Na celom svete je viac ako 3 500 inváznych druhov, ročné ekonomické náklady na ich manažment sa pohybujú v miliardách eur.
Rak červený patriaci medzi invázne druhy predstavuje pre náš ekosystém hrozbu a môže spôsobiť doslova ekologickú katastrofu. Prenáša račí mor, voči ktorému je sám tolerantný. Pre pôvodnú populáciu rakov je však račí mor smrteľný. Aktuálne ochranári zaznamenali zvýšený výskyt raka červeného v Turci. Ilustračný obrázok. Zdroj: Wikimedia Commons
- o výsledkoch aktuálnej správy medzivládnej platformy IPBES o rozšírení inváznych druhov na svete,
- aké sú náklady na ich likvidáciu,
- o vplyve inváznych druhov rastlín a živočíchov na zdravie človeka,
- ako sa likviduje invázny pohánkovec japonský,
- o probléme s agresívnym inváznym rakom červeným v Turci
- či o kľúčových faktoch a štatistikách týkajúcich sa inváznych druhov.
Invázne druhy patria medzi hlavné globálne hrozby pre prírodu, ekonomiku, potravinovú bezpečnosť, ľudské zdravie aj kvalitu života spoločnosti a zohrávajú kľúčovú úlohu v celosvetovom vymieraní rastlín a živočíchov.
Globálny problém
O rozšírení inváznych druhov na svete hovorí aj nedávno zverejnená Hodnotiaca správa o inváznych druhoch a ich kontrole ( Assessment Report on Invasive Alien Species and their Control) Medzivládnej platformy pre biologickú rozmanitosť a ekosystémové služby (IPBES The Intergovernmental Platform on Biodiversity and Ecosystem Services). Na správe pracovalo 86 expertov zo 49 krajín sveta a následne ju schválilo 144 štátov planéty.
Jednou z vedúcich autoriek správy bola tiež Jana Müllerová z Katedry geoinformatiky Fakulty životného prostredia Univerzity J. E. Purkyně (UJEP), ktorá sa podieľala na príprave kapitoly Manažment: Výzvy, možnosti a skúsenosti, kde sa špecializovala na využitie moderných technológií vrátane diaľkového prieskumu pri štúdiu a manažmente invázií.
Hrozba inváznych druhov si vyžaduje riešenia
Cieľom správy je pritiahnuť pozornosť odbornej aj laickej verejnosti na problém invázií, a podporiť tým snahu o ich riešenie, ktoré je kriticky dôležité pre biodiverzitu a stav planéty, uviedol v súvislosti so správou Pavel Krystyník z Fakulty životného prostredia UJEP.
Hodnotiaca správa čerpá z viac než 13 000 odkazov v 15 jazykoch, ktoré zachytávajú rozmanitosť súčasných znalostí o inváznych druhoch rastlín a živočíchov, vrátane vedeckých článkov, vládnych správ a domorodých i miestnych znalostí. Obsahuje zároveň odporúčania na vyvinutie prísnejších stratégií týkajúcich sa riešenia tohto globálneho problému.
„Podľa správy IPBES bolo človekom zavlečených v rámci planéty už viac než 37 000 druhov, pričom viac než 3 500 z nich sú škodlivé druhy, predstavujúce veľké riziko pre prírodu aj ľudskú spoločnosť a spôsobujúce tiež výrazné ekonomické škody.“ Jana Müllerová
Negatívny vplyv na zdravie
Invazívne druhy zároveň negatívne ovplyvňujú kvalitu života ľudí napríklad prostredníctvom zdravotných dopadov. Ide o choroby, ako sú malárie, vírus zika či západonílska horúčka, ktoré šíria napríklad invázne druhy komárov, alergie (rastliny boľševník obrovský, ambrózia palinolistá či pajaseň žliazkatý). Invázne rastliny narúšajú protipovodňové opatrenia (napríklad pohánkovec japonský), biologické procesy, zásoby vody, proces opeľovania a pôdne procesy.
Pohánkovec japonský vytvára rozsiahle husté porasty, pod ktorými už nedokážu existovať žiadne iné druhy rastlín. Dokáže prerásť aj asfalt a betón. Zdroj: ŠOP SR, foto Ing. Marta Mútňanová
Vo Veľkej Británii patrí pohánkovec japonský medzi štyri najrozšírenejšie invázne rastliny. Na jeho likvidáciu existujú presne stanovené pravidlá. V prípade výskytu pohánkovca japonského je majiteľ pozemku zo zákona povinný zamedziť šíreniu rastliny do okolia. Existujú spoločnosti, ktoré sa špecializujú na jeho likvidáciu. Všetok odpad pochádzajúci z pohánkovca japonského (vrátane stoniek, listov, oddenkov a koruny) sa musia zlikvidovať v súlade s legislatívnymi požiadavkami. Pohánkovec japonský je rozšírený aj na celom území Slovenska. Metódy jeho odstraňovania sú opísané na stránke Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR), pričom u nás nie sú pravidlá týkajúce sa likvidácie také prísne ako vo Veľkej Británii.
Invázny rak červený
Račí mor spôsobuje pleseň Aphanomyces astaci pochádzajúca zo Severnej Ameriky. Do Európy sa pravdepodobne dostala spolu so zavlečením nepôvodných druhov rakov niekedy v priebehu 19. storočia. Račí mor zasahuje nervovú sústavu rakov, čo spôsobuje ich úhyn.
