Tak ako podlieha móde sukňa, ktorú si ráno obliekame do práce, postihujú módne vlny aj názory na výchovu detí a prístup k novorodencom. Napríklad módna vlna v rokoch sedemdesiatych zaviedla umelú dojčenskú výživu ako základ stravy socialistických detí a nič iné nepripustila. Dnes je boom dojčenie a umelá výživa je menej v „móde.“ Veda na dosah vám ako vždy skôr odporučí vedecké riešenie podložené faktami. O to sa vždy pokúšala jedna z najväčších osobností československej pediatrie v histórii našich susediacich krajín – profesor Josef Švejcar.
Základná ingrediencia spokojnosti
Profesor Švejcar vo svojej knihe Starostlivosť o dieťa hovorí o „základnej ingrediencii spokojnosti dojčaťa”, a tým je blízkosť. Blízkosť spojená s láskyplným dotykom je základným kameňom všetkého vo výchove. Ďalej sa venuje fenoménu „modernosti“ jednotlivých techník výchovy a starostlivosti o bábätká a úsmevne konštatuje, že každý o potrebe materskej lásky hovorí, ale uplatniť ju v praxi pri kričiacom novorodencovi o tretej v noci je problém.
Ako to s tým spánkom u detí je
Deti spia rôzne. Jedno prespí celú noc, iné sa budí každú hodinu. Podľa Petra Fleminga, profesora vývojovej psychológie na univerzite v Bristole, myšlienka, že by deti mali spať celú noc, je výmyslom 20. storočia. Aj keď by rodičia chceli počuť niečo iné, prirodzenejšie je pre bábätká časté nočné budenie. „Deti nemajú predpoklady na to, aby spali dlhší čas bez prerušenia. Neexistuje absolútne žiadny dôkaz, aby bol dlhší spánok prospešný,“ povedal Fleming. Časté budenie ich navyše aj chráni pred SIDS, teda náhlym úmrtím novorodencov.
V tomto názore podporuje vo svojej knihe Flemingovu teóriu aj profesor Švejcar, ktorý konštatuje, že spánkový režim malých detí sa ustáli až okolo tretieho roku života dieťaťa. Dovtedy dieťa silne prežíva všetko to, čo videlo cez deň vo svojich snoch. Jediné, čo pomáha pri zlom spánku detí, je blízkosť matky. Profesor Švejcar vyslovene odporúča spoločné spanie s deťmi, pretože vďaka pocitu blízkosti je dieťa omnoho viac spokojné a rýchlejšie sa upokojí. Profesor Švejcar vyvracia aj názor, že spoločné spanie je rozmaznávanie detí. Hovorí: „Nie je to pravda. Citová naviazanosť malých detí je absolútne potrebná na oboch rodičov, aby malo dieťa pocit opory. Prirodzene sa oslabí, keď dieťa vyrastie a do jeho života prídu nové zážitky, ako napríklad kamaráti.“
Prečo nespí celú noc
Darcie F. Narvaezová, profesorka psychológie na Univerzite Notre Dame University, hovorí, že jedným z hlavných mylných predstáv dospelých je, že spia osem hodín denne. „Dospelí nespia celú noc, jednoducho len zabudnú, že sa počas nočných hodín prebudili. Len životný štýl, ktorý žijeme, nás prinútil, aby sme zhrnuli všetok potrebný spánok dokopy, aby sme mohli ísť do práce a počas dňa pracovať. Je teda normálne pravidelne sa zobúdzať zo spánku.“
„Ľudské mláďatá sa rodia o 9 až 18 mesiacov skôr v porovnaní s tým, ako je to pri zvieratách,“ tvrdí Narvaezová a pokračuje: „Ostatné zvieratá sú schopné po pôrode chodiť a začať jesť. Človek to nedokáže. Keď sa narodíme, stále sme ako plod a bez starostlivosti matky by sme neprežili.“ Keď sa vaše dieťa v noci ozve plačom, prirovnajte si jeho pocity k tomu, že je akoby neprirodzene vybrané zo svojho prostredia, t. j. z tehotenského bruška. „Očakávajú dobrú starostlivosť – chcú počuť tlkot nášho srdca, cítiť naše ľudské teplo. Túžia byť našou súčasťou, ako to bolo v maternici, aby sa mohli plne vyvinúť.“
Podľa profesora Švejcara treba rozlíšiť, v akom vývojovom štádiu dieťa práve je. Deti do pol roka – ak netrpia kolikami, spávajú dobre a dlho. Potom, ako odznie obdobie šestonedelia, sa upokoja, a keď sú najedené, dokážu pokojne spať celú noc. Po šiestom mesiaci života si však viac začnú všímať svet. Ich zážitky dráždia nervovú sústavu a ich spánok sa stáva plytším a rozdeleným na fázy. Sú fázy tvrdšieho spánku, trvajúce cca 2 až 3 hodiny, a fázy plytkého spánku. Tieto sa pravidelne striedajú. Keď sa dieťa preberie vo fáze plytkého spánku a necíti vedľa seba matku, začne sa báť.
Čím múdrejšie deti, tým vraj horší spánok
Podľa Fleminga časté budenie súvisí s inteligenciou, zatiaľ čo Narvaezová tvrdí, že deti, ktoré sú bližšie k svojim rodičom a sú napĺňané ich potreby, majú väčšiu empatiu a lepšie sebaovládanie. Jedna štúdia dokonca ukázala lepšie kognitívne schopnosti a menšie riziko depresií. S týmto názorom súhlasí aj celoživotný výskum profesora Švejcara. Podľa neho je blízkosť základnou ingredienciou šťastia dieťaťa.
Za všetkým je láska
Názor profesora Švejcara podporujú aj neskoršie štúdie. V roku 2011 jedna štúdia zistila, že deti sa naučia prestať plakať, keď ich rodičia ponechajú tak a nepokúsia sa ich utíšiť. Avšak zatiaľ čo stres rodičov sa vďaka tomu znižuje, miera stresu u detí stúpa.
Metóda vyplakania môže však na deťoch zanechať trvalé následky. Tým, že sú v strese, nedochádza k nervovým prepojeniam v mozgu, čo môže ovplyvniť ich vývoj. Následkom sú budúce problémy, napr. s učením či rozvinutie ADHD. Deti spia cez deň a prebudia sa v noci, aby sa ubezpečili, že im venujete svoju pozornosť. „Deti milujú spánok počas dňa a okolo polnoci budú chcieť byť hore najviac,“ hovorí Fleming. Ide o úplne normálnu vec. Deti by nemali spať oddelene od svojich rodičov alebo dokonca vo svojej vlastnej posteli.“ Ak by sme sa vrátili do evolučnej histórie človeka, deti už odjakživa boli v úzkom a nepretržitom kontakte so svojou matkou. Napr. hlavne v Afrike sú nosené v šatkách, a tak sú stále pri svojej matke. Či už sa prebudia, alebo spia, vždy je pri nich.“ Podľa Petra Fleminga existujú dôkazy, že u detí, ktoré spia v oddelených miestnostiach, je vyššie riziko syndrómu náhleho úmrtia. Dieťa by malo mať svoju postieľku, ktorá je priamo pripojená k posteli matky. Tak je v kontakte s ňou aj počas spánku. Najčastejšou príčinou zobúdzania detí, okrem jedenia, je potreba dieťaťa ubezpečiť sa o vašej prítomnosti.
Prsník – liek na všetko
Profesor Švejcar vo svojej celoživotnej práci mnohokrát vyzdvihol prednosti dojčenia. Hoci jeho kariéra prebiehala v čase, keď bolo moderné nedojčiť, nebál sa svoje názory presadzovať a publikovať. Dojčenie má okrem emočnej veľa ďalších výhod.
- Materské mlieko je najvyhovejúcejšou výživou v novorodeneckom veku, druhovo špecifickou stravou a až do ukončenia 6. mesiaca pokryje všetky výživové požiadavky dieťatka.
- Materské mlieko je vždy čerstvé, sterilné a má správnu teplotu.
- Materské mlieko je pre trávenie a vstrebávanie najvhodnejšie, živiny sa z neho získavajú najefektívnejšie a nezaťažujú obličky, pečeň a tráviaci systém. Mení sa jeho zloženie nielen od kolostra cez zrelé až po neskoré mlieko, ale jeho zloženie varíruje aj počas dňa, mení sa aj počas jedného dojčenia (predné mlieko uhasí smäd a zadné mlieko zasýti hlad).
- Materské mlieko (aj kolostrum – prvé mlieko žltkavej farby) obsahuje obranné bunky (leukocyty), obranné bielkoviny (imunoglobulíny) a ochranné enzýmy (lyzozým), ktoré sa spoločne podieľajú na likvidácii choroboplodných zárodkov a zabraňujú rozvoju infekcie.
- Materské mlieko zabezpečí najlepší štart do života a zároveň priaznivo ovplyvňuje aj zdravotný stav jedinca v dospelosti (znížený výskyt alergických ochorení, obezity a vysokého tlaku) a matky (znížený výskyt rakoviny prsníka).
- Psychologický význam aktu dojčenia spočíva v podpore citovej väzby matky a dieťatka.
- Vzájomný kontakt matky a dieťaťa priaznivo vplýva na psychomotorický a sociálny vývin dieťaťa, dodáva mu pocit bezpečia a istoty, čo je základom jeho citovej stability.
- Z ekonomického a ekologického hľadiska ide o najmenej náročný spôsob výživy, praktický, lacný, bez potreby ďalšieho vybavenia.
- Zdravý donosený novorodenec, ktorý je podľa jeho potreby dojčený, nepotrebuje okrem materského mlieka iné tekutiny (ani čaj či glukózu).
- Odstriekané materské mlieko možno uchovávať 24 hodín v chladničke alebo sa môže mraziť na 3 – 6 mesiacov v mrazničke. Po rozmrazení sa podáva dieťatku lyžičkou.
To, že dojčenie poskytuje deťom veľké výhody, vieme azda všetky. Napriek tomu sa neustále i naďalej realizujú výskumy, ktoré sledujú rozdiely medzi deťmi nedojčenými, dojčenými do šesť mesiacov, pol roka a dlhšie obdobie. Väčšina z týchto výskumov sa zameriava na zdravotný stav detí, iné porovnávajú dokonca psychiku detí, ich vzrast a telesný vývoj.
Bez infekcií
Najnovšie sledovali vplyv dojčenia na detské zdravie vedci z Krétskej univerzity. Podľa denníka Daily Mail výsledky ich štúdie opäť dokázali, že dojčenie aspoň počas prvých šiestich mesiacov môže odraziť infekcie bežné počas detstva. Štúdia odhalila pozitívne vplyvy – menej a slabších infekcií u dojčených detí – ktoré sa však nevzťahujú na deti, ktoré boli čiastočne dojčené a čiastočne boli kŕmené umelou náhradou materského mlieka.
Čo hovorí štúdia
Výskumníci z Krétskej univerzity sledovali zdravotný stav takmer tisíc detí počas celých dvanástich mesiacov. Zaznamenávali všetky bežné infekcie – respiračné a močové infekcie, ušné infekcie, žalúdočné nevoľnosti, zápaly spojoviek a opary, ktoré sa prejavili u detí dojčených jeden mesiac, tri mesiace, šesť mesiacov, deväť a dvanásť mesiacov.
Riziko infekcií
Deti, ktoré tvorili časť z celkovo 6 878 narodených detí v roku 2004 na Kréte, boli všetky bežne očkované a mali prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Výsledky jasne ukázali, že čím dlhšie bolo dieťa výhradne dojčené – bez akéhokoľvek prikrmovania formulou, tým nižšie riziko infekcií sa u nich vyskytlo. Samozrejme, po pol roku života dieťaťa je postupné prikrmovanie zeleninkou, ovocím a neskôr mäskom nevyhnutnosťou, ale mamičky by sa nemali snažiť prikrmovať deti umelými náhradami materského mlieka, keď môžu dojčiť a dojčia.
Akákoľvek infekcia, ktorú plne dojčené dieťa dostalo, mala lepší a ľahší priebeh – ochorenie bolo menej závažné ako v prípade nedojčeného dieťaťa, respektíve čiastočne dojčeného dieťaťa. U čiastočne dojčeného dieťaťa bol tiež priebeh infekcií lepší ako u nedojčených, ale horší ako u plne dojčených detí.
Vplyv prostredia a okolia
Okrem dojčenia však má vplyv na zvyšovanie alebo znižovanie rizika infekcie aj okolité prostredie. Výskumníci zistili, že početnosť a intenzitu infekcií ovplyvňujú aj také faktory, akými sú: vek a vzdelanie rodičov, vystavenie tabakovému dymu, etnikum a počet súrodencov. Medzitým vedci zistili, že protilátky sa deťom dostávajú prostredníctvom materského mlieka, rovnako ako výživové a imunologické faktory zodpovedajúce za niektoré z rozdielov medzi zdravím dojčených a nedojčených detí.
Československý výskum
Profesor Švejcar bol veľkým fanúšikom dojčenia. V sedemdesiatych rokoch však nedojčil nikto – dokonca ani ženy, ktoré mlieko mali. Vtedy sa začal dlhodobý výskum profesora, ktorý prebiehal v rámci Československa viac ako 20 rokov. Výskum jasne potvrdil, že dojčené deti sú zdravšie, odolnejšie a citovo stabilnejšie. Dokázal, že dojčiť by mala aj „socialistická žena“. Obsah výskumu však veľmi prekážal vtedajšej ideológii, preto sa jeho závery nikdy nepublikovali, čo je obrovská škoda. Zmienky o výskume však nájdete v profesorovej knihe. Hoci sa vám môže miestami zdať staromódna, obsahuje vedeckú pravdu zozbieranú u nás doma najväčšou kapacitou detskej pediatrie dvadsiateho storočia.
Kto bol profesor Josef Švejcar – kráľ československej pediatrie
Zakladateľ československej pediatrie Josef Švejcar sa narodil 20. mája 1897 v Prahe, študoval na Lekárskej fakulte Univerzity Karlovej a na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Z detského lekárstva habilitoval v roku 1930. V roku 1932 bol na pražskej detskej klinike vymenovaný za profesora. V roku 1946 ho vymenovali za riadneho profesora Univerzity Karlovej a do roku 1966 bol prednostom jej 1. detskej kliniky. Zaslúžil sa o vybudovanie pediatrickej fakulty v Prahe, kde v roku 1956 vznikol Ústav výskumu vývoja dieťaťa, ktorého bol prvým riaditeľom.
Zomrel v motolskej nemocnici, kde bol hospitalizovaný na metabolickej jednotke pár mesiacov predtým, ako by sa dožil 100 rokov – zomrel na starobu. V tom čase bol najstarším detským lekárom na svete, ktorý nepretržite vykonával svoju prax.
Bol to práve profesor Švejcar, ktorý ako prvý začal odoberať krv z pätičiek novorodencov a skúmal rôzne faktory. Vďaka podobnému odberu zistil napríklad aj to, že bielkovina sušeného mlieka je pre batoľa lepšie stráviteľná ako mlieko surové či varené. Svojím objavom dal základ výrobe novodobej dojčenskej výživy. Práve hľadaniu vhodnej stravy pre deti, ktoré nemôžu byť dojčené, zasvätil veľkú časť svojho života. Asi ho motivovalo aj obdobie vojny, ktoré svojím tragickým priebehom ubližovalo mnohým deťom. Vďaka svojmu výskumu však on osobne zachránil stovky detí. Ako špičkový pediater dostal po vojne ponuku odísť do Ameriky. Miesto odchodu zostal a zaviedol modernú umelú výživu v Československu. Vďaka jeho práci nezomrelo hladom veľa detí. Napriek práci s detskou výživou stále presadzoval názor, že dojčenie je to najlepšie pre matku a dieťa. Vravel, že umelá výživa sa môže stať dobrou náhradou, ale nikdy nedosiahne parametre materského mlieka. Navyše sa v sedemdesiatych rokoch začal venovať imunológii a jeho výskum potvrdil, že materské mlieko je vďaka špecifickým protilátkam absolútnym unikátom NEVYROBITEĽNÝM CHEMICKY. Tento výskum dodnes nikto nenapadol a ani nespochybnil. V roku 1928 napísal svoju prvú učebnicu pediatrie. Počas svojho života vybudoval profesor Švejcar šesť detských kliník, Ústav na liečbu detskej tuberklózy v Brne, niekoľko ozdravovní a moderný pavilón pre dojčence v Bratislave. Ako prvý priviezol do Československa vakcínu proti tuberkulóze, ako prvý realizoval transfúziu krvi dieťaťu. Profesor Švejcar bol zanietený feminista a tvrdil, že žena má byť kráľovná a nie slúžka. Na jeho prácu s láskou dohliadala manželka Bela, s ktorou prežil 65 rokov v šťastnom manželstve. Napriek svojej vedeckej práci bol veriacim človekom a tvrdil, že vždy, keď drží v rukách narodené dieťa, „drží Boží zázrak“.
Spracovala: Jasmína Stauder
Zdroje:
Kniha profesora Švejcara, Starostlivosť o dieťa
Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/2063400/zomrel-profesor-svejcar-zakladatel-ceskoslovenskej-pediatrie.html#ixzz3sv4ACwDf
http://najmama.aktuality.sk/clanok/225602/opat-sa-potvrdili-vyhody-dojcenia/
Foto: Archív autorky