Chlorela je jednou z nutrične najbohatších potravín na planéte. Obsahuje až 60 percent komplexných proteínov.
Vedci v prehľadovej štúdii zhodnotili ekologické a nutričné výhody vodných rastlín a povenovali sa aj technickej a finančnej stránke veci. Problém potravinovej bezpečnosti predstavuje hrozbu pre milióny ľudí na svete, čo je dôsledok meniacej sa klímy a zániku ekosystémov.
Vedci z Kalifornskej univerzity v San Diegu (UCSD) sa domnievajú, že riasy by mohli byť novým typom superpotraviny pre vysoký obsah bielkovín a živín. Výsledky prezentovali v nedávno publikovanom článku v časopise Frontiers in Nutrition, ktorý hodnotí súčasný súbor vedeckých poznatkov o mikroriasach (mikroriasy je všeobecný termín pre tisíce drobných druhov rias a iných fotosyntetizujúcich organizmov, ako sú sinice, ktoré sa nachádzajú vo vodnom prostredí).
Technológie pestovania
Vedci poukazujú na súčasné technológie pre komerčný vývoj a pestovanie mikrorias, ako aj na vedecké a ekonomické výzvy pri zvyšovaní produkcie. Hoci sa riasy dlho skúmali ako možný zdroj biopaliva, pre vysoký obsah lipidov (tukov) majú potenciál byť efektívnym zdrojom potravy.
„Mnohí z nás už roky naplno pracujú s riasami ako potravou. No so zmenou klímy, s odlesňovaním a populáciou ôsmich miliárd ľudí na svete si väčšina z nás uvedomuje, že musíme byť v produkcii bielkovín jednoducho efektívnejší,“ konštatoval spoluautor štúdie Stephen Mayfield, profesor biológie na UCSD a riaditeľ Kalifornského centra pre biotechnológiu rias.
V prehľadovej štúdii spomenuli aj výskum z roku 2014, ktorý tvrdí, že riasy môžu ročne produkovať až 167-krát viac užitočnej biomasy než kukurica pri rovnakom využití pôdy. Iné modely zas predpovedajú, že existujúce kmene rias by teoreticky mohli nahradiť 25 percent spotreby bielkovín v Európe a 50 percent celkovej spotreby rastlinných olejov.
„Najväčšou výhodou je produkcia bielkovín na danú plochu,“ priblížil Mayfield. „Riasy jednoducho prevyšujú súčasný zlatý štandard sóje aspoň desaťkrát, možno dvadsaťkrát,“ doplnil.
Okrem toho sa niektoré druhy rias môžu pestovať v brakickej alebo slanej vode, to znamená, že sladkú vodu možno šetriť na iné účely. Z nutričného hľadiska sú mnohé druhy rias bohaté na vitamíny, minerály a najmä makroživiny – aminokyseliny a omega-3 mastné kyseliny, ktoré sú pre nás kľúčové.
Vytvorenie najlepšieho kmeňa rias pre ľudí
Vedci stále hľadajú a vyvíjajú riasy, ktoré by spĺňali všetky dôležité parametre: vysoký výnos biomasy, vysoký obsah bielkovín, plnohodnotný nutričný profil a najefektívnejšie podmienky pestovania z hľadiska využívania pôdy, požiadaviek na vodu a dodávania živín.
Jeden z možných spôsobov, ako vytvoriť žiadaný produkt, je podľa vedcov zvýšenie aktivity alebo množstva astaxantínu (antioxidačného pigmentu) pomocou génového inžinierstva. Tento antioxidant prináša rôzne zdravotné benefity tým, že bojuje proti oxidačnému stresu a zmierňuje zápal. Ďalší experiment dokázal zvýšiť výťažok biomasy aj obsah bielkovín v riasach najmä vtedy, keď sa pestovali v jednoduchej, lacnej sladkej cirokovej šťave.
Čo je astaxantín?
Astaxantín je silný antioxidant, ktorý poskytuje výrazne vyššiu antioxidačnú ochranu než karotenoidy betakarotén, lykopén a luteín, ako aj alfa-tokoferol. Preto sa považuje za jeden z najlepších prostriedkov na ochranu bunkových membrán. Obsahujú ho riasy Haematococcus pluvialis alebo Chlorella zofingiensis.
Mayfield povedal, že ku komerčnému rozvoju kvalitnej riasy prispeje kombinácia tradičného šľachtenia s molekulárnym inžinierstvom. Výrobcovia musia myslieť aj na zlepšenie farby a chuti, ktorá pripomína charakteristický rybí zápach.
Najväčšia výzva pre komerčný rozvoj však nebude pravdepodobne vedeckého, estetického alebo technického charakteru. Problémovejšie bude pretaviť produkciu do globálneho meradla.
Rastúca popularita chlorely
Chlorela sa posledné roky stáva čoraz obľúbenejšou a bežne ju vidíme na slovenských regáloch v lekárňach a drogériách. Táto sladkovodná jednobunková riasa je blízkym bratrancom spiruliny pochádzajúcej zas zo slanej vody. Z viac ako tridsiatich druhov chlorely je najbežnejšia Chlorella vulgaris a Chlorella pyrenoidosa.
Výskumníci začali chlorelu študovať po druhej svetovej vojne ako potenciálnu bielkovinovú potravinu pre rastúcu globálnu populáciu. Má vyššie hladiny vitamínov a minerálov než spirulina a je lepším zdrojom zdravých tukov, ako sú omega-3 mastné kyseliny.
Chlorela má tvrdú bunkovú stenu, ktorú ľudia nedokážu stráviť, musia ju teda užívať ako doplnok, aby telo mohlo naplno spracovať jej zdraviu prospešné látky. Je dostupná v mnohých obchodoch so zdravou výživou vo forme tmavozeleného prášku, kapsúl alebo extraktu. Môžete si ju pridať do smoothies, džúsov a mnohých sladkých či slaných receptov.
Chlorela obsahuje:
- 50 až 60 percent komplexných proteínov (obsahuje všetkých 9 esenciálnych aminokyselín),
- vitamín B12,
- železo a vitamín C (v závislosti od doplnku je to 6 – 40 percent potreby dennej dávky),
- antioxidanty a iné vitamíny ako magnézium, zinok a vápnik,
- omega-3 mastné kyseliny (len 3 gramy chlorely obsahujú 100 miligramov omega-3 mastných kyselín),
- karotenoidy, ktoré znižujú cholesterol,
- vlákninu.
Chlorela sa dostala do povedomia ľudí pre svoju schopnosť pomáhať telu pri detoxikácii. Štúdie na zvieratách ukázali, že je účinná pri odstraňovaní ťažkých kovov a iných škodlivých zlúčenín z tela. Okrem toho zvyšuje imunitnú odpoveď. V menšej štúdii sa ukázalo, že muži, ktorí užívali chlorelu, mali viac protilátok, než keď brali len placebo.
Zdroj: Scitechdaily, Zdravopedia, webmd, Healthline, DOI: 10.3390/foods11121744