Hänjo žijú na juhokórejskom ostrove Čedžu, kde sa už od 17. storočia potápajú do hlbín mora a lovia rôzne živočíchy.
Práca ženských potápačiek je veľmi náročná, mnohokrát lovia v zime a nepriaznivých podmienkach. Zdroj: iStock/zkruger
Vedeli ste, že na svete existujú ľudia, ktorí sa evolučne prispôsobili tomu, aby dlhšie vydržali pod vodou? Ako sme uviedli v nedávnom článku, spomenutí ľudia sa evolučne vyvíjali tak, že dokážu vydržať pod vodou dlhšie ako normálny človek.
To je aj prípad kórejských potápačiek známych ako hänjo (ženy mora), ktoré sú ikonou Južnej Kórey. Hänjo žijú na juhokórejskom ostrove Čedžu, kde sa už od 17. storočia potápajú do hlbín mora a lovia rôzne živočíchy. Je to najmä preto, lebo muži išli bojovať na front a ženy sa museli uživiť samy.
Okrem toho uvalil vtedajší kórejský panovník na zárobky mužov vysoké dane, ale prácu žien oslobodil. Ženy na ostrove nemali na výber, museli sa stať hlavnými živiteľkami svojich rodín. Začali preto vykonávať celkom nebezpečnú prácu, pri ktorej sa potápali až na dno oceánu a lovili morské živočíchy či riasy. Dokonca na túto prácu školili výlučne dievčatá.
Celoživotný tréning
Práca ženských potápačiek je veľmi náročná. Ženy trénujú už od desiatich rokov, aby sa dokázali ponoriť do hĺbky až 20 metrov a zadržať pod vodou dych na dve minúty. Potápajú sa bez akéhokoľvek ochranného vybavenia okrem neoprénov, plutiev, plaveckých okuliarov a záťažových viest alebo opaskov, ktoré im pomáhajú ponoriť sa oveľa hlbšie. Pri týchto ponoroch môže dôjsť, a už aj došlo, k stratám na životoch.
Pozrite si
Riziková a náročná povaha tejto práce spôsobila v posledných dvoch desaťročiach prudký pokles počtu hänjo, čoraz menej žien na Čedžu je naklonených pokračovaniu v tradíciách. Mladšie generácie žien žijúcich na ostrove Čedžu majú viac možností zarobiť si na živobytie menej nebezpečným spôsobom, a preto upúšťajú od tradičného lovu morských živočíchov a radšej pracujú v iných odvetviach alebo sa odsťahujú na pevninu. Výsledkom je, že väčšina žien hänjo, ktoré sa ešte stále živia potápaním, je vo veku od 50 do 80 rokov. Mnohé z nich sa považujú za posledné svojho druhu.
Práca ženských potápačiek je veľmi náročná. Zdroj: iStock/zkruger
Americká vedkyňa Melissa Ann Ilardová, genetička a docentka biomedicínskej informatiky na Utahskej univerzite, chcela spolu s kolegami z Južnej Kórey, Dánska a zo Spojených štátov pochopiť, ako ženy zvládajú tento neuveriteľný fyzický výkon. Konkrétne ju zaujímalo, či majú potápačky jedinečnú DNA, ktorá im umožňuje vydržať tak dlho bez kyslíka, alebo či je táto schopnosť výsledkom celoživotného tréningu, respektíve kombináciou oboch.
Výsledky ich skúmania, ktoré boli 2. mája uverejnené vo vedeckom časopise Cell Reports, odhalili jedinečné genetické rozdiely, ktoré si hänjo vyvinuli na zvládanie fyziologického stresu pri voľnom potápaní. Podľa vedcov ide o objav, ktorý by mohol jedného dňa viesť k lepšej liečbe porúch krvného tlaku.
Nižší krvný tlak ako ostatní obyvatelia Južnej Kórey
V rámci výskumu vedci oslovili 30 potápačiek a 30 žien z Čedžu, ktoré sa nepotápajú, a 31 žien z pevninskej Južnej Kórey. Priemerný vek účastníčok bol 65 rokov. Výskumníci porovnali srdcovú frekvenciu, krvný tlak a veľkosť sleziny účastníčok a sekvenovali ich genómy – podrobný genetický plán – zo vzoriek krvi.
Najväčšou výzvou štúdie bolo bezpečné napodobnenie fyzického stresu z relatívne dlhého pobytu pod vodou pre účastníčky bez skúseností s potápaním. Výskumníci tento problém vyriešili vykonaním simulovaných ponorov, počas ktorých účastníčky zadržiavali dych a ponárali si tvár do studenej vody.
Účastníčkam sa spomalila srdcová frekvencia, zvýšil sa krvný tlak a stiahla sa slezina. Všetky účastníčky výskumu mali viac ako štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť, že budú mať genetickú variáciu spojenú s nižším krvným tlakom ako obyvatelia pevninskej Kórey. Krvný tlak sa totiž pri potápaní zvyšuje, pričom u obyvateľov ostrova Čedžu to neplatí.
Účastníčkam sa spomalila srdcová frekvencia, zvýšil sa krvný tlak a stiahla sa slezina. Zdroj: iStock/EyeEm Mobile GmbH
Výskumníci sa domnievajú, že táto vlastnosť sa mohla vyvinúť, aby chránila nenarodené deti, pretože hänjo sa potápajú dokonca počas celého tehotenstva, keď môže byť vysoký krvný tlak pre nenarodené dieťa nebezpečný.
Tím tiež zistil, že potápačky z Čedžu mali väčšiu pravdepodobnosť genetickej variácie, ktorú predchádzajúci výskum spájal s toleranciou chladu a bolesti. Výskumníci však nemerali schopnosť účastníčok odolávať nízkym teplotám, takže nemôžu s istotou povedať, či môže byť táto variácia dôležitá pre schopnosť potápačiek potápať sa celoročne.
Pomalšia srdcová frekvencia
Ženy sa potápajú celoročne, dokonca aj počas zimy, keď sneží. Až do 80. rokov to robili bez akýchkoľvek ochranných prvkov. Potápačky mali v porovnaní s ostatnými obyvateľkami srdcovú frekvenciu o polovicu pomalšiu, čo im pomáha šetriť kyslík počas ponoru. Je to spôsobené najmä tréningom a zvykom.
Ženy lovia rôzne morské živočíchy, aby mali čo jesť. Zdroj: iStock/loeskieboom
Genetický variant, ktorý štúdia identifikovala u obyvateľov Čedžu a ktorý je spojený s nižším krvným tlakom, by sa mal ďalej skúmať. Ľudia s týmto génom mali o viac ako 10 percent nižší krvný tlak ako tí, ktorí tento gén nemajú. Gény kódujú proteíny a ak dokážu vedci zistiť, ktoré zmeny v proteínoch ovplyvňujú krvný tlak, mohli by potenciálne vytvoriť nové lieky na krvný tlak.
Keďže hänjo majú iné gény ako ľudia, ktorí sa celoživotne nepotápajú, odborníci sa snažia prísť na to, čo ich robí takými výnimočnými. Plánujú ich preto skúmať aj naďalej, pričom ich ďalšie zistenia môžu prispieť k väčším možnostiam liečby krvného tlaku.
Zdroje: CNN, UNESCO, Oceanographig Magazine, The Guardian, Cell Reports
