Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Emisie uhlíka: Satelity odhaľujú skutočný stav po odlesnení

VEDA NA DOSAH

Odborníci hľadajú lepšie spôsoby, ako merať a predpovedať úniky skleníkových plynov z prírody. Najnovší výskum preto detailne mapuje, čo sa deje, keď sa ničí tropický les.

Dažďový prales. Zdroj: iStock.com / ThaniStockphoto

Tropické lesy patria k najdôležitejším zásobníkom uhlíka na Zemi. Ich čiastočné poškodenie uvoľňuje do atmosféry nepozorované emisie. Zdroj: iStock.com/ThaniStockphoto

Tropické vlhké lesy blízko rovníka zadržiavajú obrovské množstvo uhlíka. Ak úplne zmiznú, vedci dokážu uniknuté emisie pomerne ľahko spozorovať a vyčísliť. Čiastočné poškodenie lesa však predstavuje zložitejší skrytý problém, pretože stromy postupne odumierajú a nepozorovane hnijú. Vedci doteraz jav často ignorovali alebo merali nepresne.

Oheň a ťažba uvoľňujú skryté emisie

Vedci z nemeckého Helmholtzovho centra problém podrobne preskúmali. Výskumníci sa zamerali na vlhké tropické lesy blízko rovníka. Všetky živé rastliny na Zemi v sebe viažu uhlík, pričom tropické porasty ho obsahujú až 70 percent.

Analýza prepojila údaje zo 146 starších výskumov. Všetky tieto práce vedci uskutočnili v rokoch 1988 až 2026. Zistenia ukazujú ničivý vplyv čiastočného narušenia ekosystému, ako sú napríklad lokálne požiare či čiastočný výrub. Lesné požiare uvoľnia takmer o polovicu viac uhlíka v porovnaní s úplne zdravým a nedotknutým lesom.

Výberová ťažba uvoľní o 34 percent viac emisií v porovnaní s pralesom, v ktorom sa vôbec neťaží. Silný vietor a suchší vzduch ničia stromy na okrajoch pralesa. Ich hnitie uvoľní o 31 percent viac uhlíka v porovnaní so zdravým a s nenarušeným vnútrom lesa.

Rýchlosť obnovy závisí od miery poškodenia

Príroda na predchádzajúce čiastočné poškodenie alebo úplné vyrúbanie reaguje rôzne. Vedci porovnali čiastočne zničené územia s úplne vyrúbanými oblasťami. Zvyšky pôvodného organického materiálu tu zohrávajú kľúčovú úlohu. Semená a zdravá pôda pomáhajú lesu opäť rýchlejšie rásť.

Po dvadsiatich rokoch má čiastočne poškodený les jasnú výhodu. Uloží totiž také množstvo uhlíka, ktoré zodpovedá 75 percentám zásob nedotknutého pralesa. Nový les na úplnej holine dosahuje schopnosť zadržať len 38 percent uhlíka oproti nedotknutému pralesu. Ak sa zničené územie nachádza hneď vedľa zdravého lesa, proces obnovy to ešte urýchľuje. Zdravé stromy z okolia totiž ľahšie šíria semená. Obnova čiastočne zničeného ekosystému tak prebieha oveľa plynulejšie.

Moderné satelity menia pravidlá hry

Dlhé roky vedci nedokázali presne zmerať rozdiely medzi stratou uhlíka pri znehodnotení a úplnom odlesnení. Moderné satelity však tento problém postupne riešia. Európska vesmírna agentúra prevádzkuje špeciálny projekt na meranie biomasy, teda celkovej hmotnosti živých stromov a rastlín. Od roku 2015 prístroje poskytujú podrobnejšie mapy zemského povrchu. Odborníci vďaka nim lepšie rozlišujú úplné a čiastočné odlesňovanie.

Výskumníci kombinujú vesmírne dáta s tradičnými pozemnými meraniami. Výsledkom sú mimoriadne presné informácie o stave stromov. V apríli 2025 odštartovala do vesmíru aj nová misia Biomass. Táto družica prinesie ďalšie kľúčové údaje o lesnom uhlíku. To následne pomôže pri tvorbe klimatických modelov.

Presné dáta zachraňujú klímu

Krajiny potrebujú správne čísla pre svoje národné klimatické správy, v ktorých evidujú svoje emisie skleníkových plynov. Štáty doteraz nevedeli, aké čísla majú pri výpočtoch použiť, čo komplikovalo plnenie Parížskej klimatickej dohody. Nová databáza z údajov spomínaných 146 štúdií poskytuje politikom konečne jasný a porovnateľný rámec. Krajiny si vďaka tomu presnejšie spočítajú, koľko uhlíka ich lesy reálne vypustili a koľko pohltili.

Svet sa momentálne nachádza v polovici Dekády OSN o obnove ekosystémov, ktorá trvá desať rokov. Táto iniciatíva cieli na rozsiahlu obnovu zničených svetových ekosystémov. Svetový pokrok v ochrane lesov nedávno zaostával o pätinu v porovnaní so stanoveným cieľom na zastavenie ich ničenia. Nové, presnejšie dáta preto prichádzajú v tej najvhodnejšej chvíli. Záchrana klímy totiž vyžaduje komplexný prístup. V každej oblasti ochrany prírody potrebujeme čo najpresnejšie dáta a hlboké porozumenie prírodným procesom.

Zdroje: ESA, Science Advances, Decade On Restoration

(KAM)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup