Upriamuje pozornosť na prepojenie medzi duševným zdravím a prácou, v ktorej trávime veľkú časť nášho času a života.
Pohoda na pracovisku. Zdroj: iStock. Autor: ilyaliren
Dnes 10. októbra je Svetový deň duševného zdravia. Cieľom tohto dňa je upriamiť pozornosť na duševné zdravie, ktoré je základom spokojného života jednotlivca aj celej spoločnosti.
Prispieva k celkovému zdraviu, pocitu šťastia, blahobytu, umožňuje sociálnu interakciu a pocit súdržnosti a bezpečia medzi ľuďmi. Vzhľadom na to, že súvisí i s produktivitou pracovnej sily, má taktiež zásadný význam pre národnú produkciu.
Duševné zdravie na pracovisku
Psychické ochorenia, ako sú depresia, syndróm vyhorenia a úzkostné poruchy, sú v súčasnosti hlavnými príčinami absencií súvisiacich s práceneschopnosťou.
Tohtoročná téma Svetového dňa duševného zdravia pre rok 2024 aj preto znie: Je čas priorizovať duševné zdravie na pracovisku. Ide o zdôraznenie dôležitého prepojenia medzi duševným zdravím a prácou, v ktorej trávime veľkú časť nášho času a života.
Vytvorenie bezpečného a zdravého pracovného prostredia môže pôsobiť ako ochranný faktor duševného zdravia a zároveň ovplyvniť celkovú kvalitu života a produktivitu práce.
Udržiavanie zdravých vzťahov na pracovisku prispieva k efektívnemu riešeniu konfliktov a efektívnej komunikácii. Ak máme okolo seba ľudí, ktorým môžeme dôverovať a na ktorých sa dá spoľahnúť, dokážeme sa na nich obrátiť so žiadosťou o radu aj v prípade náročných pracovných a neraz aj životných situácií.
Syndróm vyhorenia
V súčasnej dobe, keď sú psychické ochorenia na vzostupe, je osveta týkajúca sa duševného zdravia dôležitejšia než kedykoľvek predtým. Špecifickú výzvu predstavuje čoraz častejší výskyt syndrómu vyhorenia. Podľa oficiálnych štatistík Európskej únie má až 55 percent obyvateľov skúsenosť s nejakým štádiom vyhorenia.
Z výsledkov štúdie na vzorke 9 500 účastníkov vyplýva, že viac ako polovica sa cíti vyčerpaná už len pri pomyslení na ďalší pracovný deň a len 23 percentám zostáva po práci ešte energia na rodinu či priateľov.
Ochorenia zamestnancov spôsobené stresom dnes stoja európskych zamestnávateľov 617 miliárd eur, čo je ďalším neodškriepiteľným faktom. Viac sa o syndróme vyhorenia dozviete vo videu z prednášky so zakladateľom Inštitútu stresu v Trnave Karolom Kováčom:
Čo je dobré duševné zdravie?
Duševne zdravý človek sa väčšinou cíti v rámci možností v rovnováhe – v psychickej, emocionálnej aj sociálnej. V živote prežívame rôzne emócie, ale naša nálada sa po drobných výkyvoch či turbulenciách vždy skôr alebo neskôr prirodzene vráti späť do stavu pokoja.
Spokojnosť so sebou samým
Keď sme spokojní so sebou, prijímame sami seba, svoje prednosti i slabosti, máme zdravé sebavedomie, zvyšuje to našu sebadôveru a celkovú pohodu. Nemáme tendenciu neustále sa porovnávať s ostatnými ani nepodliehame iracionálnej sebakritike, ktorá nás privádza k pocitu menejcennosti, ku sklamaniu a k zúfalstvu. Pozitívny postoj k sebe samému a schopnosť cítiť sa dobre vo vlastnej koži sú dôležité aspekty psychickej pohody.
Dobré fungovanie v každodennom živote
Keď zvládame svoje každodenné povinnosti relatívne dobre, vieme robiť rozhodnutia, ktoré pozitívne ovplyvňujú náš život, vieme si užívať bežné aktivity života a nachádzať radosť v maličkostiach. Dokážeme byť produktívni a efektívni v práci a pri každodenných aktivitách. Dovolíme si prežívať všetky emócie, radosť a aj smútok, ktorý patrí k životu.
Sme schopní zvládať bežné životné stresy, dokázať efektívne riešiť problémy a nebyť trvalo zavalení úzkosťou alebo napätím. Dokážeme efektívne zvládať výzvy, ktoré nám život prináša.
Záujem o svoje zdravie
Psychické zdravie ide ruka v ruke s fyzickým zdravím. Preto je dôležité, aby sme sa o svoje zdravie starali cielene a vedome – pravidelnou fyzickou aktivitou, vyváženou stravou a dostatočným odpočinkom. Príznaky chorôb či vyčerpania by sme nemali prehliadať. Veľký význam pre psychohygienu má tiež dostatočný a kvalitný spánok a vyvážená pravidelná strava.
Niekoľko tipov na zlepšenie nálady a duševnej pohody
- Urobte niečo prospešné a dobré pre niekoho iného. Ak zlepšíte deň niekomu inému, zlepší sa aj vám.
- Urobte radosť sami sebe. Popri povinnostiach si doprajte niečo príjemné pre seba, napríklad si uvarte dobré jedlo, kúpte si darček.
- Pustite si hudbu. Je to dobrý spôsob, ako pookriať na duši, a môžete si pri tom aj zatancovať. Hudba zmierňuje negatívny vplyv záťažovej situácie.
- Zacvičte si. Pohybom sa vyplavujú endorfíny, ktoré zlepšujú náladu.
- Choďte sa prejsť do prírody. Pozorujte, vnímajte a nasávajte prírodu okolo seba – upokojuje a udržiava duševnú pohodu.
- Napíšte si tri veci, za ktoré ste vďační. Vďačnosť je mocná emócia a postoj, ktorý umožňuje oceniť a cítiť vďaku za veci, udalosti a ľudí v našom živote. Pomáha nám sústrediť sa na pozitívne aspekty nášho života, zlepšuje náladu a zvyšuje celkovú pohodu.
- Upracte si doma alebo v práci a zbavte sa zbytočností. Nie je to lákavá predstava, ale pre niekoho je to dobrý spôsob, ako si zlepšiť náladu a mať dobrý pocit sám zo seba. Niektorým ľuďom pomáha upratovanie a pohľad na čistý a usporiadaný priestor.
- Dve minúty sa skúste sústrediť vedome na svoje dýchanie. Stačí, keď zatvoríte oči a pozornosť venujete svojmu dychu. Pomaly sa nadychujte nosom a potom vydychujte ústami. O malú chvíľu pocítite, že sa upokojíte a budete sústredenejší i vyrovnanejší.
- Pokiaľ to ide, užite si pobyt na slnku. S dávkovaním slnečného žiarenia buďte opatrní a nepreháňajte to. Slnečný svit spúšťa tvorbu vitamínu D a podporuje produkciu serotonínu – hormónu šťastia –, ktorý zlepšuje náladu.
- Zložte puzzle, vylúštite krížovku, rébus. Malé víťazstvá, ktoré zažívame, uvoľňujú dopamín, ktorý nám dáva pocit spokojnosti a radosti.
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva SR, VND (1, 2)
(zh)
