Anotácia:
Jedným z najvýznamnejších globálnych megatrendov ohrozujúcich nielen krajinné ekosystémy, ale aj človeka samého, sú klimatické zmeny. Vplyvy klimatických zmien sú v súčasnosti už pozorovateľné a predpokladá sa, že budú ešte viditeľnejšie. Počasie sa v poslednom období stalo viac extrémnym, zvyšuje sa intenzita sucha a na druhej strane sa pozoruje výskyt náhlych búrok s prívalovými dažďami, ktoré často spôsobujú záplavy. Zintenzívňujú sa prejavy prirodzených rizík a hazardov.
Očakáva sa, že tieto extrémne výkyvy počasia budú ešte častejšie a intenzívnejšie. Predpokladá sa aj narušenie vodného režimu v krajine a odtok vody z krajiny. Klimatické zmeny postihnú tiež jednotlivé hospodárske odvetvia, najmä lesné hospodárstvo, poľnohospodárstvo a cestovný ruch. Súčasná štruktúra poľnohospodárskej výroby bude zmenou klimatických podmienok (posunom klimatických pásiem) ovplyvnená najvýraznejšie. Špecifickým cieľom v rámci akčného plánu v oblasti udržateľného poľnohospodárstva v súvislosti s klimatickými zmenami je zvýšiť adaptačnú schopnosť obhospodarovania poľnohospodárskej krajiny uplatňovaním opatrení zameraných na ochranu pôdy, prírodných zdrojov a podporu biodiverzity. Aké dopady klimatických zmien možno očakávať v oblasti poľnohospodárstva a aké špecifické opatrenia by mohli zmierniť tieto dopady sa pokúsime objasniť počas prednášky.
O prednášajúcich:
Doc. RNDr. Zita Izakovičová, PhD., je samostatnou vedeckou pracovníčkou Ústavu krajinnej ekológie SAV. Na ÚKE SAV pracuje od roku 1985 a od roku 2012 pôsobí v pozícii riaditeľky. Menovaná sa dlhodobo venuje základnému a aplikovanému krajinnoekologickému výskumu na báze interdisciplinárneho prístupu. Participovala na rozpracovaní metodiky krajinnoekologického plánovania LANDEP, ktorá bola medzinárodne uznaná jej zakotvením v Agende 21 z Rio Summitu ako jedna z odporučených metód integrovanej ochrany prírodných zdrojov. Rozpracovala aj viacero aplikačných metód pre krajinnoekologickú optimalizáciu územia, ktoré boli legislatívne implementované. Výsledky svojej vedeckej práce publikovala vo vedeckých a odborných časopisoch doma i v zahraničí. Jej publikačná činnosť prekročila číslo 700. Slovenskú vedu reprezentuje prostredníctvom členstva v medzinárodných organizáciách ako IALE, Future Earth, International Institute for Applied Systems Analysis, European Ecological Federation, European Academy of Sciences and Arts. Pôsobila ako reprezentant a delegát Slovenskej republiky v programových výboroch Európskej komisie, menovite v programovom výbore 7. RP Globálne zmeny a ekosystémy a v programovom výbore HORIZON 2020. Slovenskú republiku reprezentovala tiež v ústredí NATO vo Výbore pre životné prostredie.
Ing. Jana Špulerová, PhD., je samostatná vedecká pracovníčka v Ústave krajinnej ekológie SAV, kde pracuje od roku 2005. Je členkou vedeckej rady ÚKE SAV. Vo svojom výskume sa venuje problematike nelesnej drevinovej vegetácie v poľnohospodárskej krajine, hodnoteniu biotopov pre krajinnoekologické plánovanie, biodiverzite, historickým štruktúram poľnohospodárskej krajiny, agroenvironmentálnej politike a hodnoteniu ekosystémových služieb. Bola riešiteľkou viacerých rámcových projektov EÚ (OpenNess, ALTER-Net, EBONE, EUCALAND, Rural-Etinet), ako aj koordinátorkou viacerých národných projektov zameraných na diverzitu a hodnotenie ekosystémových služieb poľnohospodárskej krajiny. V spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR participovala na príprave Akčného plánu pre implementáciu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy.
Prednáška sa bude streamovať a záznam z nej bude dostupný na YouTube CVTI SR.
Septembrová vedecká kaviareň je sprievodným podujatím festivalu vedy Európska noc výskumníkov 2021. Opäť sa môžete tešiť na vedeckú jeseň – pripravujeme pre vás online program, súťaže, návštevy škôl a ďalšie zaujímavé aktivity. Hlavný program sa uskutoční
24. 9. 2021. Súčasťou tohtoročnej Európskej noci výskumníkov budú opäť aj sprievodné podujatia – vedecké kaviarne a vedecké cukrárne, ktoré prinesú zaujímavé prezentácie výnimočných slovenských vedcov. Tento projekt je financovaný z programu Európskej únie na podporu výskumu a inovácií Horizont 2020 v rámci grantu Marie Skłodowska-Curie, grantová zmluva číslo 101036038.
