Testovanie hypotézy, že mužská brada sa vyvinula ako ochrana pred údermi do tváre, si vyslúžila cenu za mier.
Ilustračná fotografia. Obezita politikov môže byť podľa jednej štúdie dobrým ukazovateľom miery korupcie v krajine. Zdroj: iStockphoto.com
Ako veľmi zmierňujú mužské brady údery do tváre či výhody vzdušnej prepravy nosorožcov hore nohami sú netradičné vedecké štúdie, ktoré aj tento rok získali uznanie v podobe Ig Nobelových cien. Hoci ide o paródiu skutočných Nobelových cien, ktoré sa budú udeľovať nasledujúci mesiac, cieľom je oceniť výskum, ktorý ľudí pobaví a zároveň prinúti premýšľať.
Inak povedané, prácu, ktorá sa síce javí byť absurdnou, ale môže priniesť dôležité poznatky. Ig Nobelove ceny udeľuje každoročne vedecký humorný časopis Annals of Improbable Reseach (v preklade Anály nepravdepodobného výskumu, pozn. red.), pričom ich je vždy desať v rôznych kategóriách.
Víťazov 31. ročníka vyhlásili vo štvrtok 9. septembra. Dostali trofej, ktorú si museli sami vytlačiť zo súboru a poskladať, a taktiež falošnú bankovku v hodnote desať biliónov zimbabwianskych dolárov. Vzhľadom pandemickú situáciu sa oznámenie výsledkov udialo cez internet.
Ako veľmi chráni brada?
Testovanie hypotézy, že mužská brada sa vyvinula ako ochrana pred údermi do tváre, si zas vyslúžilo cenu za mier. Vedci zistili, že ochlpená pokožka absorbuje oveľa viac energie než hladká. Vychádzali z predpokladu, že brada pokrýva zraniteľné časti tváre.
„Nie že by brada poskytla veľa ochrany. Silný úder je vždy nebezpečný. Môžeme však povedať, že kostiam a koži poskytuje trochu ochrany,“ povedal podľa webu The Guardian profesor David Carrier. S kolegami teraz premýšľajú, či by brady taktiež nemohli slúžiť na zastretie tváre, vďaka čomu by ju bolo ťažšie trafiť pri pästnom súboji.
Cenu za biológiu udelili Susanne Schötzovej za sériu štúdií (1, 2, 3, 4, 5), v ktorých skúmala zmeny v pradení, mňaučaní, cvrkotaní, trilkovaní, trkotaní, skučaní, vrčaní, syčaní a ďalších spôsoboch komunikácie medzi mačkami a človekom. Ekologickú cenu dostala Leila Satari s kolegami za genetickú analýzu druhov baktérií, ktoré prebývajú v žuvačkách odhodených na chodníkoch v rôznych krajinách.
V kategórii chémia si uznanie získal výskum (1, 2) Jörga Wickera a jeho kolegov, ktorí zisťovali, ako sa menia pachy vylúčené divákmi v kinách, keď sledujú akčné, komediálne či vypäté scény. Cenu za ekonómiu udelili Pavlovi Blavatskyymu za zistenie, že obezita politikov môže byť dobrým ukazovateľom korupcie v krajine.
Nosorožce hore nohami
Dopravnú cenu udelili Robinovi Radcliffovi a jeho kolegom za skúmanie, či letecká preprava, pri ktorej nosorožec visí hore nohami za laná, je pre zviera z hľadiska zdravia v poriadku. Ukázalo sa, že prekvapivý spôsob transportu je vhodnejší než situácia, pri ktorej zviera leží na boku.
„Keď je nosorožec na boku, má to pozičný vplyv na obeh krvi. Inými slovami, spodnými časťami pľúc prechádza veľa krvi na výmenu plynov, zatiaľ čo horné časti nemajú pre gravitáciu taký dobrý prietok. Keď teda visí hore nohami, je to, ako keby stál na nohách a pľúca majú rovnomerný prietok,“ povedal pre BBC Robin. Navyše ak nosorožec dlho leží na boku, môže dôjsť k poškodeniu svalov. Je totiž veľmi ťažký.
V kategórii medicína ocenili zistenie, že orgazmus môže byť rovnako efektívnym spôsobom na zlepšenie nosového dýchania ako lieky na uvoľnenie upchatého nosa. Entomologickú cenu získali experimenty na reguláciu švábov na ponorkách. Fyzikálnu cenu dostali experimenty, pomocou ktorých vedci zisťovali, prečo chodci do seba neustále nenarážajú. V podobnom duchu bola ladená cena za kinetiku, ktorú získal výskum, prečo chodci do seba predsa len občas narazia.
Zdroje: Improbable Research, BBC, The Guardian
