Americkí vynálezcovia John Mullin a Wayne Johnson ukázali svetu 11. novembra pred 73 rokmi prvé video.
Koláž: Ilustračné pozadie (Zdroj: iStock/peshkov), John Mullin (Zdroj: Youtube/Larry Brewer)
Hoci televízia už v 40. a 50. rokoch prinášala správy a zábavu do domácností, všetko sa vysielalo iba naživo. Relácie nebolo možné uložiť, zopakovať ani upraviť – čo sa raz odvysielalo, to navždy zmizlo v éteri. Až do roku 1952, keď americkí inžinieri John T. Mullin a Wayne Johnson po prvý raz predviedli zariadenie, ktoré dokázalo nahrať a znovu prehrať televízny obraz. Ich experiment znamenal začiatok éry videorekordérov a navždy zmenil spôsob, akým fungovala televízia.
Magnetická páska a striedavé napätie
John T. „Jack“ Mullin sa narodil v San Franciscu v roku 1913 a vyštudoval elektrotechniku na Santa Clara University. Počas druhej svetovej vojny slúžil v Signálnom zbore americkej armády, kde zlepšoval radarové systémy spojencov. Počas pôsobenia v Anglicku si večer naladil nemecké rozhlasové vysielanie klasickej hudby. Ohromila ho jej čistota, bola totiž bez šumu a praskania, typického pre vtedajšie nahrávky.
Po oslobodení Paríža začal Mullin skúmať nemecké elektronické zariadenia. Objavil magnetofóny AEG Tonschreiber, ktoré používali magnetickú pásku, ale s obmedzenou kvalitou zvuku. V lete 1945 sa počas prieskumu v Nemecku dozvedel o vyspelejšom zariadení AEG Magnetophon, ktoré malo výnimočne verný zvuk vďaka technológii striedavého predpätia pri nahrávaní.
Mullin pochopil, že túto technológiu môže využiť, a získal povolenie poslať do USA dva prístroje zariadenia Magnetophon spolu s náhradnými hlavami a páskami BASF a AGFA. Na základe týchto zariadení neskôr vznikol moderný magnetofón a prvý videorekordér Ampex VRX-1000, ktorý zmenil nahrávací priemysel.
John Mullin. Zdroj: Youtube/Larry Brewer
Hi-fi magnetofón
Mullin najskôr začal spolupracovať s filmárom a so špecialistom na 16 mm zvukový záznam Billom Palmerom. Ten mu poskytol finančnú a technickú podporu pri vývoji prvého amerického prototypu hi-fi magnetofónu, ktorý vychádzal z nemeckej technológie Magnetophon. Ich cieľom bolo zlepšiť kvalitu zvukového záznamu a priniesť do rozhlasovej produkcie možnosť vysokokvalitného, opakovane použiteľného záznamu, čo zásadne ovplyvnilo budúcnosť nahrávacej techniky.
Keď v štúdiách NBC v San Franciscu predviedli svoj hi-fi prototyp, technológia svojou kvalitou ohromila odborníkov, ktorí spočiatku neverili, že počujú záznam a nie živé vystúpenie.
Hollywood, Bing Crosby a prvé zostrihané relácie
Producent, herec a spevák Bing Crosby v tom čase zúfalo hľadal vysokokvalitnú metódu nahrávania zvuku, aby mohol produkovať svoju show pre oneskorené vysielanie. Spevák vysielal svoju týždennú polhodinovú reláciu na NBC naživo z Los Angeles počas sezóny 1944 – 1945, pričom každý program vysielal dvakrát – raz pre východné pobrežie a znova o tri hodiny neskôr pre západné pobrežie. Živé rádio bolo pre neho utrpením a napokon s rádiom aj na rok skončil.
Príchod dvoch upravených AEG magnetofónov od Mullina a Palmera prišiel v dokonalom momente histórie. Crosby a jeho producenti sa rozhodli vyrábať reláciu Philco Radio Time pomocou magnetofónov Mullin-Palmer, pretože poskytovali výrazne lepšiu kvalitu zvuku. Finálny mix sa však stále prenášal na elektrickú transkripciu (ET) – rozhlasovú platňu –, z ktorej sa program prehrával do éteru. V tom čase totiž technici ešte nedôverovali magnetickým páskam natoľko, aby ich použili priamo na vysielanie, a okrem toho nebol dostatok vhodných pások. Mullinove nahrávky teda slúžili v štúdiách NBC ako základ, ktorý sa ďalej spracovával a podporoval systémom ET.
Medzitým spoločnosť Ampex Corporation začala s výrobou americkej verzie zariadenia Magnetophon a niekoľko výrobcov vrátane 3M a Audio Devices plánovalo vyrábať prázdne pásky. Crosby a spoločnosť Ampex napokon uzavreli dohodu o spolupráci.
Od sezóny 1947 – 1948 sa Mullin stal Crosbyho hlavným zvukovým technikom a nahrával Philco Radio Time, generálku aj samotnú reláciu „naživo na pásku“. Finálny mix, prenesený na 16-palcové ET magnetofóny na vysielanie, bol často zostrihom oboch vystúpení. Mullinove zručné zostrihy vytvorili také tempo programu, aké nedokázala väčšina živých rozhlasových relácií dosiahnuť. Teraz už hitová Crosbyho relácia zostala nahrávaná na pásku, čím vytvorila vo vysielacej produkcii precedens, ktorý zostáva normou dodnes.
Iní sieťoví rozhlasoví a nahrávajúci umelci vrátane Burla Ivesa a Lesa Paula (neskôr vyvinul prvý viacstopový magnetofón) rýchlo prijali pásku na produkciu svojich relácií a diskov. Mullinova priekopnícka práca v Amerike sa stala základom mnohých štandardov nahrávacieho priemyslu včítane slávnej ekvalizačnej krivky NAB, ktorá sa dodnes používa pre analógové štúdiové nahrávanie. Je iróniou, že mnohé z Mullinových inovácií a úprav sa dostali späť do povojnovej Európy.
AMPEX VR-1000A, prvý komerčný videorekordér, bol uvedený na trh koncom 50. rokov 20. storočia. Zdroj: en.wikipedia.org
Videorekordér a dátová páska
V roku 1949, keď si televízia rýchlo získavala popularitu, si inžinieri uvedomili potrebu kvalitného videozáznamu pre oneskorené vysielanie a pre strih. Elektronická divízia Bing Crosby Enterprises (BCE) uskutočnila 11. novembra 1951 v Los Angeles prvú demonštráciu videozáznamu na svete. Zariadenie, ktoré od roku 1950 vyvíjali John T. Mullin a Wayne R. Johnson, poskytovalo to, čo bolo opísané ako „rozmazaný a nejasný“ obraz pomocou upraveného magnetofónu Ampex 200 a štandardnej štvrťpalcovej (0,64 cm) audiopásky pohybujúcej sa rýchlosťou 360 palcov (9,1 m) za sekundu. V roku 1952 bola tlači predstavená vylepšená verzia s použitím jednopalcovej (2,5 cm) magnetickej pásky. Údajne vyjadrila úžas nad kvalitou obrazu, hoci mala „pretrvávajúcu zrnitosť, ktorá vyzerala ako opotrebovaný film“.
Do polovice 50. rokov umožňovali už tieto rekordéry farebný záznam a ich technické princípy sa stali základom pre neskorší vývoj profesionálnych aj spotrebiteľských video a dátových rekordérov.
Mullinov videorekordér tiež podnietil spoločnosti Ampex, RCA a BBC, aby začali práce na vývoji videa.
Spoločnosť Ampex vyhrala tieto preteky v apríli 1956 s Ampex VR-1000, prvým praktickým videorekordérom na svete, (tajomstvo spočívalo v použití rotujúcich hláv okolo pomaly sa pohybujúcej 2-palcovej pásky), ako aj v nahrávaní FM v zakrpatených bočných páskach. Prvý videorekordér, ktorý si bohatší z Američanov mohli zaobstarať, sa objavil až pred Vianocami roku 1963. Vážil 50 kilogramov a stál 30 000 dolárov.
Rozmach domácich videí priniesol v polovici 70. rokov konkurenčný boj dvoch japonských firiem. Boli nimi Sony so systémom Betamax a JVC s Video Home System (čiže VHS).
Život inovátorov na dôchodku
Bing Crosby predal svoje elektronické laboratórium spoločnosti 3M v roku 1956, čo viedlo k vytvoreniu elektronickej divízie 3M Mincom, výrobcu vojenských a civilných záznamníkov a neskôr profesionálnych a spotrebiteľských audio zariadení, ktorý sídli v meste Camarillo v Kalifornii. Zvukoví inžinieri spoločnosti 3M boli priekopníkmi v niektorých z prvých profesionálnych digitálnych audiomagnetofónov predávaných komerčne.
Mullin pôsobil ako hlavný inžinier spoločnosti Mincom až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1975, keď začal druhú kariéru v oblasti vyučovania, písania a prednášania. Nahovoril viac ako 2 000 hodín kníh na pásky, ktoré sa nachádzajú v národnej knižnici nahrávok pre nevidiacich a dyslektikov a sú stále distribuované po celej krajine.
Vytvoril jednu z najkrajších zbierok historickej zábavnej techniky vrátane funkcií AES. Zbierka zahŕňajúca rádiá, rekordéry, mikrofóny, gramofóny a valcové prehrávače, rezacie sústruhy, pásky a disky bola hojne vystavovaná na veľtrhoch po celej krajine.
Mullin bol členom a čestným členom AES, držiteľom ceny Emila Berlinera a zvoleným členom spoločnosti 3M Carlton Society.
Zdroj: Invention and Tech, en.wikipedia.org, Mix Online
(LDS)
