Podľa najnovšej štúdie za to môžu toxíny v mozgu.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Nie je nijako prekvapujúce, že ťažká fyzická práca ľudí vyčerpá. Náročná duševná práca a dlhé sústredené premýšľanie však človeka unaví rovnako. Vedci majú teraz nový dôkaz, ktorý vysvetľuje, prečo je tomu tak.
Štúdie, ktoré publikovali v časopise Current Biology, ukazujú, že je to spôsobené nahromadením potenciálne toxických vedľajších produktov v časti mozgu, zvanej prefrontálna kôra.
Keď príde kognitívna únava, mení sa naša kontrola nad rozhodnutiami, takže uprednostňujeme akcie, ktoré si nevyžadujú veľa úsilia alebo dlhé čakanie. „Vplyvné teórie naznačujú, že únava je druh ilúzie, ktorú si mozog pripraví, aby nás prinútil prestať robiť to, čo nás zaťažuje, a obrátili sme pozornosť na príjemnejšiu činnosť,“ hovorí Mathias Pessiglione z Univerzity Pitié-Salpêtrière v Paríži. „Naše zistenia však ukázali, že kognitívna práca vedie k skutočnej funkčnej zmene v mozgu, kde sa akumulujú škodlivé látky. Únava by teda mala byť naozaj signálom, ktorý nás donúti prestať pracovať, avšak z iného dôvodu, ako by sme sa domnievali – na to, aby sme zachovali integritu fungovania mozgu, respektíve neporušené celistvé myslenie,“ dodáva.
Chceli pochopiť, čo je duševná únava
Pessiglione a jeho kolegovia vrátane prvého autora štúdie Antonia Wiehlera chceli pochopiť, čo je to duševná únava. Zatiaľ čo stroje dokážu počítať nepretržite, mozog nie. Túžili zistiť, prečo je to tak. Mali podozrenie, že to súvisí s potrebou organizmu recyklovať potenciálne toxické látky, ktoré vznikajú pri nervovej činnosti.
Aby o tom získali dostatok dôkazov, použili magnetickú rezonančnú spektroskopiu (MRS), ktorou monitorovali chémiu mozgu počas pracovného dňa. Pozreli sa pritom na dve skupiny ľudí. Na tých, ktorí potrebovali poriadne premýšľať, a tých, ktorí plnili počas dňa relatívne jednoduché kognitívne úlohy.
Mali rozšírené zrenice a v mozgu nahromadený glutamát
Znaky únavy vrátane zníženej dilatácie, čiže rozšírenia zreníc, zaznamenali iba v skupine ľudí, ktorí vykonávali ťažkú duševnú prácu. Výskumný tím u nich zároveň spozoroval posun v rozhodovaní sa spôsobom, aby získali za krátky čas a úsilie nejakú odmenu.
Okrem toho mali tiež v synapsách prefrontálnej kôry vyššiu hladinu glutamátu. Autori zohľadnili aj predchádzajúce výsledky výskumu a dospeli k názoru, že nahromadenie glutamátu spôsobuje ďalšiu aktiváciu prefrontálnej časti mozgu.
Najdôležitejší je oddych a spánok
Existuje nejaký spôsob, ako obísť schopnosť nášho mozgu, aby veľa premýšľal? Pessiglione sa obáva, že nie. „Odporučil by som len staré dobré recepty: oddych a spánok. Existujú totiž dôkazy, že počas spánku sa glutamát zo synapsií vylučuje,“ poznamenal.
Štúdia môže mať aj ďalšie praktické dôsledky. Vedci napríklad tvrdia, že monitoring prefrontálnych metabolitov by mohol odhaliť i ťažkú duševnú únavu, čo prispeje k prispôsobeniu pracovných programov tak, aby sa zamestnanci vyhli vyhoreniu. Ľuďom tiež radí, aby sa vyhýbali dôležitým rozhodnutiam, keď sú unavení.
Odborníci dúfajú, že sa v nasledujúcich štúdiách dozvedia, prečo sa prefrontálny kortex javí taký náchylný na akumuláciu glutamátu. Takisto sú zvedaví, či môžu markery únavy v mozgu predpovedať zotavenie sa z ochorení ako depresia či rakovina.
Zdroje: Current Biology, ScienceDaily
(af)
