Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

CERN v Ženeve oslavoval 70. výročie

VEDA NA DOSAH

Pri príležitosti osláv 70. výročia svojho založenia CERN predstavil aj plán na najväčší a najvýkonnejší urýchľovač na svete.

Jedinečný komplex Science Getaway navrhli architekti z Renzo Piano Building Workshop. Inovatívna budova sa nachádza uprostred lesa. Jej súčasťou je 4000 metrov štvrocových solárnych panelov, vďaka čomu je uhlíkovo neutrálna.

Jedinečný komplex Science Getaway v CERNE-e navrhli architekti z Renzo Piano Building Workshop. Zdroj: CERN

V rámci osláv svojho 70. výročia hostil CERN, európske laboratórium časticovej fyziky, špeciálnu ceremóniu na vysokej úrovni. Zúčastnilo sa na nej 38 národných delegácií vrátane hláv štátov a vlád z Bulharska, Talianska, Lotyšska, zo Srbska, Slovenska a Švajčiarska. Prítomné boli aj jej kráľovská výsosť belgická princezná Astrid a prezidentka Európskej komisie.

Slovensko zastupovali prezident Peter Pellegrini, minister školstva Tomáš Drucker a štátny tajomník Ján Hrinko.

Oslavy sa konali v Science Gateway, novom stredisku CERN-u pre vzdelávanie a popularizáciu, ktorého cieľom je sprostredkovanie vedy širokej verejnosti.

CERN a jeho význam pre svet

CERN je medzinárodná organizácia, ktorá sa zameriava na skúmanie základných otázok časticovej fyziky. Je to centrum rozvoja pokročilých technológií, platforma na tréning a vzdelávanie a žiarivý príklad medzinárodnej spolupráce.

Poprední vedci a politickí lídri založili CERN po druhej svetovej vojne s cieľom vrátiť do Európy špičkový vedecký výskum a podporiť mierovú spoluprácu medzi štátmi.

S budovaním stále výkonnejších urýchľovačov a experimentov prichádzali fundamentálne objavy, ako sú objav neutrálnych prúdov v roku 1973, W a Z bozónov v roku 1983. Extrémne presné merania Z bozónu a ďalších parametrov štandardného modelu sa uskutočnili v deväťdesiatych rokoch v urýchľovači LEP (Large Electron-Positron). Veľký hadrónový urýchľovač LHC (Large Hadron Collider) bol spustený v roku 2009, v roku 2012 bol objavený Higgsov bozón.

Veľký hadrónový urýchľovač v CERN-e. Zdroj: CERN

Veľký hadrónový urýchľovač v CERN-e. Zdroj: CERN

Z CERN-u vyšli také vynálezy, akými sú multivláknová proporcionálna komora, vynájdená v roku 1968. CERN je tiež známy ako miesto, kde sa zrodil World Wide Web. Nespočetné technológie vynájdené v CERN-e sa dnes používajú v ďalších oblastiach vrátane lekárskej diagnostiky, terapie a letectva.

Hodnoty medzinárodnej spolupráce

V súčasnosti má CERN 24 členských krajín, 10 pridružených krajín, 4 pozorovateľské krajiny, mnoho ďalších partnerov z celého sveta a živú komunitu presahujúcu 17-tisíc ľudí reprezentujúcich vyše 110 národností. Presadzuje hodnoty medzinárodnej spolupráce, otvoreného šírenia poznatkov a podpory mieru. Slovensko je členom CERN-u od roku 1993.

Členské štáty sa aktívne podieľajú na vedeckom programe. U nás je odborným garantom spolupráce a národným financujúcim orgánom rezort školstva. Rovnako ako CERN si kladie za cieľ vzbudiť väčší záujem verejnosti o vedu a vzdelávanie, podporiť diskusiu o dôležitých vedeckých témach a motivovať mladú generáciu k štúdiu a ku kariére v oblasti technických a vedeckých odborov. Technológie vyvinuté v CERN-e nachádzajú uplatnenie v rôznych oblastiach, ako sú medicína, informačné technológie a priemysel.

Najväčší urýchľovač na svete

CERN na oslavách v Ženeve predstavil ďalší ambiciózny plán, ktorý by mohol formovať budúcnosť vedy a technologického vývoja – najväčší a najvýkonnejší urýchľovač na svete s obvodom asi 100 kilometrov Future Circular Collider. Očakáva sa, že posunie hranice časticovej fyziky a poznanie vesmíru ďaleko za súčasné možnosti Veľkého hadrónového urýchľovača. Ak pôjde všetko podľa plánov, mohol by byť spustený v roku 2040. Odhadované náklady na výstavbu a prevádzku sú približne 21 miliárd švajčiarskych frankov. Na jeho financovaní by sa mali podieľať všetky členské štáty vrátane Slovenska.

„Účasť Slovenska by mohla pomôcť našim firmám a otvoriť nové príležitosti na vývoj moderných technológií. Naši podnikatelia už v minulosti dodávali robotické systémy a komponenty do CERN-u. Pre vedcov a firmy by to znamenalo prístup k najnovším technológiám a poznatkom. Najväčší prínos by to však mohlo mať pre mladých vedcov, ktorým pomôže nájsť uplatnenie, či už v súkromnom sektore, alebo vo vede,“ povedal minister školstva Tomáš Drucker.

Slovensko v CERNE-e

Slovensko sa v CERN-e zúčastňuje na dvoch najväčších experimentoch v komplexe Veľkého hadrónového urýchľovača, a to ATLAS a ALICE. Slovenské tímy pracujú aj na experimentoch zariadení ISOLDE a NA62. S CERN-om spolupracuje celkovo okolo 100 slovenských vedcov a študentov, 14 z nich je v CERN-e dlhodobo zamestnaných, 6 doktorandských študentov a 5 diplomantov sa zúčastňuje na výskume a vyše 37 výskumných pracovníkov na projektoch experimentov CERN-u.

Zdroj: TS MŠVVaM SR, Svet častíc

(zh)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky