Nový výskum ukazuje, že skutočný vek jednotlivých orgánov môže predpovedať choroby aj dĺžku života.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: SewcreamStudio
Jednotlivé orgány majú svoj vlastný biologický vek a od toho, ako sa im darí, môže závisieť zdravie jednotlivca, informovali 9. júla vedci s novou štúdiou v časopise Nature Medicine.
Odborníci pomocou údajov získaných od takmer 45 000 ľudí vyvinuli krvný test na odhad biologického veku 11 orgánov, ktorý poskytuje obraz o tom, ako zdravý alebo opotrebovaný je každý orgán. Keď má človek orgán podstatne starší, ako je jeho skutočný vek, riziko ochorení spojených s týmto orgánom prudko stúpa. Naopak, extrémne mladý mozog a imunitný systém sú späté s dlhším životom, naznačujú výsledky.
Odpoveď sa skrýva v bielkovinách
„Skutočnosť, že výskumníci dokážu určiť vek orgánov pomocou bielkovín a použiť ho na predpovedanie chorôb, ktoré by ste mohli očakávať, je celkom úžasná,“ hovorí Sarah Harrisová, molekulárna biologička z Edinburskej univerzity, ktorá sa na štúdii nezúčastnila.
Starnutie nie je ani zďaleka jednotný proces. Každý orgán má svoje vlastné hodiny úpadku. Jeden zo spôsobov, ako sledovať túto skrytú časovú líniu, ktorú predtým objavili neurológovia zo Stanfordovej univerzity Hamilton Oh a Tony Wyss-Coray, je prostredníctvom tisícok bielkovín, ktoré prúdia našou krvou.
Niektoré nepochybne pochádzajú z pečene, zatiaľ čo iné možno vysledovať až do pľúc. Analýza týchto bielkovín môže odhaliť stopy o tom, ako je na tom každý orgán zvlášť.
Staré orgány môžu skrátiť život
V novej štúdii sa tím zameral na tisíce pacientov z britskej biobanky, dlhodobej databázy sledujúcej zdravie jednotlivcov vo veku 40 až 70 rokov až do 17 rokov. Vedci určili posúdením bielkovín v krvi priemerný bielkovinový podpis napríklad pre 40-ročnú pečeň alebo 70-ročné tepny. Výskumníci potom vypočítali vekové rozdiely pre orgány každej osoby a určili, o koľko staršie alebo mladšie sa im orgány javili v porovnaní s rovesníkmi rovnakého veku.
Orgány s vekovými rozdielmi približne v hornom 6. až 7. percentile boli označené ako extrémne mladé, zatiaľ čo tie v spodnom 6. až 7. percentile boli považované za extrémne staré.
Približne každý tretí človek mal aspoň jeden orgán, ktorý sa vyznačuje odlišnými vlastnosťami. Tím zistil, že extrémne staré orgány mali vyššiu pravdepodobnosť ochorenia tohto orgánu. Napríklad extrémne staré srdce predpovedalo vyššie riziko fibrilácie predsiení a srdcového zlyhania a extrémne staré pľúca poukazovali na vyššie riziko chronickej obštrukčnej choroby pľúc.
Účinok bol obzvlášť výrazný pre mozog. Ľudia s extrémne starým mozgom mali viac ako trikrát vyššiu pravdepodobnosť vzniku Alzheimerovej choroby. Na druhej strane mali tí s obzvlášť mladým mozgom len štvrtinu bežného rizika. Tieto pravdepodobnosti platili bez ohľadu na to, akú verziu génu APOE človek niesol, čo je najsilnejší genetický rizikový faktor pre toto ochorenie.
Prekvapivé indície o dlhšom živote
Vzory v údajoch tiež odhalili prekvapivé indície o dlhšom živote. „Každý starý orgán je spojený so skoršou smrťou a čím viac starých orgánov máte, tým skôr dôjde k úmrtiu,“ hovorí Oh, teraz pôsobiaci na Icahn School of Medicine at Mount Sinai v New Yorku. „Ale pri pohľade na mladé orgány boli s dlhším životom spojené iba mozog a imunitný systém.“
Extrémne starý mozog takmer zdvojnásobil riziko úmrtia o 15 rokov. Naproti tomu sa riziko u ľudí s mimoriadne mladým mozgom počas rovnakého obdobia znížilo o 40 percent. V kombinácii s mladým imunitným systémom sa riziko úmrtia znížilo o 56 percent.
Oh naznačuje, že tento ochranný účinok môže prameniť z lepšej kontroly chronického zápalu, ktorý je kľúčovým faktorom mnohých chorôb súvisiacich s vekom. Dobrou správou je, že vek orgánov nie je nevyhnutne fixný. Úlohu zohráva aj životný štýl. Ľudia, ktorí často fajčili, pili alkohol alebo jedli spracované mäso, vykazovali rýchlejšie starnutie orgánov, zatiaľ čo tí, ktorí pravidelne cvičili alebo jedli zdravo, mali tendenciu mať mladšie orgány.
Oh verí, že integrácia zmien životného štýlu špecifických pre jednotlivé orgány by sa mohla nakoniec stať silným nástrojom v preventívnej medicíne.
Chýbajú socioekonomické faktory
Expert na starnutie Caleb Finch však varuje, že štúdia mohla prehliadnuť kľúčové socioekonomické faktory. Keďže väčšina účastníkov britskej biobanky je európskeho pôvodu, odhady veku orgánov by mohli vyžadovať úpravy vzhľadom na rôzne etnické, ekonomické a environmentálne zázemia.
Zdroj: Nature Medicine, Science News
(LDS)
