Sú takmer všade. Životaschopné a dynamické tvory dokáže položiť na lopatky len necitlivá holorubná ťažba.
Adrián Purkart sa výskumu mravcov venuje dlhé roky. Foto: archív AP
- Koľko druhov mravcov a mravčích spoločenstiev máme na Slovensku?
- Komunikujú mravce aj medzidruhovo?
- Ako dlho budujú mraveniská a aké miesta uprednostňujú?
- Čo sa stane, ak izolujeme mravca od skupiny?
Mladého zoológa Adriána Purkarta mravce fascinovali hádam odjakživa. Po prvých detských a mladíckych pokusoch o ich pozorovanie sa venoval ich výskumu aj počas štúdia na Katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Výsledky dlhoročných pozorovaní zhrnul v doktorandskej práci s názvom Spoločenstvá mravcov Borskej nížiny a ich bioindikačný význam. Mravce a ich život predstavil verejnosti tento rok v zaujímavom svetle aj na podujatí TEDxBratislava.
Prečítajte si prvú časť rozhovoru s Adriánom Purkartom o mravcoch a ich živote.
Mravce sú bezpochyby jedinečné organizmy, ktoré majú na konte viacero prvenstiev. Čím na prvom mieste zaujali vás?
Viac ráz som sa nad podobnou otázkou zamýšľal a nenašiel som dostatočne uspokojivú odpoveď. Celé nadšenie z mravcov u mňa siaha až k časom raného detstva, keď som si ich nosil domov v zaváraninových pohároch a následne celé poobedia pozoroval ich činnosť cez sklo. Bavilo ma sledovať, ako sa prehrabávajú pomedzi čiastočky pôdy, ako zdolávajú väčšiu korisť či ako sa starajú o kráľovnú, vajíčka a larvy. V časoch, keď sme ešte nemali doma výkonnejší počítač, to bola zaujímavá hra, v ktorej sa neustále niečo dialo.
Mravčí vesmír a Slovensko
Na Slovensku máme až 120 druhov mravcov. Dá sa aspoň približne určiť, v koľkých spoločenstvách žijú? Komunikujú medzi sebou a pomáhajú si aj medzidruhovo?
Existujú metódy výskumu, keď sa spočítava počet mravenísk na jednotku plochy (napríklad tri krát tri metre), pričom cieľom je sledovať v čase, ako sa ich početnosť a druhové zloženie mení. Vzhľadom na unikátnu členitosť Slovenska by však boli akékoľvek odhady celkového počtu mravenísk veľmi ambiciózne. Medzi najobľúbenejšie stanovištia pre slovenské mravce patria xerotermné lesostepi s dostatkom plytko ponorených kameňov, kde môže spoločne žiť aj viac ako štyridsať druhov mravcov. Naopak, chladnejšie vysokohorské lúky hostia len niekoľko, často menej ako päť druhov mravcov. V rámci konkurenčných vzťahov sa väčšina druhov snaží vyhýbať priamym interakciám s inými mravcami. O vzájomnej pomoci preto môžeme asi ťažko hovoriť.
Ťažko hľadať miesto na Zemi, kde nejestvujú mravce. Samozrejme, nenájdeme ich v chladných častiach planéty a na vrcholkoch vysokých pohorí, no prakticky osídľujú takmer všetky suchozemské ekosystémy.
Mravčí vesmír v prostredí Záhoria trvá 115 rokov. Vysvetlite tento výrok. Znamená to, že tamojšia mravčia civilizácia sa v tejto lokalite budovala 115 rokov?
Tento výrok vznikol počas môjho doktorandského pôsobenia, keď som študoval mravce Záhoria. Tamojšie rozsiahle borovicové monokultúrne porasty majú rubnú dobu približne 115 rokov, pričom mladé sadenice borovíc sú sadené do čistého záhorského kremičitého piesku. Mravčie spoločenstvá tam začínajú vznikať súbežne po ich výsadbe a postupne sa v čase formujú – pribúdajú ďalšie a ďalšie druhy mravcov a vznikajú aj čoraz väčšie mraveniská. Počas ťažby však prídu lesnícke mechanizmy, celý tento vesmír zhrnú do zabudnutia a proces sa môže znovu zopakovať.
Borská nížina je jediné miesto na Slovensku, kde sú obnažené viate piesky stále v pohybe. Foto: archív AP
Je Záhorie pre mravce dobrá lokalita? V ktorých oblastiach na Slovensku sa im ešte darí?
Všeobecne môžem povedať, že Záhorie sa radí k prírodne najzaujímavejším územiam Slovenska. Zároveň však patrí k tým najmenej preskúmaným, keďže tam dlho bol (a stále je) čiastočne obmedzený prístup do vojenských areálov. Vzhľadom na pestrosť stanovíšť sa tam mravcom mimoriadne darí a návštevou mnohých lokalít by určite nepohrdli ani zahraniční prírodovedci so skúsenosťami z trópov. A podobne je to aj v iných kútoch Slovenska, kde je dostatok tepla, starých stromov a mozaika rôznych typov hospodárenia človeka v krajine. Aj v tomto prípade platí, že pestrosť prostredia rovná sa biodiverzita.
