12. marca 2019 oslavuje Európska organizácia jadrového výskumu – CERN 30. výročie revolučnej technológie WWW. Málokto vie, že táto technológia, ktorá zmenila svet, vznikla práve v spomínanom európskom laboratóriu časticovej fyziky – CERNe, za účelom lepšej komunikácie a výmeny dát a informácií medzi vedcami na celom svete.
Mnoho ľudí si mýli WWW s Internetom, ktorý vznikol začiatkom 80-tych rokov v USA.
História vzniku WWW
V roku 1989 bolo najväčšie fyzikálne laboratórium na svete, CERN, plné nápadov a informácií uložených na viacerých nekompatibilných počítačoch. Práve to pred 30-timi rokmi podnietilo mladého počítačového experta pracujúceho v CERNe, Tima Berners-Leeho, skombinovať nápad o prístupe k informáciám. Viedla
ho k tomu túžba po širokej konektivite a otvorenosti, vďaka ktorej sa jeho návrh neskôr stal World Wide Web (WWW). Sir Bernes-Lee si predstavil zjednocujúcu štruktúru na prepojenie informácií medzi rôznymi počítačmi. V marci 1989 napísal návrh na internetový hypertextový systém na prepojenie a prístup k informáciám v rôznych počítačoch, nazvaný „Správa informácií“. V novembri 1990 túto „sieť informačných uzlov, ktorú môže používateľ prehliadať podľa želania“ Berners-Lee spolu s ďalším kolegom z CERNu Robertom Cailliauom formalizovali ako návrh, ktorý označili ako „World Wide Web: Návrh na projekt HyperText“. Do konca roka zaviedol Berners-Lee kľúčové komponenty, ako html, http a URL, a vytvoril prvý webový server, prehliadač a editor (World Wide Web).
Celosvetový web bol pôvodne koncipovaný a vyvinutý tak, aby spĺňal požiadavky na automatické zdieľanie informácií medzi vedcami na univerzitách a inštitútoch po celom svete. V auguste 1991 zverejnil Sir Berners-Lee svoj WWW softvér v internetových diskusných skupinách a oznámil záujem o rozšírenie projektu mimo oblasť fyziky. Prvá webová stránka CERNu – a vo svete – bola venovaná samotnému projektu World Wide Web a bola hosťovaná na počítači NeXT Sira Bernersa-Leeho. (V roku 2013 spustil CERN projekt na obnovenie tejto prvej webovej stránky: info.cern.ch). Do konca roku 1991 sa vízia univerzálnej konektivity stala definitívne World Wide Web.
História a vývoj WWW uvedením do prevádzky v CERNe ale neskončili. Dňa 30. apríla 1993 CERN vyhlásil web za verejnú doménu a zabezpečil, že bude fungovať ako otvorený štandard. Pri tejto príležitosti CERN uverejnil najnovšiu verziu WWW softvéru vo verejnej sfére a sprístupnil ju ľubovoľnému použitiu a vylepšeniam. Tento krok mal okamžitý vplyv na šírenie webu. Koncom roka 1993 bolo viac ako 500 známych webových serverov a WWW predstavoval 1 % internetovej prevádzky. Rozhodnutie sprístupniť WWW verejnosti viedlo zároveň aj k intenzívnemu používaniu svetového webu spoločnosťou, ktorá z neho dodnes profituje: polovica svetovej populácie je v súčasnosti on-line a existujú takmer 2 miliardy internetových stránok.
Sir Berners-Lee v súčasnosti pôsobí v Massachusetts Institute of Technology (MIT) ako riaditeľ World Wide Web Consorcia (W3C), ktoré založil v októbri 1994 v laboratóriu Massachusetts Institute of Technology pre informatiku v spolupráci s CERNom a s podporou DARPA a Európskej komisie.
