/sportpoint
Ešte donedávna panovalo presvedčenie, že stlačiť maratónsky čas pod dve hodiny je za hranicou ľudských možností. Na poslednom londýnskom maratóne sa to však podarilo hneď dvom vytrvalcom. Črtá sa tak nová vlna výkonov, ktorá môže zásadne predefinovať limit, kam až dokáže zájsť naše telo.
Maratónsky beh, disciplína dlhá 42,195 kilometra, bol desaťročia považovaný za jeden z najlepších testov ľudskej vytrvalosti. Jednou z najikonickejších hraníc v tomto športe bola hranica dvoch hodín. Išlo o akúsi psychologickú aj fyziologickú bariéru, ktorú mnohí odborníci ešte začiatkom 21. storočia považovali za prakticky neprekonateľnú.
Keňan Sabastian Sawe sa zapísal do histórie
Dňa 26. apríla 2026 sa však tento predpoklad definitívne zrútil. Na maratóne v Londýne dvaja vytrvalci – Keňan Sabastian Sawe a Etiópčan Yomif Kejelcha – prekonali túto hranicu v oficiálnych, rekordne uznateľných podmienkach. Sawe zvíťazil s časom 1 hodina 59 minút 30 sekúnd, zatiaľ čo Kejelcha pri svojom maratónskom debute dosiahol čas 1 hodina 59 minút 41 sekúnd, čím sa stali prvými dvoma ľuďmi v histórii, ktorí to dokázali v regulárnych pretekoch. To, že preteky boli neuveriteľne rýchle, dokazuje aj tretí v poradí Jacob Kiplimo z Ugandy, ktorý tiež prekonal rekord už zosnulého Keňana Kelvina Kiptuma z roku 2023 o sedem sekúnd (dobehol s časom 2:00:28 hod.).
Sawe bežal s postupom maratónu rýchlejšie a druhú polovicu pretekov zvládol za 59:01 minúty. Po približne tridsiatich kilometroch sa pred Kejelchom odpútal a v posledných dvoch kilometroch dosiahol sólový prienik. Zároveň výrazne zlepšil hodnotu svetového rekordu, keď ho prekonal o 65 sekúnd, čo je v elitnom maratóne mimoriadne veľký skok. Z pohľadu fyziológie to znamená udržať tempo približne 4:34 minúty na míľu (2:50 min/km) počas celej trate. To je tempo, ktoré väčšina rekreačných bežcov nedokáže udržať ani krátkodobo.
Po pretekoch zanechal Sawe posolstvo: „Dnes som sa v Londýne zapísal do histórie a ďalšej generácii vytrvalcov som ukázal, že nič nie je nemožné. Všetko je možné, je to len otázka času.“
Zdroj: Youtube/TNT Sports
Tréning a výživa
Podľa Saweho tímu tajomstvo zabehnutia maratónu pod dve hodiny spočíva v objeme tréningu. Sawe týždenne zabehol až 240 kilometrov a pred behom sa zásobil chlebom a medom. Behať toľko kilometrov je pre väčšinu bežcov nepredstaviteľné. Vysoký tréningový objem, najmä ak sa väčšina z neho vykonáva s relatívne nízkou intenzitou, je však podľa nedávnej štúdie spojený s rýchlejšími maratónskymi výkonmi.
Maratón pod dve hodiny sa beží v takej vysokej intenzite, že aj príjem sacharidov zohráva kľúčovú úlohu pri udržaní výkonu. Telo síce ukladá sacharidy vo svaloch a v pečeni, no tieto zásoby sú obmedzené a rýchlo sa vyčerpávajú. U mnohých bežcov sa vyčerpajú už približne po dvoch hodinách od štartu, bežci si potom musia poradiť s narastajúcou nervozitou a môže sa dostaviť aj frustrácia. V deň pretekov je preto nesmierne dôležité, ako a kedy ich prijímate.
Podľa tímu Sawe prijal sacharidový nápoj a gél ešte pred štartom a následne počas celého behu pravidelne dopĺňal energiu z nápojov a gélov. Jeho priemerný príjem dosahoval približne 115 gramov sacharidov za hodinu. Hoci to nie je odporúčanie pre rekreačných bežcov, pri extrémnej záťaži potrebnej na dvojhodinový maratón takýto prístup pomáha udržať stabilný prísun energie a tempo najmä v závere pretekov.
Fyziologické limity tela
Ľudský výkon v maratóne je limitovaný kombináciou maximálnej spotreby kyslíka (VO₂ max), ekonomiky behu a schopnosti tela hospodáriť s energiou. Už v roku 2011 sa diskutovalo, že hranica dvoch hodín by mohla padnúť až o 20 až 25 rokov, pričom niektoré modely predpovedali rok 2028.
Hlavným problémom je energetická rovnováha: bežec musí počas dvoch hodín produkovať extrémny výkon bez vyčerpania glykogénových zásob. To znamená optimálne dávkovať energiu, efektívne spaľovať tuky a minimalizovať biomechanické straty.
Dôležitá je aj termoregulácia. Pri takomto výkone telo produkuje obrovské množstvo tepla, ktoré musí efektívne odvádzať. Aj malé odchýlky v teplote, vo vlhkosti alebo vetre môžu výrazne ovplyvniť výsledný čas. Preto boli historické pokusy často limitované environmentálnymi podmienkami.
Technologické inovácie
Jedným z kľúčových faktorov pokroku v posledných rokoch je technologický vývoj športovej obuvi. Moderné supertopánky využívajú dosky z uhlíkových vláken a vysoko elastickú penu, ktoré posilňujú spodnú časť medzipodošvy športovej obuvi a zvyšujú návrat energie pri odraze. Topánky zároveň šetria svaly na nohách a bežci nie sú takí unavení v druhej polovici maratónu.
Výskumy ukazujú, že topánky môžu zlepšiť výkon o 1,4 až 2,8 percenta u mužov a až o 3,9 minúty v absolútnom čase. V elitnom športe, kde rozhodujú sekundy, ide o zásadný faktor. No nie všetkým bežcom takéto topánky vo výkone pomáhajú. Ich účinok je variabilný a závisí od efektívnej interakcie športovca s topánkou.
Aj Saweho výkon bol spojený s novou generáciou ultraľahkých topánok s vysokou energetickou návratnosťou. Spoločne s Kejelchom mali na nohách obuté špeciálne 500-eurové topánky, ktoré výrobca súťažne odpremiéroval práve na londýnskom maratóne. Kombinácia technológie, tréningu a optimalizovaných podmienok tak vytvorila ideálny ekosystém na prekonanie hranice.
Evolúcia rekordov
Historicky sa maratónsky rekord zlepšoval postupne. Míľu pod štyri minúty zabehol ako prvý sir Roger Bannister v roku 1954 a umožnil bežcom prakticky snívať o nemožnom. Tento rekord oslavovali nielen fanúšikovia atletiky po celom svete. V tom čase išlo o porovnateľný úspech, ako bol výstup na Mount Everest o rok skôr, o ktorý sa postarali sir Edmund Hillary a Tenzing Norgay.
V roku 2011 Etiópčan Haile Gebrselassie zabehol rekord 2:03:59 hod., pričom odborníci očakávali, že sa čas zastaví na hranici 2:02 hod. Prelom nastal v roku 2019, keď Eliud Kipchoge prekonal hranicu dvoch hodín časom 1:59:40 hod., ale v neregulárnych podmienkach (striedanie takzvaných pacerov – udávačov tempa, flexibilné podávanie nápojov mimo občerstvovacích staníc či technická asistencia vozidlom v podobe laserovej vizualizácie ideálnej rýchlosti v priebehu pretekov), takže výkon nebol uznaný za svetový rekord.
Až súčasný rok priniesol historický moment: oficiálne uznateľné prekonanie tejto hranice. Zaujímavé je, že nielen víťaz, ale aj druhý bežec v tých istých pretekoch dokázal bežať pod dve hodiny, čo naznačuje, že ide o širší trend, nie izolovaný výkon.
Moderné maratónske výkony sú výsledkom precíznej stratégie. Jednou z najefektívnejších je negative split – druhá polovica pretekov je rýchlejšia než prvá. Táto stratégia umožňuje lepšie hospodárenie s energiou a minimalizáciu únavy. V prípade rekordných behov bola kľúčová kombinácia stabilného tempa a zrýchlenia v závere, napríklad posledné kilometre Sawe zvládol mimoriadne rýchlo.
Presné tempo je zásadné: aj malé odchýlky môžu viesť k predčasnému vyčerpaniu. Preto elitní bežci využívajú detailné pacing plány a tréningy simulujúce pretekové podmienky.
Rekordér Sabastian Sawe
Bežecký svet objavil Sabastiana Saweho relatívne nedávno. V roku 2022 sa prvýkrát zúčastnil na polmaratóne v španielskej Seville ako pomocník pre elitných bežcov. Ako neskúsený vodič mal odbehnúť asi polovicu z 21-kilometrovej trate. Keďže sa cítil dobre, nezastavil, osamostatnil sa od ostatných vytrvalcov a preteky dokonca vyhral vo výbornom čase 59:02 min. O dva mesiace neskôr, na polmaratóne v Ríme, ešte o minútu tento čas zlepšil. Na konci roka 2024 ho čakal maratónsky debut vo Valencii, ktorý vyhral s časom 2:02:05 hod. V tom čase už nikto nepochyboval o Saweho talente a prvýkrát sa začalo hovoriť o tom, že by to mohol byť práve on, kto na maratóne ako prvý človek v dejinách prekoná hranicu dvoch hodín.
Sabastian Sawe na Berlínskom maratóne. Zdroj: Wikimedia Commons
Kam až možno stlačiť čas?
Prekonanie dvojhodinovej hranice neznamená koniec vývoja, ale skôr začiatok novej éry. Otázkou teraz je, ako ďaleko sa dá rekord ešte posunúť.
Niektorí odborníci predpokladajú, že ďalšie zlepšenie bude pomalšie, pretože sa približujeme k fyziologickým limitom človeka. Iní však poukazujú na pokračujúci technologický pokrok, lepšie tréningové metódy a genetický výber talentov.
Zaujímavé je, že v tých istých pretekoch prekonali rekordy viacerí bežci – dokonca aj tretí v poradí prekonal predchádzajúci svetový rekord. To naznačuje, že sme svedkami systémového posunu výkonnosti, nie jednorazového extrému.
Prekonanie dvojhodinového maratónu tak predstavuje jeden z najvýznamnejších momentov v histórii športu, porovnateľný napríklad so štvorminútovou míľou. Ide o dôkaz, že hranice ľudského výkonu nie sú pevné, ale stále sa posúvajú vďaka kombinácii vedy, technológie a tréningu. Výkon 1:59:30 hod. nie je len rekord. Je symbolom novej éry, v ktorej sa to, čo bolo kedysi považované za nemožné, stáva realitou.
Ak bude trend pokračovať, ďalšou otázkou už nie je, či sa dá bežať pod dve hodiny, ale ako ďaleko pod túto hranicu sa človek ešte dokáže dostať.
Zdroje: Olympics, The Guardian, Sports Medicine (1, 2, 3, 4), World Marathon Majors, The Atlantic, Cornell University
(zh)
