Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

O koľko úrody pripraví Slovensko sucho?

VEDA NA DOSAH

Dáta zo Slovenského hydrometeorologického ústavu potvrdzujú, že prežívame ďalší extrémne suchý rok. Vedci z tejto inštitúcie vysvetľujú, prečo je to tak a ako to ovplyvní úrodu.

Ilustračný obrázok: Krajina, strom, spolovice sucho, spolovice zeleň. Zdroj: iStock

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) usporiadal minulý týždeň tlačovú konferenciu, kde prezentoval údaje o suchu, ktoré zozbieral od začiatku roka. Týkali sa deficitu úhrnu atmosférických zrážok, intenzity sucha aj jeho dopadu na poľnohospodárstvo.

Podobný stav je aj v okolitých štátoch a má niekoľko príčin. Objasnil ich klimatológ RNDr. Pavol Faško, CSc: „V našich podmienkach sa sucho kumuluje od jedného roka k druhému. Bezprostrednejšie príčiny ale môžeme nájsť v priebehu poslednej zimy, ktorá patrila medzi najteplejšie, aké sme zaznamenali v histórii hydrometeorologických meraní na Slovensku. Napríklad v Bratislave na Kolibe dosiahli kladné odchýlky priemernej teploty tohtoročnej zimy takmer 3 °C. Podobne to bolo aj na Lomnickom štíte, v Stropkove na východnom Slovensku. Mimoriadne teplo teda zasiahlo celé územie Slovenska.“

Negatívne rekordy

Klimatológ hovorí o viacerých negatívnych rekordoch. V pozadí tohto stavu je totiž aj nadpriemerný slnečný svit, ktorý na niektorých miestach Slovenska dosiahol rekord od roku 1961, ale aj nízke úhrny zrážok. „V čase, kedy sa zrážky počas tejto zimy vyskytovali,  bolo mimoriadne teplo, a preto padali v tekutej forme. A keď bolo počasie chladnejšie, vplývali naň tlakové výše a zrážky sa nevyskytovali. Výsledkom bolo to, že sa snehová pokrývka nemohla počas tejto zimy na väčšine územia Slovenska kumulovať.“ Keďže chýbala aj na konci zimy a na začiatku jari, urýchlilo to otepľovanie. K tomu pridala situácia na začiatku druhej dekády marca, kedy sa prestali pravidelne vyskytovať zrážky (napríklad v Bratislave na letisku bol najmenší úhrn zrážok od roku 1951), čo vyústilo do aktuálneho sucha.

Ohrozuje plodiny aj malé stromčeky

Nedostatok zrážok a teplotných podmienok sa logicky prejavil aj vo vlhkostných podmienkach pôdy. Sucho je na celom Slovensku, ale najsilnejšie je na severe, kde v tomto čase býva viac zrážok. Najlepší stav vlhkosti v pôde má severovýchod Slovenska. Na juhozápadnom Slovensku a na Záhorí je situácia veľmi kritická. Výrazné sucho hlásia poľnohospodári aj lesníci. Nedostatok vlahy bude mať vplyv na potenciálnu úrodu aj stav lesných porastov. Strata poľnohospodárskych výnosov sa odhaduje na 30 – 40 percent. V tomto smere sú na tom najhoršie Orava, Liptov, Záhorie, okolie Nitry, Gemer aj Spiš. Sucho si odniesli najmä obilniny ako pšenica, jačmeň či repka, ale aj cukrová repa a zemiaky. Čo sa týka lesného hospodárstva, sucho mohlo ohroziť povysádzané malé stromčeky. Pokiaľ ich lesníci dodatočne nezavlažovali, nemali veľkú šancu na prežitie.

Jačmeň postihnutý suchom. Zdroj: iStock

Sucho postihlo plodiny ako jačmeň (na obrázku), pšenica, repka, cukrová repa a zemiaky. Zdroj: iStock

Suché roky pribúdajú

Ing. Jana Poórová, PhD., riaditeľka Úseku hydrologickej služby SHMÚ hovorí o hydrologickom suchu, ktoré predstavuje významné zníženie priemeru vodných tokov. „Stav povrchových tokov ku koncu apríla ukazoval, že sú v podpriemerných hodnotách a podzemné vody sú až na minimálnych úrovniach, čo bolo odozvou na málo zrážok. Na základe momentálnej situácie môžeme potvrdiť, že ide o ďalší suchý rok,“ hovorí vedkyňa, pričom ukazuje vývoj priemerne ročnej vodnosti (množstvo vody, ktoré pretečie korytom za určitú časovú jednotku alebo je obsiahnuté na určitej ploche) na Slovensku. Kým od roku 1961 do roku 2001 sme z tohto pohľadu podpriemerný či suchý rok nepoznali, od začiatku milénia ho prežívame už dvanásty (podpriemerné až suché boli roky 2002 – 2004, potom 2007 – 2009, roky 2012, 2015 a 2017 – 2019).

Podľa facebookovej stránky SHMÚ sa však situácia v 20. týždni tohto roka v porovnaní s predchádzajúcim týždňom na väčšine nášho územia podstatne zlepšila. Extrémne sucho je len lokálne v západnej časti východného Slovenska a na juhozápade. Zreteľné zlepšenie nastalo v povrchovej vrstve, kde je výrazné až extrémne sucho len ojedinele na juhu Slovenska. Relatívne nasýtenie je v povrchovej vrstve na juhu Podunajskej nížiny v intervale 10 – 20 %. Deficit pôdnej vlahy je najviac -80 mm na juhu stredného Slovensku. Viac informácií nájdete na https://www.intersucho.sk/sk/.

(GC)
Zdroj: Tlačová beseda SHMÚ
Foto: iStockphoto

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky