Vulgarizmy vyvolávajú merateľné fyziologické a psychologické reakcie. Nové výskumy ukazujú, že hoci nadávanie môže priniesť krátkodobú úľavu od bolesti, hnevu či frustrácie, príliš časté a bežné používanie neslušných slov si vyberá daň na pracovných aj osobných vzťahoch.
Nadávky často vnímame ako rýchly emočný ventil, no ich zovšednenie zvyšuje stres a mení kvalitu našich vzťahov k horšiemu. Zdroj: iStock.com/nadia_bormotova
S vulgarizmami sa stretávame v rôznych podobách. Niekedy nám uľavia, keď si udrieme malíček na nohe alebo lakeť, inokedy vyletia z úst v zápale ostrej výmeny názorov. Počujeme ich v hudbe, píšeme ich na internete v správach a komentároch a mnohí ľudia ich dokonca používajú v bežnej reči ako obyčajné prídavné mená či slovesá bez toho, aby vôbec boli nahnevaní.
Čo sa deje s telom a so psychikou, keď sa nadávky stanú bežnou a akceptovanou súčasťou nášho okolia?
Prečo mozog reaguje na nadávky inak
Vulgarizmy patria medzi tabuizované výrazy. Spoločnosť ich spája s porušením hraníc slušnosti, etikety či zabehnutých spoločenských noriem. Práve fakt, že ide o niečo nevhodné, im podľa odborníkov dodáva špecifickú intenzitu a schopnosť šokovať.
Prehľadová štúdia výskumníkov z Ulsterskej univerzity publikovaná v časopise Lingua zhŕňa poznatky zo psychológie a z neurovedy. Ukazuje sa, že nadávanie vyvoláva výraznejšie emočné, telesné a kognitívne reakcie než neutrálne slová, a to ako u samotného človeka, ktorý ich vysloví, tak aj u ľudí v jeho okolí.
Mozog spracováva vulgarizmy odlišne, často primárne v tých častiach, ktoré sú zodpovedné za spracovanie hlbokých emócií a inštinktov (ako je napríklad amygdala), a nie v oblastiach zodpovedných za bežnú reč. Preto si ľudia po poraneniach mozgu často pamätajú nadávky, aj keď stratia bežnú slovnú zásobu. Zaujímavosťou je, že tento neurobiologický efekt funguje najsilnejšie v materinskom jazyku.
Úľava od bolesti, povaha a zvládanie emócií
Zo psychologického hľadiska plnia vulgarizmy rôzne funkcie. Výskumníci z britskej Keele University experimentálne dokázali, že opakovanie hrubých slov môže u ľudí zvýšiť prah bolesti a fyzickú výdrž. Účinok sa pripisuje faktu, že nadávka vyvolá v človeku silnú emóciu. Tá vzápätí spustí obrannú reakciu tela podobnú tej, keď sme v ohrození, čím sa dočasne zníži vnímanie fyzickej bolesti.
Mnohí ľudia sa pri častom nadávaní vyhovárajú na svoju povahu. Tvrdia, že sú skrátka „nerváci“ a musia svoje pocity takto ventilovať. Psychológia sa však na to pozerá inak. Ľudia, ktorí majú potrebu hrubo nadávať vždy, keď im niečo spadne na zem alebo uviaznu v dopravnej zápche, majú pravdepodobne problém so sebareguláciou.
Sebaregulácia je schopnosť zvládať a spracovávať svoje emócie tak, aby nás neovládli. Dobrou správou je, že táto zručnosť sa dá naučiť aj v dospelosti. Na svete funguje obrovské množstvo ľudí, ktorí zvládajú stresové situácie bez vulgarizmov. Neprežívajú menší hnev, len so sebou dokážu pracovať alebo si nájdu iný, slušnejší spôsob, ako sa vyventilovať.
Americký psychológ Timothy Jay vo svojej práci upozorňuje, že nadávanie nemožno vnímať len ako odchýlku od normy. Výskumy naznačujú, že po tabuizovaných slovách častejšie siahajú ľudia, ktorí sú veľmi spoločenskí a zhovorčiví, no zároveň majú väčšie sklony k výbušnému a vzdorovitému správaniu voči okoliu.
Na druhej strane u ľudí, ktorí sú veľmi svedomití, trpezliví a ohľaduplní, je výskyt nadávok oveľa nižší. To neznamená, že človek, ktorý používa nadávky, je automaticky zlý či agresívny. Časté používanie hrubých slov však môže sprevádzať drsnejší štýl sebaprezentácie, menšiu citlivosť na spoločenské hranice a celkovo nižšiu mieru empatie voči tomu, ako sa cítia ľudia naokolo.
