Nestihli ste prednášku doktora Tomáša Šimurdu o krvnej zrazenine, jej rizikách, prejavoch aj prevencii? Pozrite si video.
Krvná zrazenina (trombus) je závažný zdravotný problém, ktorý trápi viacerých ľudí, napriek tomu mnohí o nej nevedia a riziko podceňujú. Lekár a vysokoškolský pedagóg na Klinike hematológie a transfuziológie Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine Univerzity Komenského MUDr. Tomáš Šimurda, PhD., vo svojej prednáške, ktorá sa konala 29. februára 2024 v rámci cyklu Veda v CENTRE v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR), priblížil, ako trombóza vzniká, aké sú rizikové faktory jej vzniku aj to, ako jej predchádzať.
Výskyt stúpa s vekom
Následky krvnej zrazeniny môžu byť fatálne. Podľa doktora Šimurdu výskyt trombóz stúpa s vekom, ale zároveň zaznamenávame nárast prípadov aj u mladších ľudí, čo je alarmujúce.
Celosvetový prieskum uskutočnený na laickej verejnosti ukázal, že až 81 percent ľudí nevedelo, čo to je pľúcna embólia a 55 percent opýtaných zasa nevedelo, že existuje profylaxia proti trombóze.
Aby sa zvýšilo povedomie o rizikových faktoroch aj prevencii trombózy, v roku 2014 bol vyhlásený Svetový deň trombózy. Ako dátum bol stanovený 13. október na počesť profesora Rudolfa Virchowa (narodeného 13. októbra 1821), ktorý je považovaný za zakladateľa modernej patológie.
Dôležitá prevencia
Ako uviedol doktor Šimurda, ľudia sa domnievajú, že krvná zrazenina je málo ovplyvniteľný jav, pravdou však je, že vzniku trombóz sa dá predchádzať. Dôležitú úlohu zohráva prevencia.
Ochorenie postihuje najmä oblasť dolných končatín a panvy, no zavlečenie trombu môže spôsobiť viacero závažných stavov od pľúcnej embólie po infarkt myokardu. Príčiny trombózy sú multifaktoriálne. Rizikové sú genetické faktory, pridružené ochorenia (obezita, diabetes, nádorové ochorenia), ale aj vek.
Trombóza je vo veľkej miere spojená s pobytom v nemocnici (25 percent) a s chirurgickým zákrokom (36 percent). Okrem toho existuje obrovské množstvo ďalších rizikových faktorov, napríklad stáza (pomalé prúdenie krvi), ateroskleróza, hormonálna antikoncepcia, tehotenstvo, fajčenie a dlhé lety.
Ako vlastne vzniká trombóza?
Krvné zrážanie alebo hemostáza je schopnosť každého živého organizmu zastaviť krvácanie a minimalizovať krvné straty, ktoré vzniknú pri poranení. Vtedy sa naša cieva stiahne, aby nedochádzalo k zvýšenému krvácaniu.
Potom nastupujú krvné doštičky, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri zrážaní krvi. Pripájajú sa na takzvaný endotel, následne sa aktivujú a začnú sa zhlukovať. Vznikne primárna hemostatická zátka. Tá je však veľmi nestála a rozpadla by sa. V tomto bode nastupujú bielkoviny vytvárajúce fibrínovú sieť. Vytvorí sa trombus, akási zátka z trombocytov, ktorý poškodené miesto zacelí.
Trombotické komplikácie
Dôležitá pri tomto procese je hemostatická rovnováha v organizme. Zabezpečuje, že človek nekrváca a nedochádza ani k trombotickému stavu. Ak máme v organizme zabezpečenú rovnováhu oboch procesov – brzdné sily sú na oboch stranách zachované –, nedochádza ku komplikáciám.
Trombóza je definovaná ako zrážanie krvi v cievach. Ak sa tvorí vo zvýšenej miere, teda vo vyššej miere, ako je potrebné na zastavenie krvácania, zúži sa prierez cievy. Krv tak musí prúdiť rýchlejšie, aby boli orgány v tele stále dobre zásobené potrebnými látkami a najmä kyslíkom. Ak je zásobovanie kyslíkom obmedzené, postihnuté miesto odumiera.
Čím je zrazenina krvi väčšia a čím viac zrazenín v tele máme, tým viac sa srdce musí namáhať a zvyšovať tlak krvi, aby bol rozvoz živín dostačujúci.
Pľúcna embólia, život ohrozujúci stav
Najčastejšie miesto vzniku trombu sú dolné končatiny, hovoríme o takzvanej hlbokej žilovej trombóze (HŽT). Typickou lokalitou vzniku je miesto nad kolenom (až 51 percent trombóz vzniká práve tam). Trombózy sa však môžu vytvoriť aj na horných končatinách.
Keď vznikne trombus v dolnej končatine a následne sa uvoľní a začne putovať telom, hovoríme o emboluse. Z dolnej končatiny sa krvným riečiskom dostane do pľúcnice, tepny v pľúcach, ktorú uzavrie. Vtedy dochádza k život ohrozujúcemu stavu, ktorý sa môže skončiť fatálne.
Medzi hlavné prejavy HŽT patrí bolesť postihnutého miesta, opuch, začervenanie. V prípade pľúcnej embólie je to kašeľ, vykašliavanie krvi, dýchavičnosť a tachykardia.
V prednáške sa ďalej dozviete, ako pojem trombóza vlastne vznikol a kedy bola opísaná po prvý raz. Doktor Šimurda sa podrobnejšie venuje jednotlivým rizikovým faktorom vzniku trombózy, ako aj prevencii a odpovedá na zaujímavé otázky poslucháčov, ktoré sa týkali očkovania proti covidu a vzniku trombózy.
O prednášajúcom
MUDr. Tomáš Šimurda, PhD., pôsobí ako lekár a vysokoškolský pedagóg na Klinike hematológie a transfuziológie Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine Univerzity Komenského a v Univerzitnej nemocnici Martin. V klinickej praxi a vo výskume sa venuje vzácnym vrodeným poruchám zrážania krvi. Do diagnostiky týchto ochorení zaradil genetické vyšetrenie a špeciálne globálne testy hemostázy.
Čo je vedecká kaviareň?
Vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE organizuje pre širokú verejnosť pravidelne, každý posledný štvrtok v mesiaci o 17.00 hod., Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave. Prvá kaviareň sa uskutočnila 21. mája 2008.
(zh)
