Meteorologička Anna Pribullová v júlovej Vede v CENTRE priblížila vlastnosti UV žiarenia a to, ako vyzerá ozónová vrstva Zeme.
Hosťom letného špeciálu Vedy v CENTRE bola vo štvrtok 28. júla 2022 o 17.00 hodine meteorologička Mgr. Anna Pribullová, PhD., ktorá pôsobí v Aerologickom a radiačnom centre SHMÚ v Gánovciach pri Poprade. Ak ste nestihli jej prednášku, môžete si ju pozrieť aj na YouTube CVTI SR.
Čo je to slnečný ultrafialový index?
Intenzita slnečného žiarenia sa vyjadruje medzinárodne zavedenou jednotkou merania intenzity ultrafialového žiarenia UV – indexom. Ide o jednoduchú číselnú škálu (0 až 11+). Čím je UV index vyšší, tým je riziko spálenia kože (erytém) väčšie, nazýva sa preto aj erytémové UV žiarenie, od ktorého je UV index odvodený.
Pred ultrafialovým žiarením nás chráni stratosférická ozónová vrstva. Je sústredená v stratosfére, asi 24 – 25 kilometrov nad zemským povrchom. „Napriek tomu, že už 30 rokov informujeme verejnosť o tom, že máme menej ozónu v atmosfére, ochorenia kože sa vyskytujú najviac v krajinách, kde je veľmi dobrá hospodárska úroveň,“ konštatuje meteorologička Pribullová.
V Aerologickom a radiačnom centre SHMÚ merajú od roku 1993 celkový atmosférický ozón aj slnečné ultrafialové žiarenie. „Keď dopadne na horizont Zeme UV žiarenie s výkonom 25 miliwattov (mW) na meter štvorcový, vtedy hovoríme o UV indexe 1,“ vysvetľuje Pribullová. V letnom období sa hodnoty pohybujú okolo 200 mW na meter štvorcový, čo zodpovedá UV indexu 8.
Pravé poludnie a UV index
Okolo obeda dopadne na povrch Zeme 30 – 50 percent dennej dávky erytémového UV žiarenia. Aerologické a radiačné centrum SHMÚ preto odporúča, aby ľudia nevychádzali počas poludnia von a ostali radšej vnútri. „Od mája až do augusta sa vyskytujú situácie, keď meriame veľmi vysoké hodnoty slnečného UV indexu. Treba si všímať upozornenia, ktoré dávame na stránky SHMÚ a riadiť sa pokynmi, ako sa pred slnkom chrániť,“ hovorí meteorologička.
UV žiarenie absorbujú organické látky. Jeho účinok na naše telo ovplyvňuje vlnová dĺžka, tok alebo výkon žiarenia, dĺžka pôsobenia a stav organizmu. „Je rozdiel, či si ľahneme na slnko ráno okolo deviatej alebo na obed, keď na nás dopadá slnečné žiarenie s dvojnásobným výkonom,“ približuje Pribullová. Veľmi dôležitým faktorom je aj fototyp našej pokožky. Pre ľudí, ktorí patria k prvému a druhému fototypu, čo sú ľudia s bielou kožou, pehami, ryšavými alebo blond vlasmi, je slnečné žiarenie najnebezpečnejšie.
UV žiarenie nevidíme, ale vďaka vedeckým pokusom o ňom vieme už približne 200 rokov. Oblasť spektra UV žiarenia sa delí na tri rôzne podoblasti podľa vlnovej dĺžky žiarenia – UVA, UVB a UVC žiarenie. UVC žiarenie tvoria veľmi krátke vlnové dĺžky, ktoré na zemský povrch takmer ani nedopadajú. UVB žiarenie (stredné vlnové dĺžky), ktoré je pre pokožku škodlivé, výrazne ovplyvňuje jeho absorpcia ozónom. UVA žiarenie tvoria najdlhšie vlnové dĺžky, ktoré už susedia s viditeľnou fialovou časťou spektra.
Oblačnosť výrazne redukuje tok UV žiarenia. Keď sa vzďaľujeme od morskej hladiny, menia sa jeho celkové vlastnosti. Klesá podiel rozptýleného žiarenia a pribúda priame, čiže stúpa samotný výkon žiarenia.
UV žiarenie spôsobuje poškodenie molekúl – polymérov polyetylén a polypropylén. Polyméry pripomína naša deoxyribonukleová kyselina (DNA), ktorá sa nachádza v jadrách buniek. „UV žiarenie vie preto poškodiť túto genetickú informáciu, čo je veľmi nepriaznivé pre naše zdravie,“ konštatuje doktorka Pribullová. Okrem iného má aj bieliace účinky na farebné pigmenty. V koži máme vitamín A, ktorý je viac-menej tiež farbivo a pri reakcii s UV žiarením sa mení na iné nechcené látky.
Pozrite si
Sme v aute pred UV žiarením v bezpečí?
Sklo absorbuje kratšie vlnové dĺžky, takže aj UVB žiarenie. Čiastočne však prepúšťa UVA zložku. Ak sme každodenným dlhodobým profesionálnym vodičom, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča nalepiť si na sklá auta fólie, ktoré pohlcujú takéto žiarenie. „UVA zložka preniká do kože hlbšie, kde poškodzuje pokožku nepriamo vplyvom oxidačných účinkov,“ hovorí meteorologička.
Meniaca sa ozónová vrstva
Najzávažnejší problém, ktorému čelíme, je poškodená ozónová vrstvy Zeme. Množstvo ozónu je vyjadrené Dobsovými jednotkami. Keď vedci namerajú celkové hodnoty pod 220 Dobsonových jednotiek, nazývajú takéto oblasti ozónové diery. Nachádzajú sa najmä v oblasti pólov – nad Arktídou a Antarktídou. Do 90. rokov pozorovali meteorológovia klesajúci globálny trend množstva ozónu. Od tohto obdobia sa však v atmosfére len kulminuje koncentrácia látok, ktoré ho poškodzujú. „S ozónom sa akoby nedialo nič napriek tomu, že sa obmedzujú látky, ktoré ozónovú vrstvu výrazne narúšajú,“ konštatuje meteorologička.
V Poprade merajú hodnoty množstva ozónu už skoro 30 rokov a rovnako ako vo svete nepozorujú pozitívne vplyvy nášho úsilia na jeho obnovu. Na Slovensku sledujú výskumníci konštantné zníženie ozónovej vrstvy o 10 percent (najmä v letných mesiacoch), čo je z hľadiska ľudského zdravia veľmi nebezpečné. „V roku 2020 sme namerali dokonca až o 13 percent menej ozónu, niekoľko dní nám dokonca chýbala až štvrtina,“ upozorňuje meteorologička Pribullová. „Priemerná hodnota erytémového žiarenia bola v apríli tohto roku dokonca až o 40 percent vyššia ako za posledných 20 rokov,“ dodáva.
Čo je vedecká kaviareň?
Vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE organizuje pre širokú verejnosť pravidelne, každý posledný štvrtok v mesiaci o 17.00 hod., Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave. Ak sa chcete dozvedieť viac, v neformálnej a priateľskej atmosfére pri káve sa môžete do diskusie zapojiť aj vy. Vedecká kaviareň Veda v CENTRE sa koná v budove CVTI SR na Lamačskej ceste 8/A, na Patrónke. Prvá kaviareň sa uskutočnila 21. 5. 2008.
Zdroj: CVTI SR
(JM)