Daň za hrubosť: Stres, nepohoda a zhoršené zdravie
Vulgarizmy v sebe nesú silný náboj negativity a majú výrazné negatívne emocionálne zafarbenie. Keď sa používajú stále, strácajú svoju výnimočnosť a prestávajú plniť funkciu emočného ventilu. Naopak, vytvárajú komunikačné prostredie, v ktorom hnev a pohŕdanie eskalujú.
Ak napríklad počas hádky použijeme nadávku, debata o konkrétnom probléme sa rýchlo zvrhne na vzájomné urážanie. Aj keď sú ľudia na nadávajúceho človeka zvyknutí a neurazia sa hneď, ustavičný prísun slovnej negativity ich vnútorne vyčerpáva a ovplyvňuje ich psychickú pohodu.
Potvrdzujú to aj dáta z pracovného prostredia. Rozsiahla metaanalýza, ktorú publikovali v odbornom magazíne Journal of Occupational Health Psychology, analyzovala údaje od viac ako 145-tisíc respondentov.
Výsledky ukázali jasné prepojenie medzi skúsenosťou s agresívnym a vulgárnym vyjadrovaním na pracovisku a so zhoršeným zdravím, najmä v podobe dlhodobého stresu a vyhorenia. Ľudia vystavení hrubosti vykazovali vyššiu mieru vnímaného stresu, čo viedlo k emocionálnemu vyčerpaniu.
Znížila sa aj ich oddanosť voči zamestnávateľovi. Ukázalo sa, že hrubosť je nákazlivá: ak je človek dlhodobo vystavený nadávkam a neúcte zo strany kolegov, je vysoko pravdepodobné, že sa po čase začne podobne neslušne správať aj on sám.
Novšie psychologické štúdie dokonca vyvracajú starý mýtus, že čím viac človek nadáva, tým viac uľaví svojej psychike. Ukazuje sa, že pravidelné ventilovanie hnevu vulgarizmami v skutočnosti udržiava agresívne myšlienky v pamäti a hnev len predlžuje.
Ľudia, ktorí často nadávajú, nevykazujú vyššiu životnú spokojnosť ani lepšie psychické zdravie. Naopak, výskumy naznačujú, že vysoká miera používania nadávok sa spája so zníženým pocitom zmysluplnosti života a s nižším pocitom kontroly nad vlastným osudom.
Prečo na slušnosti záleží
Dlhodobý problém vzniká vtedy, keď nadávky sprevádza chronický hnev, opovrhovanie a prostredie bez rešpektu. Náš mozog totiž podvedome vníma tvrdé slová ako prejav ohrozenia alebo konfliktu.
Dlhodobý stres z takéhoto napätého prostredia udržiava telo poslucháčov, ale aj samotného rečníka v stave pohotovosti. To preukázateľne narúša spánok, regeneráciu a celkovú psychickú pohodu.
Rolu zohráva aj popkultúra. Psychologické experimenty s hudbou plnou násilných textov zaznamenali u poslucháčov krátkodobé zvýšenie agresívnych myšlienok. To znamená, že ak sme obklopení textmi a slovami plnými útokov, môže to ovplyvňovať naše vnútorné nastavenie a náladu.
Slušnosť v komunikácii nie je slabosťou ani popieraním negatívnych emócií.
Hnev či frustráciu je možné vyjadriť aj inými spôsobmi, ktoré sú menej agresívne, nejdú cez čiaru a sú rešpektujúce k okoliu. Hoci je náročné zbaviť sa zlozvyku nadávania, zmena je v ľudských silách. Rozhodnutie popracovať na kultivovanosti svojho prejavu je silným znakom sebakontroly, vnútornej hodnoty a sebaúcty.
Hoci vulgarizmy môžu za určitých okolností slúžiť ako rýchly emočný ventil, ich dlhodobá normalizácia v každodennom slovníku so sebou prináša jasné negatívne dôsledky. Vytvárajú prostredie plné napätia, v ktorom sa ľahšie stierajú hranice tolerancie a v ktorom má hrubosť navrch nad rešpektom voči ostatným. Náš slovník vplýva na nás, na našich blízkych a na celkovú kvalitu života. Prečo by sme si ju teda mali dobrovoľne kaziť hrubosťou?
Zdroje: Lingua, Perspectives on Psychological Science, Journal of Occupational Health Psychology
(KAM)
