Českí vedci dva roky podrobne monitorovali mikrobiálny život vo vodárenských nádržiach.
Vedci z Hydrobiologického ústavu Biologického centra Akadémie vied ČR vykonávali dva roky podrobný mikrobiologický monitoring v troch českých vodárenských nádržiach. Boli nimi Klíčava, Žlutice a Římov.
Zisťovali, ako sa počas roka mení zloženie a množstvo baktérií vo vode. Na základe svojich pozorovaní navrhli doplnenie všeobecne uznávaného modelu sezónnej periodicity planktónu (PEG model) o charakteristické cykly vývoja baktérií.
Čo je to model sezónnej periodicity planktónu?
Model sezónnej periodicity planktónu, ktorý opisuje, čo sa deje pod hladinou počas roka, patrí medzi najcitovanejšie hydrobiologické práce. Model vysvetľuje sezónnu dynamiku ako opakujúci sa sled udalostí, pri ktorých jednotlivé skupiny planktónových organizmov reagujú na zmeny prostredia a zároveň sa navzájom ovplyvňujú.
PEG model vznikol takmer pred päťdesiatimi rokmi, keď neboli dostupné moderné metódy na štúdium baktérií, preto opis sezónnych zmien spoločenstiev baktérií v modeli až doposiaľ chýbal.
Aj baktérie majú svoje štyri sezóny
Tím hydrobiológov pod vedením Hongjae Parka sa rozhodol chýbajúce údaje o sezónnych cykloch baktérií doplniť. Pomocou moderných metód analýzy krátkych sekvencií ribozomálnej DNA odborníci zistili, že spoločenstvá baktérií s odlišnými ekologickými nárokmi sa v priebehu roka striedajú a možno odlíšiť štyri charakteristické fázy:
- V jarnom období prevládajú rýchlo rastúce oportunistické typy naviazané na rozvoj fytoplanktónu.
- Fáza čistej vody s nízkym obsahom živín (najmä dusíka a fosforu), keď prevažujú drobné baktérie prispôsobené nedostatku organických látok vo vode.
- V letnom období sa rozmnožia baktérie, ktoré sprevádzajú letný rozvoj fytoplanktónu, často s výskytom vodných kvetov siníc.
- Na jeseň a v zime prevládajú baktérie, ktoré rozkladajú organickú hmotu nahromadenú vo vode.
Ako pomáhajú baktérie vode?
Baktérie patria medzi kľúčové mikroorganizmy, ich aktivitou sa z rozpustených látok stávajú častice, ktoré sú ďalej využité v potravinovom reťazci drobnými prvokmi, nálevníkmi alebo zooplanktónom (vírniky, perloočká).
Tomuto procesu sa zjednodušene hovorí samočistenie vody, ktoré robí vodu priehľadnejšou a vo vodárenských nádržiach uľahčuje výrobu pitnej vody. Štúdia českých vedcov pomohla zistiť dynamiku bakterioplanktónu a ukázala opakujúce sa trendy v jeho zložení.
Zdroj: AV ČR
(JM)