Nestihli ste prednášku neurológa Martina Kucharíka? Pozrite si video.
MUDr. Martin Kucharík, PhD., vyštudoval 1. lekársku fakultu Karlovej univerzity v Prahe. Pôsobil v Neurologickej klinike I. lekárskej fakulty Karlovej univerzity, vo Všeobecnej fakultnej nemocnici v Prahe a tiež v II. neurologickej klinike Lekárskej fakulty UK a UNB v Bratislave. Neskôr sa ako neurológ začal špecializovať na cievne ochorenia mozgu v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. Od novembra 2017 rozvíja s tímom multiodborových špecialistov komplexné neurointervenčné pracovisko – Centrum intervenčnej neurorádiológie a endovaskulárnej liečby (CINRE) v Bratislave. V rámci vedeckého výskumu a doktorandského štúdia sa venoval aj problematike spánkových porúch a telemedicíne.
V utorok 14. januára mal v rámci cyklu Vedecká cukráreň v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR) v Bratislave prednášku, počas ktorej sa zaoberal spánkom a jeho problémami.
Viete, ako spíte?
„Už sa vás niekedy váš lekár opýtal, ako spíte?“ Týmito slovami začal prednášku doktor Kucharík, ktorý sa venuje výskumu spánku už desať rokov. Poznamenal, že na Slovensku máme v tejto oblasti stále nedostatok odborníkov a lekárov. Spánkom trávime až jednu tretinu nášho života, je jeho neoddeliteľnou a dôležitou súčasťou, no napriek tomu sa menej ako jedno percento lekárov opýta na jeho kvalitu. Zlá kvalita spánku pritom ovplyvňuje každodenné činnosti a celý systém tela.
Z histórie spánku
Štúdium spánku nemá zatiaľ hlboké korene, stále je čo objavovať, lekári a vedci sa mu totižto venujú približne len 50 rokov. V dávnej literatúre sa dokonca dočítame, že spánok vyzerá ako smrť. Teraz vďaka elektroencefalografii (EEG) a Williamovi Dementovi, expertovi na spánok zo Strandfordskej univerzity, vieme, že tomu tak celkom nie je. Dement ako prvý opísal vzorce cyklu spánku a zistil, že majú určitú pravidelnosť a ich počet dokáže odrážať to, čo my vnímame ako odlišnosť v spánku. Na základe jeho pozorovaní vieme, že sa spánok skladá z REM fáz (rýchly pohyb očí) a NREM fáz (bez pohybu očí) a hlboký spánok sa strieda s plytkým.
Pozrite si
Zmenený stav vedomia
Každé zviera má iný spôsob spánku, pri cicavcoch je veľmi rozmanitý. U ľudí je to aktívny deň a neaktívna noc. Náš mozog dokáže spánok regulovať a spustiť, no napriek tomu ho ovláda mimovoľne. Jeho stav je navyše veľmi rýchlo zvrátiteľný, aj keď hlboko spíme, vieme sa v priebehu pár sekúnd zobudiť, ak nás niečo vyruší.
Názov REM fáza vychádza z anglického rapid eye movement. Človek má privreté oči, ktoré sa ale rýchle pohybujú a sú odrazom mozgovej aktivity počas spánku. Táto fáza je podobná bdelej mozgovej aktivite. Vtedy prebiehajú rýchle deje, dochádza k triedeniu informácií a spomienok, ich presunu z krátkodobej do dlhodobej pamäti. Keď prejdeme počas tohto stavu do vyššieho štádia, sníva sa nám. NREM je takzvaný neorganizovaný spánok. Vlny mozgovej aktivity sú rôzne a pomalé, náš mozog vtedy oddychuje, odpočíva a my sa regenerujeme. Keď nedosiahneme hlboký spánok, nepocítime ráno osviežujúci pocit, ktorý je veľmi dôležitý. Potrebujeme spať dlhú periódu, aby sme ho dosiahli.