Vplyv a význam WWW
WWW má veľký vplyv na spoluprácu a zdieľanie vedomosti a poznatkov v spoločnosti ako celku, ktoré boli taktiež základnými hodnotami v srdci jej skorého vývoja. Vznešená myšlienka zdieľania dát namiesto ich vlastníctva a mierová medzinárodná vedecká spolupráca sú inšpiráciou pre celú spoločnosť.
CERN sprístupnil WWW verejnosti v roku 1993 úplne zadarmo a nikdy nebol vytvorený patent. Celosvetová sieť mala a stále má práve preto obrovský vplyv na globálnu ekonomiku. Počet užívateľov internetu vzrástol zo 14 miliónov na 3,2 miliardy v rokoch 1993 až 2015. Americká štúdia odhadla príspevok WWW k svetovému hospodárstvu za rok 2011 na úrovni 2,9 % celosvetového HDP, konkrétne vo výške 1 672 miliárd USD.
„Osobne som veľmi hrdá, že mám to šťastie byť súčasťou ´CERNSkej´ rodiny. WWW pre mňa nie je len technológia, ktorá urobila ´dieru do sveta´, ale predovšetkým nádherný príklad filozofie otvorenosti, spoločného zdieľania a používania dát či zdrojov, medzinárodnej spolupráce za účelom dobra všetkých zúčastnených. Tento prístup má CERN v DNA a celá spoločnosť sa z neho môže inšpirovať pri riešení všetkých globálnych aj regionálnych problémov,“ hovorí pri príležitosti osláv Barbora Bruant Gulejová, koordinátorka ekonomickej spolupráce Slovenska s CERNom.
Ako pokračuje ďalej, „veda a výskum, ktorý stelesňuje CERN, nie je len o komplikovaných vzorcoch, abstraktných teóriách, počítačových programoch, či zložitých experimentoch v laboratóriách. Je to o zvedavosti, hlade po informáciách, po poznaní, pochopení nášho sveta, miesta, kde žijeme, fungovaní nás samotných, prírody, našej planéty a celého vesmíru. Je to o rešpekte k nášmu svetu, tomu, čo o ňom ešte nepoznáme, a preto potrebujeme stále bádať, skúmať a posúvať hranice našich vedomostí ďalej. Je to tiež o zdieľaní informácii, poznania a otvorenom prístupe, filozofii spolupráce a spojenia síl namiesto mocenských bojov, s cieľom vedieť viac a tak lepšie slúžiť ľudstvu a chrániť našu planétu. Samozrejme, že história pozná mnoho príkladov zneužitia vedy a výskumu. WWW a internet tiež v poslednej dobe čelia rôznym obvineniam. Každý nástroj však slúži podľa toho, kto a s akým úmyslom ho používa. Oheň môže rovnako spáliť, ako zohriať.“
Otvorenosť bola pre kultúru CERNu daná od jeho formálneho vzniku v roku 1953. CERN pravidelne podporuje distribúciu a otvorené/verejné zdieľanie softvéru, technológií, publikácií a dát prostredníctvom iniciatív, ako je open source softvér, otvorený hardvér, publikovanie s otvoreným prístupom a Open CERN Dátový portál.
„WWW je asi najznámejšia aplikácia, ktorá v CERNe vznikla v podstate náhodou ako spin-off základného výskumu. Technológií, ktoré slúžia spoločnosti práve vďaka CERNu bez toho, aby si to spoločnosť uvedomovala, je však množstvo. Príkladom je hadrónova terapia rakoviny, či magnetická rezonancia,“ dodala na záver Barbora Bruant Gulejová.
Viac informácií o aktivitách CERNu k 30. výročiu WWW
Každý na celom svete môže sledovať oslavu v CERNe on-line!
Spracovala: Barbora Bruant Gulejova, koordinátorka ekonomickej spolupráce Slovenska s CERNom
Redigovala: Zuzana Vetrecin Čeplíková, NCP VaT pri CVTI SR
Zdroj foto: CERN; NCP VaT pri CVTI SR
Ilustračné foto: Pixabay.com /geralt/
Uverejnila: VČ