Neočakávané výsledky priestorového obrazu naznačujú, že odpor vzdialenosti narastá od centra mesta k jeho okrajom.
Graf distance decay. Zdroj: Martin Šveda
Fenomén poklesu interakcií s narastajúcou vzdialenosťou (takzvaný distance decay) dlhodobo priťahuje pozornosť výskumníkov v rôznych oblastiach. Realizujú sa dopravné štúdie, územné plánovanie aj urbánna geografia.
Vedci dosiaľ nepoznajú uspokojivé odpovede na základné otázky, ako napríklad: Na akú vzdialenosť ľudia dochádzajú v rámci mesta, aby dosiahli rôzne ciele? Existujú potenciálne významné rozdiely medzi rôznymi typmi cieľov?
Štúdia geografov Slovenskej akadémie vied a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského sa na ne pokúša prostredníctvom analýzy priestorovej diferenciácie odporu vzdialenosti na pohyb v mestskom priestore aspoň čiastočne odpovedať.
„V štúdii využívame signalizačné údaje od troch najväčších mobilných operátorov na Slovensku a prezentujeme originálny spôsob ich spracovania do O-D matice na úrovni buniek populačného gridu 1×1 kilometer (km). Kľúčovou súčasťou metodiky bola najmä konštrukcia algoritmov pre extrahovanie pravidelnej nočnej a dennej lokality individuálnych užívateľov mobilnej siete. Pospájaním nočnej a dennej lokality sme dostali odhadované dochádzkové vektory, ktoré sme premietli do cestnej siete, a na princípe najrýchlejšej trajektórie sme odhadli prekonanú vzdialenosť. Takto pripravené údaje umožnili vypočítať intenzitu interakcií a zhodnotiť charakter jej poklesu s narastajúcou vzdialenosťou,“ vysvetľuje Martin Šveda z Geografického ústavu SAV, v. v. i.
Širšie centrum verzus centrálne časti mesta
Výsledky ukazujú priebeh odporu vzdialenosti v najväčšom počte buniek mestského gridu. Lokalizované sú najmä po obvode širšieho centra a na mestských sídliskách. Centrálne časti mesta zaznamenali malý alebo v nich nebol nameraný žiadny pokles v intenzite interakcií s narastajúcou vzdialenosťou.
„Výsledný priestorový obraz vytvára neočakávané výsledky a naznačuje, že odpor vzdialenosti narastá od centra mesta k jeho okrajom. Na približne 470-tisíc mobilných zariadeniach lokalizovaných v hlavnom meste dokumentujeme, že vzdialenosť nie je jediným faktorom, ktorý ovplyvňuje intenzitu interakcie. Dôležitá je aj poloha destinácie a jej celková atraktívnosť,“ dodal Martin Šveda.
Zistenia sú blízke Newlingovej teórii, ktorý v roku 1969 zistil, že v pokročilom štádiu rozvoja má oblasť bezprostredne susediaca s centrom mesta nižšiu hustotu obyvateľstva, ktorá sa v určitej vzdialenosti zvyšuje a vytvára na krivke gradientu hustoty „kráter“. Či ide o univerzálny jav, alebo len o špecifickú funkčnú štruktúru skúmaného mesta, bude predmetom ďalšieho výskumu. Údaje z mobilnej siete však v každom prípade umožnili pohľad na vnútromestskú mobilitu v rozsahu a mierke, ktoré nedokážeme dosiahnuť konvenčnými zdrojmi údajov.
Zdroj: TS SAV
(af)