Mravce a ich spoločenstvá
Ako dlho mravcom trvá, kým vybudujú stabilné mravčie spoločenstvo? Čo všetko im na to treba?
Jedna vec je tvorba samotného mraveniska, čiže spoločenstva, ktoré pozostáva z plodných jedincov (takzvaných kráľovien) a ich dcér a synov, ktorí sa podieľajú na chode hniezda a ďalšom rozmnožovaní. Stabilným ho možno nazvať vtedy, keď je dostatočne veľké a silné na to, aby začalo produkovať novú generáciu pohlavne vyvinutých jedincov. Čitatelia ich isto poznajú ako okrídlené mravce. Stav, keď sa sem mravenisko dostane, trvá zhruba dva až päť rokov. Takto vsadené mravenisko v ekosystéme je súčasťou spoločenstiev mravcov, teda mnohých rôznych mravenísk, ktoré daný vymedzený priestor osídľujú.
V porovnaní s iným hmyzom majú mravce jedno špecifikum, a to také, že nie sú schopné solitérneho života. Keď jedného mravca izolujeme do skúmavky, časom zahynie doslova na osirenie. Samotné mravenisko sa zároveň nedá vo väčšine prípadov ľahko presťahovať a počas svojho života sa posunie v priestore nanajvýš o niekoľko desiatok centimetrov, výnimočne metrov. Svojou povahou tak mraveniská pripomínajú skôr rastliny než živočíchy.
Pozrite si
Pokiaľ sa životné podmienky v biotope zmenia, mraveniská (respektíve mravce druhov, ktorým nové podmienky nevyhovujú) prosto vyhynú a sú nahradené inými druhmi, ktoré nové podmienky dokážu tolerovať. O stabilite preto nemožno hovoriť, napokon príroda a mravce fungujú v poli ustavičnej dynamiky.
Osobne sa mi mravce javia nesmierne životaschopné. Môžeme ich za určitých podmienok celkom vyhubiť? Čo by sa muselo stať, aby na nejakom mieste už nedokázali prosperovať?
Ťažko hľadať miesto na Zemi, kde nejestvujú mravce. Samozrejme, nenájdeme ich v chladných častiach planéty a na vrcholkoch vysokých pohorí, no prakticky osídľujú takmer všetky suchozemské ekosystémy. A všade tam, kde sa vyskytujú, dominujú svojím počtom. Paradoxne práve môj výskum poodhalil, že holorubná ťažba v záhorských borinách je pre spoločenstvá mravcov natoľko zdrvujúci jav, že ich tam prežije len absolútne minimum. Podobná plošná deštrukcia prírody tak berie so sebou aj mravce. Aby tam však následne nedokázali zregenerovať, musel by to byť zásah hubiaci nielen mravce, ale aj biotu v celom rozsahu. Radšej si to ani nechcem predstaviť.
Podľa čoho sa mravce rozhodujú, kde vytvoria mravenisko? Musia byť na to splnené nejaké špecifické podmienky?
Mladé oplodnené samice, ktoré si v prírode vyhľadávajú miesto na vybudovanie nového mraveniska, majú v génoch uloženú informáciu o mikrohabitatových preferenciách. Druhy žijúce v korunách stromov si tak nebudú hľadať miesto na vybudovanie hniezda pod kameňmi, ale cielene lozia na vysoké drevené objekty, kde hľadajú bezpečné priestory v mŕtvom dreve a pod kôrou.
Okrídlené samce a samice mravcov Liometopum microcephalum sa pripravujú na odlet z mraveniska. Foto: archív AP
Nedokonalosť výberu si mravce kompenzujú produkciou ohromných množstiev samíc (takzvaných kráľovien), ktoré sa v čase svadobných letov mravcov rozpŕchnu do širokého okolia. Na zemi tak možno pozorovať aj tisícky jedincov.
Väčšina kráľovien nakoniec zahynie. Sú výživnou a ľahko dostupnou potravou pre predátory. Ak však aspoň percento z nich založí nové mraveniská, možno to považovať za úspech. Mraveniská sú totiž dlhoveké, a tak sa o vyhynutie báť nemusia ani v hypotetickom prípade, keď by sa to v niektorom roku nepodarilo žiadnej z nich. Najstaršie zaznamenané kráľovné mravcov sa dožili takmer tridsať rokov.
Druhú časť rozhovoru zverejníme na portáli VEDA NA DOSAH v stredu 11. októbra 2023 ráno. Dozviete sa v nej viac o tom, čím sa mravce najradšej kŕmia, reč bude aj o špecifickej parazitickej sorte mravcov (mravcoch otrokároch) a o tom, ako mravcom zabezpečiť optimálne podmienky na život.