Vývoj spánku
Náš spánok nie je nemenný, približne do 25 rokov dozrieva a postupne sa jeho nároky znižujú. Novorodenci majú sto percent spánku v REM režime, dojčatá majú ľahký a nepravidelný spánok. Postupne sa zvyšuje aj fyzická aktivita detí, u ktorých vďaka tomu prevažuje hlboký NREM spánok. Adolescenti pociťujú zas vysoké nároky, ich mozog neustále pracuje. Sú síce psychicky unavení, ale telesne tomu tak nie je, preto majú potrebu regenerovať myseľ omnoho viac a i napriek tomu budú mať pocit, že majú spánku nedostatok. Zo štúdií vyplýva, že ak sa tínedžeri prehadzujú v posteli a nemôžu spať, myslia najviac na svoju nedostatočnosť, či dosiahnu výsledky, ktoré od nich okolie očakáva, či sú dosť dobrí a dostatočne pripravení.
Zdroj: iStockphoto.com
Čo spôsobí, že si chceme ísť večer ľahnúť?
Vedci sa snažili rokmi výskumov nájsť nejakú zázračnú látku, ktorá spúšťa spánok. Podarilo sa im objaviť hormón melatonín, ktorého vylučovanie je podmienené najmä prirodzeným úbytkom denného svetla, a preto je s cyklom spánku pevne spätý.
Neexistuje žiaden univerzálny čas, kedy treba ísť spať a kedy vstať, existuje však určité rozmedzie. Naše telo a bunky fungujú na báze svojich prirodzených vnútorných hodín, ktoré majú približne 25-hodinový cyklus. Ráno sa vyplavujú stresové hormóny, ktoré nás pripravujú na život počas dňa. Začnú sa nám hýbať črevá, okolo 9. hodiny ráno máme najväčšiu vnímavosť a sústredenosť. Poobede máme, naopak, najlepší reakčný čas a koordináciu, okolo 17. hodiny sa nám zvyšuje tlak a telesná teplota. Okolo 9. hodiny večer začína sekrécia spomínaného melatonínu, ktorú spúšťa nedostatok svetla alebo väčšia zložka červeného spektra, čiže aj západ slnka.
Spánkové problémy
Ak pociťujeme problémy so spánkom, treba sa zamyslieť nad tým, čo robíme počas dňa. Všetky drobné veci okolo nás môžu totižto ovplyvniť. Pred spaním si treba dávať pozor na extrémny prísun nových informácií, vysoké hladiny emócií a stresu, kofeín, prejedanie sa a fajčenie. Ovplyvniť ho môžu, samozrejme, aj rôzne telesné a duševné ochorenia.
Najdôležitejšie je vytvoriť si prostredie lákavé pre spánok. Približne dve až jednu hodinu pred tým, ako si ideme ľahnúť do postele, by sme sa mali utíšiť, vypnúť televízor, hlasnú hudbu, notifikácie na mobile a začať náš spánkový rituál, ktorý môže pozostávať z osobnej hygieny, relaxácie, počúvania pokojnej hudby. Jednoducho povedané, začať sa na spánok pripravovať. Človek musí porozumieť svojmu telu a nebrániť sa dopriať mu kvalitný spánok.
Čo je Vedecká cukráreň?
Ide o pravidelné stretnutia študentov stredných škôl s osobnosťami slovenskej vedy, výskumu a techniky. Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave oslovuje vedcov – odborníkov, ktorí vedia študentom populárnou formou a jednoduchým spôsobom vysvetliť zložitosti vedeckého výskumu. Vedecká cukráreň je pre študentov aj jedinečnou príležitosťou a priestorom na konfrontáciu vlastných poznatkov a názorov na dianie vo vede a v technike. Vo Vedeckej cukrárni sa diskutuje v uvoľnenej a priateľskej atmosfére pri čaji, minerálke a koláčikoch a svoje zohráva i mimoškolské prostredie. Témy Vedeckých cukrární sa vyberajú podľa aktuálnosti. Vedecká cukráreň trvá cca 90 minút (45 minút vystúpenie vedca a 45 minút diskusia).
(JM)
