Medzi ľuďmi, ktorí verili všetkým klamstvám v prieskume, je zaočkovaných iba niečo málo cez osem percent.
Ilustračná fotografia. Žena čítajúca noviny s nepravdivými novinkami. Zdroj: iStockphoto.com
Približne 40 percent ľudí súhlasí so štyrmi najpopulárnejšími konšpiráciami o koronavíruse. Aspoň jednej verí viac ako šesťdesiat percent. Stotožnenie s konšpiráciami výrazne ovplyvňuje zaočkovanosť. Vyše štyri pätiny opýtaných, ktorí odmietajú podvodné správy, má vakcínu. A, naopak, medzi ľuďmi, ktorí podliehajú všetkým klamstvám, je zaočkovaných iba niečo málo cez osem percent.
Také sú zistenia jedenástej vlny výskumu Ako sa máte, Slovensko?, ktorá prebehla v období od 5. do 10. októbra. V tomto období sa zhoršovala epidemiologická situácia a okresy sa postupne sfarbovali do tmavších farieb podľa pravidiel covidového automatu. Podľa nariadení od 4. októbra už nebol ani jeden zelený okres. Očakávalo sa zahájenie očkovania vybraných skupín treťou dávkou vakcíny proti koronavírusu.
Pozrite si
Ako sa ľudia stotožňujú s konšpiráciami
Ľudia v dotazníku vyjadrovali na päťbodovej škále, do akej miery súhlasili či nesúhlasili so šiestimi konšpiračnými výrokmi o súčasnej epidémii. Hodnota jeden znamenala možnosť vôbec nesúhlasím a hodnota päť, naopak, úplne súhlasím.
Najpopulárnejším z testovaných výrokov je tvrdenie, že hlásenia o počtoch mŕtvych na koronavírus umelo nadhodnocujú. S takýmto názorom súhlasí až 43,3 percenta opýtaných. Na veľmi podobnej úrovni je však i súhlas s výrokmi: „Koronavírus vyrobili v laboratóriu a zámerne rozšírili medzi ľudí.“, „Súčasná epidémia je len súčasťou celosvetovej snahy o povinné očkovanie.“ a tiež „Súčasnú epidémiu niekto vyvolal len preto, aby mohol ľahšie ovládať ľudí.“
Zhruba štvrtina respondentov sa stotožňuje s výrokmi: „Vakcíny na koronavírus vyvinuli s cieľom škodiť ľuďom.“ a „Nie sú žiadne dôkazy, že koronavírus skutočne existuje.“
So žiadnou z uvedených falošných správ nesúhlasí necelá štvrtina ľudí. Aspoň jednej verí 61,8 percenta opýtaných. Všetky považuje za pravdivé 12,1 percenta respondentov.
„Práve veľká premorenosť slovenskej populácie konšpiračnými teóriami môže byť jedným z veľmi dôležitých vysvetlení nízkej miery zaočkovanosti. Respondenti, ktorí nesúhlasia ani s jednou z uvedených konšpirácií, sú totiž zaočkovaní až na 81 percent, čo je približne úroveň vakcinačne najúspešnejších krajín v Európe,“ ozrejmuje zistenia Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.
Kto súhlasí s konšpiráciami
S konšpiráciami o trochu menej súhlasia muži ako i respondenti vo veku 18 až 29 rokov. Výrazne menej klamstvám veria obyvatelia Bratislavy a Košíc. Naopak, viac sa s falošnými správami stotožňujú opýtaní, ktorí sú menej spokojní so svojím životom, a tí, pre ktorých je problém vyjsť v domácnosti s rozpočtom. Zistenie tiež platí o ľuďoch, ktorí nepracujú, ale sú v domácnosti, prípadne sa o ňu starajú.
Súhlas s koronavírusovými konšpiráciami narastá s klesajúcim vzdelaním. Takmer dve tretiny respondentov so základným vzdelaním verí minimálne dvom konšpiráciám. Medzi vysokoškolsky vzdelanými je ich iba 35,1 percenta.
Výrazne viac im veria tiež voliči strán Smer-SD, Kotlebovci-ĽSNS a Republika, ale tiež ľudia, ktorí menej dôverujú vládnym, zdravotníckym, vedeckým či iným inštitúciám.
Ilustračné foto: očkovanie. Zdroj: iStockphoto.com
Súhlas s konšpiráciami a zaočkovanosť
Respondenti, ktorí súhlasia s konšpiráciami, priznávajú, že menej dodržiavajú epidemiologické opatrenia a menej tiež obmedzujú kontakt s ľuďmi mimo svojej domácnosti. Z ľudí, ktorí neveria ani jednému klamstvu o koronavíruse, iba zhruba pätnásť percent neobmedzilo kontakty. Medzi tými, ktorí sa stotožňujú aspoň s jedným, je ich 34,5 percenta.
Najvýraznejšia je však súvislosť medzi zaočkovanosťou a súhlasom s podvodnými správami. Medzi ľuďmi, ktorí neveria ani jednej z uvedených, má vakcínu až 81 percent. Medzi opýtanými, ktorí sa stotožňujú s aspoň jednou zo spomenutých konšpirácií, je zaočkovaných len 26,7 percenta. A dalo sa zaočkovať iba vyše osem percent ľudí, ktorí veria všetkým klamstvám o koronavíruse.
„Na poznatkoch z prieskumu vidíme veľkú neistotu ľudí na Slovensku a skutočnosť, že mnohí sa nevedia orientovať v tom, čomu v médiách a na Facebooku veriť a čomu nie. Sklony ku konšpiračnému mysleniu boli u nás výrazné už dlhšiu dobu, no pandémia ich ukázala v plnej sile,“ hovorí Michaela Benedigová, riaditeľka komunikačnej agentúry Seesame.
„Veľký podiel má na tom nielen silná dezinformačná scéna, ale aj nízka dôvera ľudí v štátne a verejné inštitúcie. Odpoveďou je viac strategickej komunikácie a koordinované, spoločné úsilie vlády, ministerstiev a štátnych inštitúcií. Stoja totiž pred dvojakou výzvou. Musia na jednej strane bojovať s dezinformátormi a na druhej strane získavať dôveru ľudí jasnou a konzistentnou komunikáciou,“ dodáva.
Projekt Ako sa máte, Slovensko? dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a päťkrát v roku 2021.
Dáta zo série výskumov budú dlhodobo k dispozícii odbornej verejnosti v Slovenskom archíve sociálnych dát (http://sasd.sav.sk). Kľúčové zistenia sú tiež k dispozícii na stránke projektu.
Zdroj: Tlačová správa Seesame
(MAT)
