Prof. PharmDr. Ján Kyselovič, CSc. v roku 1987 vyštudoval Farmaceutickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Po úspešnom ukončení internej vedeckej ašpirantúry na Ústave farmakológie LF UK sa vrátil na Farmaceutickú fakultu, kde pôsobí dodnes. Od roku 2005 vedie Katedru farmakológie a toxikológie. V roku 2009 bol inaugurovaný za profesora farmakológie. V tom istom roku bol zvolený za dekana fakulty. Vo svojej vedecko-výskumnej práci sa zameriava na analýzu účinku látok ovplyvňujúcich predovšetkým kardiovaskulárny systém. Tím, ktorý vedie sa venuje štúdiu vzťahov medzi chemickou štruktúrou a biologickou aktivitou (beta-adrenolytiká, lokálne anestetická, antiarytmiká a ďalšie). Počas svojej vedecko-pedagogickej kariéry absolvoval niekoľko významných zahraničných pobytov, v rokoch 1996 až 2001 pôsobil ako hosťujúci vedec na Katolíckej univerzite, Louvain v Belgicku, postgraduálny pobyt MDAC vo Farmakologických laboratóriách na Lekárskej fakulte Univerzity v Ottawe, pôsobil ako hosťujúci vedecký pracovník v Sainte Justine nemocnici v Montrealy. Je zodpovedným riešiteľom viacerých domácich aj zahraničných výskumných projektov a grantov.
Snaha človeka liečiť rôzne ochorenia, bolesť a iné nepríjemné stavy má dlhú históriu. Z obdobia, kedy je možné nájsť písomné zmienky je veľa informácií o využití prírodných látok na liečenie chorôb a utíšenie bolesti. Využívali sa pritom empirické poznatky z použitia väčšinou prírodných liečiv. V období prvých objavov v chémií sa poznatky o liečivách posunuli na vyššiu úroveň. Budovali sa prvé oporné body na založenie modernej vedeckej farmakológie – v 19. storočí sa izolovali prvé biologicky účinné látky (strichnín, chinín, emetín, kyselina salicylová a pod.). Tieto nové prístupy otvárajú novú éru experimentálnej farmakológie. Začiatok 20. storočia je v znamení hľadania nových chemických štruktúr s biologickými účinkami využiteľnými na liečenie rôznych ochorení. Vo vedeckých laboratóriách sa systemizovalo nesmierne množstvo chemických zlúčenín, ktoré farmakológovia testovali, aby našli najúčinnejšie liečivá s najnižšou toxicitou. Jedným z výsledkov takýchto postupov bolo získanie informácií o vzťahu medzi chemickou štruktúrou liečiva a jeho biologickým účinkom. Vo vývoji nových liečiv postupne dochádza k radikálnym zmenám v prístupe k výskumu nových liečiv. Novo syntetizované chemické zlúčeniny vznikajú ako produkt premysleného využitia poznatkov farmakológov – začínajú farmaceutickým chemikom navrhovať nové chemické štruktúry, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou budú mať želateľný biologický účinok. Do hľadania nových účinných látok sa postupne zapájalo aj počítačové modelovanie. Pochopenie vzťahu chemickej štruktúry účinnej látky a jej účinku je jedným z najväčších objavov modernej farmácie. Výsledkom je oveľa ľahšie a rýchlejšie rozširovanie používaných druhov liekov. Vďaka tomuto poznaniu sa súčasný prvotný výskum potenciálnych liekov presunul z chemických do počítačových laboratórií, kde sa na 3D modeloch hľadajú odpovede na mnohé otázky modernej farmakológie. O tomto novom hľadaní bola aj debata vo vedeckej cukrárni.
