Stres nám pomáha prekonávať situácie, ktoré nás veľmi zaťažujú. Je odpoveďou nášho tela na stresový podnet. Stres je pozitívny, pokiaľ je ho relatívne málo a vieme ho kontrolovať. To čo nám neprospieva, je chronický stres, pri ktorom organizmus neúmerne reaguje na stresové situácie. Ak nemáme stres pod kontrolou a nedokážeme sa s ním vysporiadať, môže vyvolávať negatívne dôsledky.
Výskumom stresu, úzkosti a depresií, ako aj účinkami psychotropných látok, mozgovou plasticitou i fyziológiou človeka
sa vo svojej vedeckej práci zaoberá uznávaná slovenská farmakologička prof. PharmDr. Daniela Ježová, DrSc., vedúca vedecká pracovníčka Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV. Jej tím ako prvý na svete v animálnom modeli dokázal, že stresový hormón aldosterón vyvoláva úzkosť a depresiu. Prvé výsledky výskumu naznačili, že koncentrácie aldosterónu úzko súvisia s úspechom liečby depresie. Je to nový pohľad na pôsobenie stresových hormónov.
Podľa prof. Daniely Ježovej väčšina ľudí si myslí, že vie čo je stres, pretože každý ho má dostatok a každý sa s ním stretol. Nie je to pravda. Je to iba dogma, ktorej ľudia veria. Druhá dogma je názor, že raz príde čas, keď sa vynájde tabletka, ktorú si dáme preto, aby sme odstránili stres. Nikdy to tak nebude, pretože stres je čosi, čo v našom živote potrebujeme a čo je vo svojej podstate pozitívne. Zdôraznila, že stresová situácia je len vtedy stresová, ak ju ako takú vnímame.
Stresové hormóny adrenalín a kortizol
V našom tele sa aktivujú rôzne nervové dráhy, rôzne žľazy s vnútornou sekréciou a vylučujú sa hormóny. Najklasickejším ukazovateľom stresovej reakcie sú dva stresové hormóny, ktoré sa tvoria v nadobličke – adrenalín a kortizol.
Adrenalín (katecholamín) zvyšuje činnosť srdca. Potrebujeme ho na prekonanie akútnej stresovej situácie. Príliš časté stresové situácie prispievajú k rozvoju kardiovaskulárnych ochorení.
Kortizol (glukokortikoid) mobilizuje zdroje energie. Ak nevieme neprimerané množstvo stresových záťaží kontrolovať, vysoká hladina kortizolu môže mať vplyv na poškodenie mozgu a psychické poruchy. Pokiaľ stresové situácie správne zvládame, tieto hormóny nám pomáhajú. Ak je však stresových podnetov príliš veľa, sú intenzívne alebo trvajú dlho a nevieme ich zvládať, prejavia sa negatívne dôsledky, ako napríklad poruchy nálady, občasná úzkosť a depresívna nálada.
Aj pobyt v saune spôsobuje stres
Relaxácia v saune vyvoláva príjemné pocity, rastie produkcia endorfínov. Saunovanie však spôsobuje aj stres. Ak sa človek často saunuje, napríklad dvakrát týždenne, ovplyvňuje to funkcie jeho rozmnožovacích hormónov. Ženám narúša pravidelný menštruačný cyklus a u mužov vyvoláva poruchy plodnosti.
Foto: Vystúpenie prof. PharmDr. Daniely Ježovej, DrSc., vo vedeckej kaviarni Veda v CENTRE v Bratislave
Úzkosť a depresia
Nadmerná stresová záťaž môže u citlivých ľudí prispieť až k rozvoju depresie ako duševnej poruchy, čo už je závažný chorobný stav. Existujúce lieky na liečbu depresie a úzkosti nie sú ideálne a nepomáhajú všetkým. Hormonálna aktivácia počas stresových situácií je u úzkostnejších ľudí nedostatočná.
Úzkosť je druh psychickej bolesti, ktorá je neznesiteľná, pretože je to druh vnútorného napätia. V protiklade so všeobecne uznávaným názorom tím prof. Daniely Ježovej ukázal, že vysoko úzkostní jedinci prejavujú nízku neuroendokrinnú aktiváciu počas psychosociálneho stresu. Výsledky výskumu naznačujú, že vysoká úzkostnosť je sprevádzaná neschopnosťou adekvátne odpovedať na akútny stresový podnet.
Dôsledky chronického pôsobenia stresových podnetov
Ak je človek príliš často vystavený stresu, môže sa potýkať s kardiovaskulárnymi chorobami, ale aj psychickými problémami. Fyziologické reakcie: neuroendokrinné poruchy, kardiovaskulárne a metabolické zmeny, dysfunkcia imunitného systému. Behaviorálne reakcie: návyk na drogy, lieky, alkohol, nikotín, poruchy príjmu potravy, deštruktívne správanie. Emocionálne reakcie: depresívne stavy, úzkosť. Symptómy depresie: celkový pocit zúfalstva, beznádeje; neschopnosť pociťovať pôžitok; pocit viny (neoprávnený); poruchy spánku; nerozhodnosť; samovražedné sklony. Anhedónia: znížená schopnosť pociťovať akúkoľvek radosť.
Prof. PharmDr. Daniela Ježová, DrSc., vo vedeckej kaviarni Veda v CENTRE prezentovala tiež výsledky prieskumu vnímania stresu na Slovensku, ktorý dopadol pre našich obyvateľov pozitívne.
O tému Stres a depresia. Ako s nimi žiť? bol enormný záujem zo strany širokej i odbornej verejnosti, ako aj študentov. Veda v CENTRE, ktorú usporiadalo Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri CVTI SR, sa konala 27. októbra 2016 v Centre vedecko-technických informácií SR, Lamačská cesta 8/A v Bratislave, na Patrónke.
Spracovala a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR
Foto: NCP VaT a z archívu prof. Daniely Ježovej