Poruchou trpia dve percentá ľudí v západných krajinách, pričom u žien je pravdepodobnosť rozvoja približne trikrát vyššia ako u mužov.
Hraničnou poruchou osobnosti trpia dve percentá ľudí v západných krajinách. Zdroj: iStock/SIphotography
Vedci identifikovali prvé dôkazy o genetických rizikových faktoroch spojených s hraničnou poruchou osobnosti. Analýza uverejnená 20. júla 2026 v časopise Nature Genetics je doteraz najrozsiahlejšou celogenómovou asociačnou štúdiou zameranou na túto poruchu.
Identifikovala jedenásť asociovaných miest v ľudskom genóme a v rámci rozsiahlych oblastí alebo v ich blízkosti sa nachádzalo deväť funkčných génov, ktoré by mohli súvisieť s hraničnou poruchou osobnosti.
Poruchou trpia dve percentá ľudí v západných krajinách, pričom u žien je pravdepodobnosť rozvoja približne trikrát vyššia ako u mužov. Odborníci predpokladajú, že k vzniku poruchy prispievajú genetické a environmentálne rizikové faktory.
Napriek tomu porucha nebolo dostatočne preskúmaná z hľadiska psychiatrickej genetiky. Predtým vedci uverejnili iba jednu štúdiu, tá však nepoukázala na žiadne významné varianty spojené s týmto problémom.
Najnovšie zistenia naznačujú, že rovnako ako v prípade iných porúch, napríklad schizofrénie, depresie či bipolárnej poruchy, zohráva čiastočnú úlohu genetika.
Dedičnosť zohráva pomerne veľkú úlohu
Hraničnú poruchu osobnosti diagnostikujú na základe dlhodobých prejavov emocionálnej nestability, kognitívnych a percepčných deformácií a nestabilných vzťahov s ostatnými. Ľudia s touto poruchou často prežívajú akútne krízové obdobia, ktoré môžu niekedy viesť k hospitalizácii. To vedcom sťažuje výskum poruchy.
V najnovšej štúdii vedci skombinovali údaje z celkovo 27 štúdií, do ktorých boli zaradení ľudia s hraničnou poruchou osobnosti alebo ktoré analyzovali genetické a zdravotné záznamy z biobánk. Všetci účastníci boli európskeho pôvodu.
Tím najskôr preskúmal viac ako šesť miliónov genetických markerov v dvoch skupinách ľudí – 12 339 jedincov s hraničnou poruchou osobnosti a viac ako milión ľudí, ktorí touto poruchou netrpeli. Vedci identifikovali šesť miest v genóme, ktoré obsahovali genetické varianty spojené s hraničnou poruchou osobnosti. Varianty zostali štatisticky významné aj v replikačnej analýze zahŕňajúcej 685 ľudí so spomínanou poruchou a 107 750 ľudí bez tejto poruchy.
Odborníci odhadli, že novo identifikované genetické varianty predstavujú približne 17 percent dedičného rizika hraničnej poruchy osobnosti. To naznačuje, že ide o poruchu, pri ktorej je genetika pomerne dôležitá, ale nikdy nemôže vysvetliť ani vykresliť celý obraz pacienta.
Predchádzajúce štúdie naznačili, že dedičnosť hraničnej poruchy osobnosti sa pohybuje medzi 46 a 69 percentami. V štúdiách dedičnosti hraničnej poruchy medzi rodinnými príslušníkmi tvorí jej pomer iba tretinu.
Keď výskumníci skombinovali obe analýzy, identifikovali ďalších päť miest v genóme, ktoré vykazovali súvislosť s hraničnou poruchou osobnosti. Všetky zistenia však musia ešte potvrdiť nezávislé štúdie.
Zdroj: Nature
(RR)
