Nová štúdia poukazuje na to, že dlhodobá úroveň stresu môže signalizovať riziká duševného zdravia u detí s chronickými ochoreniami a pomôcť pri včasnej intervencii.
Kortizol vo vlasoch pôsobí ako silný varovný signál, ktorý by mohol pomôcť identifikovať deti s chronickými ochoreniami. Zdroj: iStock/Kateryna Artsybasheva
Výskumníci z Univerzity vo Waterloo zistili, že meranie dlhodobého stresu prostredníctvom vzoriek vlasov detí môže odhaliť včasné príznaky rizík duševného zdravia u detí s chronickými ochoreniami (napríklad cukrovka, vysoký krvný tlak (hypertenzia), obezita, astma, srdcovo-cievne ochorenia). Deti s trvalo vysokou hladinou kortizolu mali väčšiu pravdepodobnosť, že budú bojovať s úzkosťou, depresiou a poruchami správania, zatiaľ čo deti, u ktorých hladiny stresových markerov klesli, vykazovali menej problémov. Kortizol, teda stresový hormón, sa vylučuje pri reakcii nášho tela na stres a pomáha nám zvládať náročné situácie.
Štúdia poukazuje na to, ako pôsobí vysoká hladina kortizolu, typu steroidného hormónu, vo vlasoch ako silný varovný signál, ktorý by mohol pomôcť identifikovať deti s chronickými ochoreniami, ktoré sú najviac ohrozené duševnými problémami, a tak pomôcť pri prevencii a liečbe s cieľom lepšie podporiť ich zdravie a pohodu.
Odráža úroveň stresu v priebehu času
Deti s chronickými fyzickými ochoreniami čelia oveľa vyššiemu riziku vzniku duševných problémov než ich zdraví rovesníci, čo ich vystavuje väčšiemu riziku zlej kvality života, samovražedným myšlienkam či zvýšenej závislosti od zdravotnej starostlivosti.
„Život s chronickým ochorením znamená čeliť každodenným výzvam, ako je užívanie liekov, chýbanie v škole a prispôsobovanie aktivít, čo môže mať vážny emocionálny vplyv,“ povedala Emma Littlerová, doktorandka v odbore verejného zdravotníctva na Univerzite vo Waterloo a hlavná autorka štúdie.
„Naše zistenia naznačujú, že chronicky vysoký stres, meraný prostredníctvom vzoriek vlasov, by mohol pomôcť identifikovať deti s chronickými ochoreniami, ktoré sú najviac ohrozené rozvojom duševných problémov. To otvára dvere k skoršej a cielenej podpore.“
Štúdia sledovala 244 kanadských detí s chronickými ochoreniami počas štyroch rokov a merala stres pomocou kortizolu vo vlasoch – biologického markeru, ktorý odráža úroveň stresu v priebehu času. Vedci prišli na to, že viac ako dve tretiny týchto detí mali trvalo vysokú hladinu kortizolu. Tieto deti vykazovali tiež častejšie príznaky depresie, úzkosti alebo iných duševných problémov v porovnaní s rovesníkmi, ktorých hladina kortizolu v priebehu času klesala.
Keď vedci porovnali tieto vzorce so správami o emocionálnych a behaviorálnych ťažkostiach, zistili, že deti, ktorých hladiny kortizolu v priebehu času klesli, vykazovali menej príznakov úzkosti, depresie a behaviorálnych problémov ako deti, ktorých hladiny kortizolu zostali vysoké.
„Včasná identifikácia týchto rizikových faktorov by mohla pomôcť lekárom a rodinám zasiahnuť skôr, ako sa emocionálne a behaviorálne ťažkosti prejavia,“ uviedol doktor Mark Ferro, profesor na Univerzite vo Waterloo a spoluautor štúdie. „Kortizol vo vlasoch ponúka neinvazívny, ľahko získateľný biomarker, ktorý by sa mohol jedného dňa použiť na skríning detí a sledovanie, či liečba alebo podporné programy pomáhajú znižovať stres.“
Mark Ferro a jeho kolegovia z Univerzity vo Waterloo a McMaster University tiež uverejnili nový výskum, ktorý ukazuje, že biomarkery nachádzajúce sa v krvi detí s chronickými ochoreniami môžu pomôcť predpovedať budúce problémy s duševným zdravím. Vedci zistili, že niektoré signály v krvi súvisia so zhoršovaním duševného zdravia detí s chronickými ochoreniami v priebehu času, zatiaľ čo iné sú späté s jeho zlepšovaním. Zistenia naznačujú, že rutinné krvné testy v kombinácii s kontrolami duševného zdravia by mohli pomôcť lekárom skôr identifikovať deti, ktoré môžu potrebovať odbornú psychologickú pomoc.
Zdroje: Benu Lekáreň, Science Daily
(RR)
