Vedci Slovenskej akadémie vied krv nielen skúmajú, ale aj darujú. Na predvianočnom projekte Kvapka krvi „zo srdca pre život“ sa stretlo spolu 32 darcov rôznych krvných skupín, ktorí boli vhodnými adeptmi na záchranu ďalších ľudských životov. Na Ústave pre výskum srdca SAV sa dalo krv nielen darovať, ale zároveň si vypočuť rôzne prednášky. O témach, ktoré úzko súvisia k krvou či darcovstvom rozprávali odborníci z Chemického ústavu SAV, Ústavu normálnej a patologickej fyziológie SAV, ale aj Ústavu polymérov či Biomedicínskeho centra.
Zuzana Kroneková z Ústavu polymérov si pripravila prednášku o rôznych typoch biomateriálov, ktoré vyvíja spolu so svojimi kolegami. Zameriavajú sa na štúdium polymérov a ich interakciu s krvou. Hodnotia ich biokompatibilitu, ale aj hemokompatibilitu s ľudským organizmom.
„Pre nás, ako polymérnych a materiálových vedcov, je dôležitá spätná väzba interakcie materiálov so živým organizmom, bunkami, práve touto krvou, pretože to nám potom umožňuje tieto biomateriály modifikovať, alebo prispôsobiť na správne využitie, aby nespôsobovali nežiaduce účinky,“ povedala Mgr. Zuzana Kroneková, PhD. z Ústavu polymérov SAV.
Na 3 príkladoch vedkyňa ilustrovala, ako by raz tieto materiály mohli pomôcť pacientom v bežnej praxi a priniesť do sveta medicíny potrebné zjednodušenia a nové riešenia.
„V prvom príklade to bolo využitie nanočastíc, ktoré by sa po injekcií do krvného riečišťa mali dostať k nádoru a ten nádor zničiť. Zároveň by uvoľňovanie liečiv, alebo využitie magnetických nanočastíc, magnetickej rezonancie na embolizáciu ciev, mohlo spôsobiť umŕtvenie nádoru. Druhým príkladom boli polyméry, ktoré by mohli slúžiť ako imunomodulačné. Vieme, že v krvi sa nachádza veľa buniek imunitného systému a my tieto bunky aj polymérmi vieme ovplyvňovať takým spôsobom, aby nás napríklad ochránili pred nejakými chorobami, alebo mohli pomôcť pri ochrane. Tretím príkladom boli polymérne mikorokapsuly, ktoré sa používajú napríklad na enkapsuláciu pankreatických ostrovčekov. Tie slúžia na ochranu pred imunitným systémom, aby nedošlo k odvrhnutiu toho orgánu a pomáhajú pri liečbe cukrovky. Aj tu sme sledovali interakcie s krvou, pretože musíme vedieť, ako sa tento materiál správa aj pri interakcií s touto tekutinou, keby došlo k nejakému poraneniu a kontaktu materiálu s krvou,“ povedala Zuzana Kroneková.
Inovatívne biomateriály už v medicíne postupne zastupujú miesto zaužívaných materiálov, ktoré môžu byť v mnohých ohľadoch pre ľudský organizmus postupom času škodlivé. Každý nový postup však musí byť dôsledne otestovaný a proces, pri ktorom sa postupne dostávajú tieto inovácie do praxe, si vyžaduje svoj čas.
„Myslím si, že vo všeobecnosti je prínos v oblasti výskumu biomateriálov pre prax obrovský, lebo biomateriály v súčasnej medicíne sú už naozaj vo všetkých oblastiach, ako implantáty, náhrady nejakého tkaniva, alebo orgánov, alebo naozaj ako liečivá – ako materiály, ktoré prinesú liečivo na nejaké určené miesto,“ dodala Zuzana Kroneková.
Spracovala: Monika Hucáková pre portál Veda na dosah
Foto: Vlado Šimíček, SAV
Uverejnila: VČ