Mnoho druhov bolo pôvodne prenesených zámerne a až neskôr sa stali problematickými. Príkladom toho je aj rak červený, ktorý u nás aj v Česku ohrozuje pôvodného raka riečneho. Podľa Štátnej ochrany prírody SR bol do Európy umelo prenesený v roku 1973.
Rak červený je oveľa agresívnejší ako naše pôvodné raky a má vplyv na výskyt iných organizmov žijúcich v tej istej lokalite (potravný konkurent, prenáša račí mor, hĺbi nory, zakaľuje vodu, akumuluje ťažké kovy, vyžiera rastliny). Aktuálne bol zaznamenaný jeho zvýšený výskyt v Turci. „Pre našu prírodu môže spôsobiť doslova katastrofu. Tento rak prenáša račí mor, pre naše raky je to stopercentne smrteľné,“ uviedla pre portál tvnoviny.sk Mária Apfelová z Národného parku Veľká Fatra. Ako sa vyskytol v Turci, teraz skúma Slovenská inšpekcia životného prostredia.
Rak riečny je chránený druh. Račí mor, ktorý je preňho smrteľný, sa prejavuje abnormálnym správaním (chýbajúci únikový reflex) či chýbajúcimi končatinami. Zdroj: CHKO Kysuce, autor Miroslav Kubín
Ide o všežravca loviaceho najmä v noci. Okrem agresivity je problémom aj rýchla reprodukčná schopnosť (600 vajíčok v jednej znáške, niekedy aj dve generácie ročne). Vo voľnej prírode sa dožíva okolo 12 až 18 mesiacov. Ako uvádzajú tvnoviny.sk, prvé jedince objavili ochranári už pred pár mesiacmi a len v priebehu pár mesiacov sa im podarilo odchytiť vyše 4-tisíc jedincov. Zbierajú ich ručne, pričom najlepšie sa chytajú v noci. Chemikálie nepoužívajú, lebo by tak vyhubili aj ostatné živočíchy.
Škody v miliardách eur
Ročné náklady na odstraňovanie škôd spôsobených inváznymi druhmi pritom celosvetovo od roku 1970 stúpajú a každú dekádu sú štvornásobne vyššie. V súčasnosti dosahujú viac než 394 miliárd eur. „Ako všade inde, aj tu platí, že prevencia je miliónkrát účinnejšia a lacnejšia než reakcie v neskorom štádiu invázie, keď je často už nemožné druh trvalo vyhubiť. Škody na biodiverzite, krajine, ale aj ľudskom zdraví a ekonomike sú často obrovské,“ upozorňuje Jana Müllerová.
Pozrite si
Manažment inváznych druhov
Hodnotiaca správa prináša tiež príklady z praxe, ako predchádzať inváziám a ako ich zvládať. Po každom likvidačnom zásahu je nevyhnutná opätovná obnova ekosystému. „V prípade použitia postreku pri likvidácii inváznych rastlín je nutné napomôcť obnove pôvodného vegetačného pokrytia. V monitoringu aj manažmente invázií možno využiť aj tie najmodernejšie nástroje vrátane biotechnológie, bioinformatiky, eDNA, dronov či umelej inteligencie,“ uvádza Jana Müllerová.
Hodnotiaca správa IPBES má slúžiť ako významný návod na rozhodovanie štátov na celom svete vo veci manažmentu inváznych druhov.
„Je veľmi dôležité, aby verejnosť pochopila a akceptovala problém a vytvorila tlak na jeho riešenie, ako sa to dnes deje napríklad v súvislosti s klimatickou zmenou.“ Jana Müllerová.
Kľúčové štatistiky a fakty zo správy IPBES
- Na celom svete je viac ako 37 000 nepôvodných druhov, pričom každý rok pribudne približne 200 nových druhov.
- Z nich je viac než 3 500 celosvetovo zaznamenaných inváznych druhov vrátane 1 061 rastlín (6 percent všetkých nepôvodných rastlinných druhov), 1 852 bezstavovcov (22 percent), 461 stavovcov (14 percent) a 141 mikróbov (11 percent).
- Negatívny vplyv biologických invázií predstavuje 34 percent v Amerike, 31 percent v Európe, 25 percent v Ázii a Tichomorí, 7 percent v Afrike.
- K 60 percentám zo zaznamenaných prípadov globálneho vymierania druhov prispeli invázne druhy.
- 90 percent prípadov globálneho vymierania na ostrovoch sa pripisuje inváznym druhom.
- Odhadované ročné ekonomické náklady biologických invázií v roku 2019 dosiahli sumu 394 miliárd eur.
- V každom desaťročí od roku 1970 dochádza k 4-násobnému nárastu ekonomických nákladov na biologické invázie.
- 80 percent krajín sveta má v národných stratégiách obsiahnutý cieľ ochrany biologickej rozmanitosti a akčné plány pre manažment biologických invázií.
- V poslednom desaťročí došlo k 200-percentnému nárastu v počte krajín s národnými kontrolnými zoznamami inváznych druhov vrátane databáz.
- 83 percent krajín sveta zatiaľ nemá špecifickú národnú legislatívu alebo nariadenie o inváznych nepôvodných druhoch.
Zdroj: TS UJEP, ŠOP SR, CHKO Kysuce, tvnoviny.sk, gov.uk
(zh)
