Vedci identifikovali myoinozitol ako látku, ktorá má vplyv na vytváranie neurónových spojení v mozgu bábätka v ranej fáze laktácie.
Drobná molekula v materskom mlieku podporuje vytváranie neurónových spojení v mozgu dieťaťa. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com
Materské mlieko je zázračná tekutina, ktorá sa prispôsobuje potrebám dieťaťa. Obsahuje dôležité látky, ktoré pomáhajú preklenúť kritické fázy vývoja. Odborníci už na základe predchádzajúcich štúdií predpokladali, že materské mlieko má pozitívny vplyv na kognitívne funkcie detí, nevedeli však povedať prečo.
Vďaka napredovaniu biomedicínskych technológií sa teraz vedcom z Kalifornskej univerzity v San Diegu – La Jolle (University of California San Diego, La Jolla, CA) podarilo podrobnejšie preskúmať, ako látky obsiahnuté v materskom mlieku fungujú. Analyzovali vzorky materského mlieka žien žijúcich v odlišných oblastiach sveta: konkrétne v Cincinnati v USA, v Mexico City v Mexiku a v Šanghaji v Číne.
Cenné mikroživiny
Zaujímali ich predovšetkým biologicky signifikantné mikroživiny v materskom mlieku a to, ako sa menili počas dojčenia. Za zvlášť zaujímavé považovali tie zložky materského mlieka, ktoré mali časovú súvislosť so štádiami vývoja mozgu dojčiat.
Kľúčový myoinozitol
Vo všetkých vzorkách, bez ohľadu na stravu, rasu a miesto bydliska žien, identifikovali vysokú koncentráciu karbocyklického myoinozitolu, a to najmä v prvej fáze laktácie. Časom hladina myoinozitolu v materskom mlieku klesala.
Myoinozitol – izomér inozitolu
Myoinozitol je najčastejším prirodzeným izomérom inozitolu. Je fyziologicky účinný a zohráva významnú úlohu v membránach buniek. Spolu s cholínom bráni ukladaniu mastných kyselín a cholesterolu v pečeni (lipotropný účinok na pečeň). V srdcovom svale tvorí zásobu paliva pre prípad nedostatku glukózy, na ktorú sa môže meniť. Časť dennej potreby si človek vytvára v črevách pomocou mikroflóry, časť prijíma v potrave. Myoinozitol sa nachádza napríklad v ovocí a obilninách.
Na základe tohto zistenia začali skúmať vplyv myoinozitolu na vývoj mozgu. Preskúmali jeho účinky na vyvíjajúci sa mozog pomocou rôznych modelov vrátane modelov vytvorených z laboratórne vypestovaných ľudských neurónov a kultivovaného mozgového tkaniva. Účinky myoinozitolu testovali aj na myšiach a zistili, že jeho pridaním do potravy sa zväčšili excitačné postsynaptické miesta v dozrievajúcej mozgovej kôre.
Vplyv na vývoj mozgu dieťaťa
Ako sa uvádza v štúdii uverejnenej v prestížnom odbornom časopise PNAS, zistenia výskumu ukazujú, že myoinozitol obsiahnutý v materskom mlieku podporuje vytváranie neurónových prepojení v mozgu dieťaťa. Vedci zistili, že najvyššia koncentrácia myoinozitolu v materskom mlieku je práve v období ranej laktácie, keď sa v mozgu bábätka utvárajú neurónové spojenia mimoriadne rýchlo.
Podľa vedúceho výskumu neurológa Thomasa Biederera účinky mikroživín na mozog stále nie sú dostatočne docenené. „Pre mňa ako neurovedca sú naše zistenia fascinujúce,“ uviedol Biederer.
Rané postnatálne obdobie
„Naša štúdia ukazuje, že materské mlieko je mimoriadne cenné z hľadiska toho, ako matky môžu podporovať vytváranie spojení v mozgu dieťaťa,“ povedal Biederer. Podľa neurovedca výsledky štúdie vyzdvihujú komplexnosť materského mlieka.
„Nie je to len zdroj kalórií, ale aj mimoriadne bohatá, komplexná biologická tekutina. Telo matky je uspôsobené na to, aby dokázalo regulovať zloženie materského mlieka tak, aby zodpovedalo tomu, čo dieťa potrebuje v rôznych fázach vývoja.“ Thomas Biederer, neurológ a vedúci výskumu
Priaznivý účinok inozitolu pri depresii a úzkosti
Ako sa zistilo v talame u donosených detí, množstvo inozitolu v mozgu časom klesá: z 6,3 ± 1,0 mmol na kilogram na 3,5 mmol na kilogram v dospelosti. Pokiaľ ide o mozgové funkcie u dospelých, nižšie hladiny inozitolu v mozgu sa zistili u pacientov s depresívnou a bipolárnou poruchou. Genetické zmeny v transportéroch myoinozitolu sa spájajú aj so schizofréniou. Priaznivé účinky myoinozitolu boli zaznamenané pri fenotypoch depresie a úzkosti.
Opačný jav bol opísaný u ľudí s Downovým syndrómom a pacientov s Alzheimerovou chorobou: v tomto prípade sa myoinozitol v mozgu hromadí a môže prispievať k patológii. Podľa vedcov sú preto potrebné ďalšie štúdie, ktoré by usmerňovali odporúčania týkajúce sa výživy a vyváženého príjmu myoinozitolu v rôznych obdobiach života s ohľadom na ochorenie.
Význam pre vývoj náhrad dojčenskej výživy
Podľa vedcov z Kalifornskej univerzity posúva tento výskum chápanie vplyvu materského mlieka na vývoj mozgu detí a identifikuje myoinozitol ako zložku materského mlieka, ktorá podporuje tvorbu neurónových spojení.
Štúdia vyzdvihuje signifikantný vplyv stravy na fungovanie ľudského mozgu. Zistenia môžu byť užitočné pre odporúčania týkajúce sa výživy v jednotlivých obdobiach života. Výsledky štúdie môžu byť aj návodom pre vývoj náhradnej dojčenskej výživy pre deti, ktoré nemôžu byť plne dojčené, alebo nemôžu byť dojčené vôbec.
Zdroj: PNAS, Yale School of Medicine, ČT24
(zh)
