Návštevníkom a návštevníčkam ponúkne artefakty zo života tých, ktorí na prelome 19. a 20. storočia hľadali útočisko v Severnej Amerike.
Vysťahovalectvo je neodmysliteľnou súčasťou slovenských dejín. Ako uvádzajú na stránke múzea, od poslednej štvrtiny 19. storočia do roku 1968 emigrovala až tretina slovenského národa do Ameriky bez akejkoľvek reflexie v slovenskej historiografii.
Krajinu zastihla americká horúčka, keď začali Slovensko sužovať ekonomické problémy. Takmer 1,3 milióna Slovákov sa k svojmu životu postavilo zodpovedne a rozhodlo sa zdolať dlhú cestu a prekonať kultúrny šok, aby v „zasľúbenej zemi“ našlo slobodu a mohlo prosperovať. Potom sa na nich na Slovensku zabudlo.
Vieme o nich len málo
O tom, prečo a ako naši starí otcovia opustili svoje rodiny a odišli do neznámeho sveta, vieme len veľmi málo. Netušíme, aké ťažké to pre prvú generáciu prisťahovalcov muselo byť. Nepoznali jazyk ani tamojšie zvyklosti, iba túžili pracovať.
Artefakty amerických Slovákov a Rusínov
Múzeum Kasigarda v obci Pavlovce nad Uhom v časti Ťahyňa ponúkne návštevníkom artefakty zo života tých, ktorí na prelome 19. a 20. storočia hľadali útočisko v Severnej Amerike. „V múzeu plánujem vystaviť a predstaviť artefakty amerických Slovákov a Rusínov, ktoré sa doposiaľ na Slovensku a ani inde v strednej Európe nedajú vidieť. Dedičstvo našich krajanov v Severnej Amerike je obrovské. Základom zbierky sú artefakty, ktoré mám po mojich dvoch starých mamách. Tie sa narodili v USA prvej generácii vysťahovalcov z územia dnešného východného Slovenska,“ približuje zakladateľ zbierky Martin Javor.
Názov múzea Kasigarda je slovenskou skomoleninou odvodenou od anglickej zámockej záhrady v New Yorku, čiže Castle Garden, ktorá slúžila ako hlavná brána imigračného úradu. Musel ňou prejsť každý, kto žiadal v Amerike o azyl.
Doteraz fungovalo virtuálne
Kým sa podarilo rozsiahlu rekonštrukcia priestorov múzea zrealizovať, fungovalo v obmedzenom režime vo virtuálnej podobe. Zamestnanci vedeckovýskumnej inštitúcie však stále mapovali a skúmali činnosť i dedičstvo našich krajanov v zahraničí, v dôsledku čoho vznikli dve interaktívne mapy, a to Interaktívna mapa slovenských a rusínskych spolkov v Severnej Amerike a Interaktívna mapa slovenských kostolov v Severnej Amerike.
Celý projekt vznikol v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí a pod záštitou Ministerstva kultúry SR.
(af)