Český projekt podporovaný Európskou úniou má posúdiť vplyv výskytu vlka na populáciu zveri aj na obnovu vegetácie lesa.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Trojročný výskumný projekt Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe a Správ Národného parku Šumava a Národného parku Bavorský les bude skúmať, ako sa správajú jeleň, srnec a diviak v oblastiach, v ktorých žijú vlky. Okrem iného chcú odborníci zistiť, či sa zver miestam, kde je vysoké riziko, že sa stane korisťou, vyhýba, a ako to ovplyvňuje vegetáciu, čiže aj obnovu lesa.
Pre oba národné parky je veľmi dôležité získať aktuálne údaje o celej potravinovej pyramíde, ktoré poslúžia ako základ pre spoločnú stratégiu v najväčšom súvislom lesnom chránenom území v strednej Európe.
Vlk je dôležitý pre udržiavanie rovnováhy v prírode
Dospelé vlky sa bežne živia jeleňou a diviačou zverou. Vlk je teda dôležitý pre udržiavanie rovnováhy ekosystému. Zoológ Jerguš Tesák, odborník na veľké šelmy a lektor prírodného turizmu, v rozhovore pre WWF z novembra 2020 hovorí: „Vlk sa stará o zdravie a kondíciu zveri tým, že vystopuje a loví choré a slabé jedince. Je teda sanitár a ozdravovateľ populácie jeleňa, srny či diviaka. Vlk má tiež nepriamy vplyv na vzhľad krajiny. Keby tu vlky neboli, porušila by sa populačná dynamika. Vysoká zver by sa začala množiť tak, že by nadmerným ohryzom mladých stromov ohrozila prirodzenú obnovu lesa. Vlk znižuje populáciu jeleňov a bráni im zdržiavať sa dlho na jednom mieste, tak nepriamo pôsobí na regeneráciu lesa.“ Vlk je podľa Tesáka súčasťou prírody a mali by sme ho chrániť.
Výskyt vlkov v Česku a Bavorsku
Podľa hlavného riešiteľa projektu Aleša Vorla z Fakulty životného prostredia Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe je úspešný návrat vlkov do Česka a Bavorska pomerne dobre zdokumentovaný. „Chýbajú nám však vedecké dáta o ekologickom vplyve vlkov na prírodu, ktorá je dnes pod silným tlakom vysokých stavov populácie srnca a jeleňa lesného.“ Cieľom výskumného projektu je túto situáciu napraviť.
Analyzujú vzťahy aj pohyb vlkov
Aby bolo možné získať údaje o vzťahu vlkov a ich koristi, je treba najprv zistiť, kde sa tieto živočíchy vyskytujú. Na to výskumníci používajú niekoľko metód: monitoring pomocou fotopascí a pobytových známok a GPS obojky. V Národnom parku Šumava boli v minulosti nasadené štyrom vlkom a v rámci aktuálneho projektu sa ich podarilo nasadiť ďalším trom.
Tieto aktivity budú ako súčasť projektu pokračovať aj počas ďalších rokov. „Vďaka tomu je možné pochopiť teritoriálne vzťahy vlkov, ale tiež nájsť vlčiu korisť a podrobne analyzovať pohyb označených jedincov,“ vysvetľuje Aleš Vorel.
Okrem toho odborníci zbierajú a analyzujú vzorky trusu. Uvedené genetické metódy sú ďalším významným pomocníkom v štúdiu populácie vlkov a odkrývajú vzťahy medzi vlčími svorkami. Fotopasce zasa pomáhajú vyvodiť závery o populačnej hustote a priestorovom rozmiestnení raticovej zveri. „Výsledky porovnávame s údajmi z predchádzajúcich rokov. Môžeme tak zistiť, či návrat vlkov prispieva k znižovaniu populácie jelenej zveri,“ informuje Tomáš Peterka, odborný garant projektu zo Správy Národného parku Šumava.
Vplyv vlka na raticovú zver
Obojky budú mať okrem vlkov aj jedince jeleňa lesného. „O jeleňoch v tejto oblasti máme k dispozícii GPS dáta z posledných dvadsiatich rokov. Môžeme teda i pomocou tejto metódy vyvodiť závery o prípadných zmenách v správaní sa jeleňov v dôsledku návratu vrcholového predátora.“
Najzaujímavejšou otázkou je, či sa jelene vyskytujú predovšetkým v oblastiach, kde nájdu kvalitnú potravu, alebo či sú z dôvodu návratu vlkov opatrnejšie. „Posledné výsledky hovoria o tom, že na Šumave vlky teraz trvalo žijú v šiestich teritóriách. Populácia tohto vrcholového predátora na Šumave postupne stále rastie,“ vysvetľuje Jan Mokrý zo zoologického oddelenia Správy Národného parku Šumava.
V treťom kroku budú odborníci v rámci projektu skúmať obnovu lesa na Šumave. Aj tu zisťujú možný vplyv návratu vlka na obnovu lesa.
Možné zníženie ochrany vlka
Sledovanie vlkov v ich prirodzenom prostredí je dôležité tiež vzhľadom na to, že Európska komisia chce prehodnotiť štatút ochrany vlka z prísne chráneného na chráneného podľa medzinárodného Bernského dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť. Štatút ochrany vlka bol podľa tohto dohovoru stanovený na základe vedeckých údajov dostupných v čase rokovaní o dohovore v roku 1979. Údaje teda už podľa komisie nie sú aktuálne.
Podľa podrobnej analýzy stavu vlkov v EÚ, ktorá bola uverejnená v decembri 2023, sa „populácie vlkov v posledných dvoch desaťročiach výrazne rozrástli a vyskytujú sa na čoraz väčšom území. V 23 členských štátoch EÚ sa vyskytuje viac ako 20 000 vlkov, ktorých populácie a svorky sa vo všeobecnosti rozširujú a pokrývajú čoraz väčšie územie“. Ako sa ďalej píše v analýze, vzhľadom na nárast populácie vlkov dochádza „k nárastu konfliktov s ľudskou činnosťou, najmä pokiaľ ide o škody na hospodárskych zvieratách, so silným tlakom na konkrétne oblasti a regióny.“
Podľa nedávnej štúdie, publikovanej v prestížnom vedeckom časopise Conservation Letters, na ktorej sa podieľali tím odborníkov z Mendelovej univerzity v Brne, Hnutia Dúha Šelmy a Oviedskej univerzity v Španielsku, nemá lov vlkov výrazný vplyv na škody na ovciach a ďalších hospodárskych zvieratách. Podľa ochranárov škody na hospodárskych zvieratách nie sú dôvodom na ich odchyt.
Komisia naďalej vyzýva miestne a vnútroštátne orgány, aby v prípade potreby prijímali príslušné opatrenia, ako to umožňujú rôzne výnimky uvedené v súčasných právnych predpisoch, a aby využívali dostupné možnosti financovania z prostriedkov EÚ na investovanie do preventívnych a kompenzačných opatrení.
Zdroj: ČZU v Prahe, Európska komisia, WWF Slovakia
(zh)
