Prieskumy GLOBSEC poukazujú na to, že v hoaxových rebríčkoch obsadzujeme nelichotivé miesta.
Hoaxy sú problémom na celom svete, napriek tomu však aj v tejto oblasti existujú regionálne rozdiely. Na niektoré poukazujú prieskumy verejnej mienky spoločnosti GLOBSEC (mimovládna organizácia), ktorá ich realizuje od roku 2016.
Výsledky týchto prieskumov pravidelne hovoria o tom, že Slováci sú najviac náchylní veriť konšpiračným teóriám z krajín Vyšehradskej štvorky (Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko).
Či ide o dezinformácie o pandémii COVID-19, alebo o celosvetovo rozšírené konšpiračné teórie o veľkých sprisahaniach, mnohé rezonujú medzi tretinou až polovicou obyvateľov, a to bez ohľadu na vzdelanie, vekové skupiny či bydlisko.
Aj napriek všeobecne vysokej popularite dezinformácií vieme v krajine identifikovať typy, ktoré sú náchylnejšie veriť manipulovaným informáciám.
Sú to skôr starší ľudia, ľudia s nižším vzdelaním a tiež tí, ktorí neveria médiám a nie sú spokojní s demokraciou. Nespokojnosť so systémom je spojená s pocitom, že nemôžeme okolo seba nič ovplyvniť a zároveň s vysokou nedôverou v inštitúcie, ako aj nedôverou na medziľudskej úrovni.
Prečo práve Slováci?
Na Slovensku sú dnes dezinformácie šírené rôznymi aktérmi – od politikov cez širokú spleť webstránok a facebookových skupín, ktoré v online priestore vytvárajú názorové bubliny, akési osobné mini svety utvrdzujúce každého v jeho vlastných domnienkach, a zatvárajú prístup do svetov iných.
Mnohí ľudia sa uchyľujú ku konšpiračným teóriám s cieľom zjednodušiť si odôvodnenie vecí, ktorým dnes nie je ľahké porozumieť. Vo svete, ktorý sa rýchlo mení a je plný zložitých javov, je to tiež spôsob, ako si v živote nájsť nové istoty, nový zmysel. Ten dáva pocit výnimočnosti, že človek patrí k „vyvolenej” skupine, ktorá pozná „ozajstnú pravdu”.
Na Slovensku je tiež prítomný pocit ohrozenia zo strany druhých. Prieskumy ukazujú, že sa cítime ohrození mnohými vrátane takzvaného „západu”, USA, migrantov či menšín. Významne sa bojíme straty pomyselnej identity či tradičných hodnôt, pričom väčšina z nás verí, že Slovensko bolo vždy utláčané a nemohlo si určiť svoju cestu.
Takéto vnímanie sveta súvisí aj s historickým kontextom a tým, aký kľúčový príbeh si o Slovensku určujeme. Ak je ním premisa, že nás vždy utláčala vonkajšia sila (napríklad Maďari počas Uhorska, Nemci počas Druhej svetovej vojny či Česi v období ČSSR), pričom Slováci na tieto udalosti nemali žiaden vplyv, naše mysle sa „programujú“ k väčšej nedôvere a k náchylnosti hľadať za udalosťami alternatívnych vinníkov.
Takéto myslenie je dnes podporované mnohými populistickými politikmi, ktorí majú tendenciu hľadať jednoduché a skratkovité riešenia na komplexné problémy, a tiež alternatívnych vinníkov a nepriateľov. Typickým príkladom populistického naratívu je tvrdenie: „EÚ/Brusel nám diktuje, čo robiť bez toho, aby to Slovensko vedelo ovplyvniť.“
Čo môžeme robiť v boji proti dezinformáciám?
Dôvera a pocit začlenenia do spoločnosti sú kľúčovými predpokladmi fungujúcej demokracie. Boj s korupciou a klientelizmom, ktoré minimalizujú uprednostňovanie niektorých skupín obyvateľstva pred inými, ako aj reforma vzdelávacieho systému, v ktorej sa bude klásť dôraz na kritické myslenie a vysvetlenie fungovania demokracie i života v nej, sú dve z kľúčových štrukturálnych zmien, ktoré sa v spoločnosti musia odohrať.
V individuálnej rovine sa môže každý snažiť tráviť menej času na sociálnych sieťach, ktoré sú dnes kľúčovým zdrojom konšpiračných teórií a dezinformácií, byť skôr aktívnejším užívateľom namiesto pasívneho konzumovania a viac komunikovať mimo virtuálnej reality.
Pri zapájaní sa do konverzácií v offline ako aj v online priestore je dôležité komunikovať slušne a overovať si informácie predtým, ako ich budeme ďalej zdieľať v informačnom priestore.
(Tento článok vznikol ako sprievodný text k výstave Pravda alebo hoax? z dielne Národného centra pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti.)
Zdroj: GLOBSEC
(TL)