Vo výskume naďalej pokračujú. Nové poznatky by mohli byť v budúcnosti využité napríklad v oblasti ochrany prírody.
Horská lúka. Zdroj: iStockphoto.com
Rastliny počas svojho života ovplyvňujú pôdne prostredie, ktoré následne pôsobí na rast nových rastlín. Vedcov Botanického ústavu Akadémie vied ČR zaujímalo, čo všetko si o rastlinách pamätá pôda druhovo bohatého trávnika horskej lúky. Zistili, že pôda si dokáže pamätať predchádzajúce generácie rastlín, ale len málo.
Pamäť je totiž obvykle čiastočne premazaná efektmi rastlín, ktoré v nej práve rastú. Zároveň však táto pamäť nie je zanedbateľná a môže ďalej ovplyvňovať efekty súčasných rastlín. Výsledky výskumu zverejnili českí vedci v časopise Journal of Ecology.
Robí to každá rastlina
Každá rastlina počas svojho života ovplyvňuje pôdne prostredie, v ktorom rastie – vyčerpáva živiny, vplýva na zloženie pôdnych mikroorganizmov, akumuluje patogény či, naopak, prospešné symbiotické huby a podobne. Všetky tieto zmeny v pôde pôsobia na ďalší rast rastlín.
Vzťah medzi rastlinami a pôdou ovplyvňuje zároveň súžitie rastlín v druhovo chudobnejších alebo veľmi dynamických systémoch, ako sú napríklad poľnohospodárske kultúry.
„Znalosť procesu, pri ktorom sa navzájom ovplyvňujú rastliny a pôda, využívajú napríklad záhradkári, ktorí striedajú plodiny vo svojich záhonoch, aby zvýšili výnosy a zamedzili medziročnému šíreniu patogénov. Nás zaujímalo, ako tento mechanizmus funguje v druhovo bohatých spoločenstvách, kde sú korene mnohých druhov rastlín i na malej priestorovej škále značne prepletené, a je teda pravdepodobné, že vplyv jednotlivých druhov na pôdu sa zráta,“ hovorí hlavná autorka štúdie Eliška Kuťáková.
Využili dáta z takmer dvadsaťročného experimentu
Pri výskume využili vedci dáta z takmer dvadsaťročného experimentu v Krkonošiach, kde bol z pokusných plôch manuálne odstraňovaný dominantný druh trávy kostravy červenej, ktorý tvorí až tretinu celkovej biomasy horských lúk. Vedci testovali, či prítomnosť tohto druhu v spoločenstve ovplyvní spätnoväzobné procesy rastlina – pôda. V skleníku zároveň overovali, ktoré zložky pôdy sa zmenia v reakcii na rast kostravy červenej a či následný rast iných druhov rastlín v rovnakej pôde môže spomienky na pôvodnú kostravu z pôdy vymazať.
Kostrava červená. Zdroj: iStockphoto.com
Výsledok vedcov prekvapil. „Napriek tomu, že je kostrava červená známa svojím silným vplyvom na pôdu, ukázalo sa, že zmeny v nej nezanechala. To môže znamenať, že zmeny, ktoré kostrava v pôde spôsobila, môžu byť čiastočne prekryté a čiastočne zmenené efektmi ďalších druhov, ktoré sa v spoločenstve súčasne vyskytujú,“ vysvetľuje Zuzana Münzbergová z oddelenia populačnej ekológie Botanického ústavu AV ČR.
Vedci tiež zistili, že jednotlivé druhy spoločne ovplyvňujú väčšinu meraných premenných ako pH, obsah živín, ale aj spoločenstvá pôdnych baktérií a húb. Pokiaľ v tejto pôde rastú ďalšie rastliny aj ich rast reaguje na prítomnosť predchádzajúcich druhov rastlín.
Pozrite si
Výskum v Krkonošiach naďalej pokračuje. Experti sa momentálne snažia zistiť, ktoré vlastnosti rastlín sú zodpovedné za určité zmeny v pôde, študujú vplyv rôznych druhov rastlín na pôdu i rozdiely medzi rôznymi genotypmi kostravy. Výsledky ich výskumu môžu byť v budúcnosti využité napríklad v oblasti ochrany prírody.
Zdroj: TS AV ČR
(af)
