Nový poznatok publikovali japonskí výskumníci v časopise Plant and Cell Physiology.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Nedostatok vody je vážny poľnohospodársky problém, ktorý spôsobuje značné straty na výnosoch plodín a kvalite produktov. Na zabezpečenie udržateľných dodávok potravín pre stále rastúcu svetovú populáciu preto potrebujeme pokrokové technológie a nové postupy, prostredníctvom ktorých dokážeme zmierniť škody spôsobené stresom zo sucha.
Pokusy o ochranu plodín pred suchom sú obvykle drahé a často sa nezaobídu bez genetických úprav. Modifikované rastliny dokážu v obdobiach sucha uzatvárať stomaty, teda malé prieduchy na povrchu listov, ktoré regulujú výmenu plynov medzi rastlinou a okolím. Vďaka ich uzatvoreniu strácajú rastliny menej vody. Geneticky upravené rastliny si však nemôže dovoliť každý.
Motoaki Seki a jeho tím z výskumného ústavu RIKEN preto našiel lacnejší spôsob, ktorým dosiahol rovnaký efekt. Rastlinám, ktoré sužovalo sucho, dodali vedci základnú zložku alkoholických nápojov, etanol. Reakcia bola prekvapivá. Tri štvrtiny pozorovaných rastlín vydržali až dva týždne bez vody. Z neošetrených prežila len každá dvadsiata. Nový poznatok výskumníci publikovali v odbornom časopise Plant and Cell Physiology.
Etanolom ošetrili pšenicu, ryžu aj Arábovku Thalovu
Etanolom ošetrili pšenicu, ryžu a tiež Arábovku Thalovu (Arabidopsis thaliana). Ukázalo sa, že sa rastliny pod vplyvom etanolu správajú podobne ako geneticky modifikované druhy – takisto uzatvárajú svoje prieduchy a aby toho nebolo málo, dokážu ešte etanol aj využiť. Vyrábajú z neho totiž cukor, čo im umožňuje ďalej pokračovať vo fotosyntéze.
Seki vidí v popísanom ošetrení obilnín potenciál na ich prežitie a zvýšenie ich výnosov počas sucha. Vplyv etanolu na životné prostredie v rozsiahlejších poľnohospodárskych oblastiach však tím vedcov zatiaľ neskúmal.
Podľa dostupných poznatkov nedokážu rastliny etanol úplne vstrebať. Časť látky, ktorá zostane v zemi, tak môže mať v oblastiach, kde by bol vo väčšej miere na rastliny aplikovaný, vplyv nielen na samotnú pôdu, ale aj na tamojšie podzemné vody.
Zdroje: RIKEN, Plant & Cell Physiology
(af)
