Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Rozsiahla štúdia odhalila prvé genetické náznaky hraničnej poruchy osobnosti

VEDA NA DOSAH

Poruchou trpia dve percentá ľudí v západných krajinách, pričom u žien je pravdepodobnosť rozvoja približne trikrát vyššia ako u mužov.

VeDETSKÝ deň, 21. novembra 2026
Hraničná porucha osobnosti.

Hraničnou poruchou osobnosti trpia dve percentá ľudí v západných krajinách. Zdroj: iStock/SIphotography

Vedci identifikovali prvé dôkazy o genetických rizikových faktoroch spojených s hraničnou poruchou osobnosti. Analýza uverejnená 20. júla 2026 v časopise Nature Genetics je doteraz najrozsiahlejšou celogenómovou asociačnou štúdiou zameranou na túto poruchu.

Identifikovala jedenásť asociovaných miest v ľudskom genóme a v rámci rozsiahlych oblastí alebo v ich blízkosti sa nachádzalo deväť funkčných génov, ktoré by mohli súvisieť s hraničnou poruchou osobnosti.

Poruchou trpia dve percentá ľudí v západných krajinách, pričom u žien je pravdepodobnosť rozvoja približne trikrát vyššia ako u mužov. Odborníci predpokladajú, že k vzniku poruchy prispievajú genetické a environmentálne rizikové faktory.

Napriek tomu porucha nebolo dostatočne preskúmaná z hľadiska psychiatrickej genetiky. Predtým vedci uverejnili iba jednu štúdiu, tá však nepoukázala na žiadne významné varianty spojené s týmto problémom.

Najnovšie zistenia naznačujú, že rovnako ako v prípade iných porúch, napríklad schizofrénie, depresie či bipolárnej poruchy, zohráva čiastočnú úlohu genetika.

Dedičnosť zohráva pomerne veľkú úlohu

Hraničnú poruchu osobnosti diagnostikujú na základe dlhodobých prejavov emocionálnej nestability, kognitívnych a percepčných deformácií a nestabilných vzťahov s ostatnými. Ľudia s touto poruchou často prežívajú akútne krízové obdobia, ktoré môžu niekedy viesť k hospitalizácii. To vedcom sťažuje výskum poruchy.

V najnovšej štúdii vedci skombinovali údaje z celkovo 27 štúdií, do ktorých boli zaradení ľudia s hraničnou poruchou osobnosti alebo ktoré analyzovali genetické a zdravotné záznamy z biobánk. Všetci účastníci boli európskeho pôvodu.

Tím najskôr preskúmal viac ako šesť miliónov genetických markerov v dvoch skupinách ľudí – 12 339 jedincov s hraničnou poruchou osobnosti a viac ako milión ľudí, ktorí touto poruchou netrpeli. Vedci identifikovali šesť miest v genóme, ktoré obsahovali genetické varianty spojené s hraničnou poruchou osobnosti. Varianty zostali štatisticky významné aj v replikačnej analýze zahŕňajúcej 685 ľudí so spomínanou poruchou a 107 750 ľudí bez tejto poruchy.

Odborníci odhadli, že novo identifikované genetické varianty predstavujú približne 17 percent dedičného rizika hraničnej poruchy osobnosti. To naznačuje, že ide o poruchu, pri ktorej je genetika pomerne dôležitá, ale nikdy nemôže vysvetliť ani vykresliť celý obraz pacienta.

Predchádzajúce štúdie naznačili, že dedičnosť hraničnej poruchy osobnosti sa pohybuje medzi 46 a 69 percentami. V štúdiách dedičnosti hraničnej poruchy medzi rodinnými príslušníkmi tvorí jej pomer iba tretinu.

Keď výskumníci skombinovali obe analýzy, identifikovali ďalších päť miest v genóme, ktoré vykazovali súvislosť s hraničnou poruchou osobnosti. Všetky zistenia však musia ešte potvrdiť nezávislé štúdie.

Zdroj: Nature

(RR)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup