Erika Zemková sa podieľa na vývoji metód pre presnejšie posudzovanie stability postoja a sily svalov v oblasti trupu.
Problémy so skupinou svalov v centra trupu, core, môžu priviesť ľudí až k lekárovi. Zdroj: iStockphoto.com
Skupinu svalov v oblasti centra trupu, známych aj ako core (z anglického slova jadro), predstavujú svaly panvového dna, priečny sval brucha, hlboké svaly chrbtice a bránica, čiže hlavný dýchací sval. Umožňujú vzpriamené držanie tela, tým pádom aj správne dýchanie a psychickú pohodu. Ale iba za predpokladu, že ich máme dostatočne silné a stabilné, čo je pri dnes prevládajúcom sedavom spôsobe života skôr raritou.
No nielen „sedavci“, ale aj ľudia, ktorí vo voľnom čase športujú, či dokonca profesionálni športovci, môžu mať s touto skupinou svalov problémy. Či už preto, že ju neposilňujú správne, alebo ju neprimerane či jednostranne zaťažujú. Svedčí o tom aj fakt, že ľudí s bolesťami chrbta pribúda.
Na Slovensku bola bolesť chrbta pred pandémiou v roku 2019 treťou najčastejšou príčinou hospitalizácií v nemocnici (podľa Národného centra zdravotníckych informácií išlo o 16 972 hospitalizovaných).
Prof. Mgr. Erika Zemková, PhD., z Katedry biologických a lekárskych vied Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave sa roky venuje vývoju nových metód pre diagnostiku stability postoja a sily svalov core s využitím počítačom riadených systémov.
Spolupracuje s kolegami z iných vysokých škôl na Slovensku a v Česku, so Slovenskou akadémiou vied i so zdravotníckymi a rehabilitačnými zariadeniami, a to aj prostredníctvom viacerých vedeckých grantov.
Výsledkom ich projektov je čoraz väčšia sústava rozličných testov, pomocou ktorých sa dajú posudzovať rôzne schopnosti, napríklad rýchlostné, silové či rovnovážne.
Prof. Mgr. Erika Zemková, PhD. FOTO: Vladimír Piskura, AVS CCKV PU. Zdroj: archív EZ
Keď chýbala technika
„Pôvodne sme testovacie metódy vyvíjali pre športovcov, jednak z hľadiska posudzovania ich výkonnosti a jednak z hľadiska prevencie pred zraneniami. Títo ľudia môžu mať problémy so skupinou svalov centra trupu, pretože ho nadmerne zaťažujú alebo vykonávajú jednostranné pohyby (napríklad golfisti či kanoisti).
Avšak doba ukazuje, že takúto diagnostiku čoraz viac potrebuje aj bežná populácia. Preto sme pri riešení posledných projektov spolupracovali aj so zdravotníckymi a rehabilitačnými pracoviskami,“ približuje Erika Zemková. Testy pre stabilitu postoja a skupinu svalov centra trupu môžu pomôcť športovým trénerom, fyzioterapeutom, lekárom a rehabilitačným pracovníkom presne definovať problém, s akým sa ich klient stretáva, a vyhodnotiť, na čo sa má zamerať, aby nastalo zlepšenie. Navyše vďaka nim vedia presne posúdiť účinnosť tréningu či rehabilitácie.
Erika Zemková vysvetľuje, že ani mnohé rehabilitačné centrá nemajú diagnostické zariadenia, ktoré by im pomohli presne posúdiť stabilitu postoja a core ľudí s narušenou koordináciou. „Hodnotia sa prevažne pomocou relatívne jednoduchých testov bez použitia diagnostických zariadení. Jedným z nich je napríklad Rombergov test a jeho rôzne modifikácie. Pri tomto teste stojí pacient s pätami a špičkami pri sebe s očami otvorenými, respektíve zatvorenými. Pre zvýšenie náročnosti testu sa mení typ postoja (na semitandem – jednou nohou mierne vykročí vpred – alebo tandem – jednu nohu predloží tesne pred druhú a podobne) alebo vyšetrujúci zámerne naruší jeho stabilitu. Voľným okom hodnotí jeho postoj a schopnosť udržiavať rovnováhu. Podobným spôsobom sa sleduje aj rovnováha pri chôdzi,“ opisuje a vzápätí mi ponúka, aby som na vlastnej koži vyskúšala zariadenie na meranie stability postoja. Má ho totiž vo svojej kancelárii, kde sa rozprávame.
Testovanie na vlastnej koži
Na pohľad ide o masívnu trojuholníkovú kovovú podložku na kolieskach, spojenú káblami s počítačom. Avšak kým sa vyzúvam, odborníčka upresňuje, že je to dynamometrická platňa s troma tenzometrickými snímačmi sily.
„Na obrazovke počítača vidíte čiaru, ktorá zobrazuje pohyb ťažiska vášho tela. Čím ste stabilnejšia, tým bude rozsah jeho pohybu menší. Nemeriame však priamo pohyb ťažiska tela, ale takzvané centrum tlaku. Pozrieme sa na to, ako dokážete v postoji kontrolovať pohyb ťažiska tela v predo-zadnom aj v pravo-ľavom smere. Vy vidíte jeho grafické zobrazenie, my navyše dostaneme dáta,“ oboznamuje ma so situáciou, keď už stojím na dynamometrickej platni a na obrazovke počítača sledujem čiarku, ktorá znázorňuje môj pohyb.
Vizuálna spätná väzba kontroly ťažiska tela. Foto: EZ
Odborníčka spustí prvý test. Zo stredu hornej časti obrazovky vybehne smerom dole nepravidelne sa vlniaca čiara. Mojou úlohou je usilovať sa kopírovať ju pohybom stredu tela, ale bez toho, aby som zdvihla nohy z pozícií vyznačených na podložke. Najťažšie je kopírovať prudké kopčeky na línii, ale Erika Zemková hovorí, že mi to celkom ide a pri pohybe som zvolila bedrovú stratégiu. Teraz zapne test predo-zadného pohybu, pri ktorom treba pohybom stredu tela sledovať čiaru vlniacu sa zľava doprava. To je pre mňa oveľa ťažšie, mám tendenciu dvíhať sa na špičky.
„Pokiaľ je človek zdravý, jeden test nestačí, lebo rozdiely vo výsledkoch medzi ľuďmi môžu byť minimálne. Musíme nejakým spôsobom sťažiť podmienky, pri ktorých test robíme. Napríklad tak, že naruším alebo vyradím niektorý zo systémov, ktoré sa podieľajú na udržiavaní rovnováhy.“ Navrhuje, aby som zatvorila oči. Len čo ju počúvnem, pocítim, že som sa ešte viac rozkývala, akoby som už-už mala spadnúť. Potom mi sťaží podmienky iným spôsobom. Na dynamometrickú platňu položí ešte špeciálnu penovú podložku, ktorá sa používa na takéto merania. Hoci je pevná a oči mám otvorené, nedokážem na nej stáť stabilne. „Týmto spôsobom získame viac informácií o vašej schopnosti udržiavať rovnováhu v rôznych podmienkach a dokážeme lepšie interpretovať výsledky. Zvýšenie citlivosti testu nám naviac umožní lepšie diferencovať rozdiely v stabilite postoja v rámci skupiny aj medzi skupinami jednotlivcov rôzneho veku a telesnej zdatnosti.“
Erika Zemková vyhodnocuje, že core mám slabý a nestabilný. Ale zo skúseností vie, že ak by som trénovala stimulovanie rovnováhy na balančných podložkách, už po šiestich až ôsmich týždňoch by som bola v tých istých testoch oveľa lepšia.
Spolupráca s rehabilitačnými pracovníkmi a lekármi
Zaujíma ma, či sa tieto testy majú šancu dostať do zdravotníckych zariadení. „V rámci nedávno ukončeného projektu, zameraného na stabilitu postoja v prevencii bolesti chrbta, sme spolupracovali s Fakultou zdravotníckych vied v Piešťanoch Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a s Fakultou telesnej kultúry Univerzity Palackého v Olomouci. Vyvinuli sme metódy a postupy posudzovania stability a sily svalov v oblasti trupu a otestovali sme ich na rehabilitačných pracovníkoch v ADELI – Špecializovanej rehabilitačnej klinike a v Národnom ústave reumatických chorôb (NÚRCH) v Piešťanoch. Tieto pracoviská spolupracujú s Fakultou zdravotníckych vied v Piešťanoch, kde vyučujú, ako jednotlivé merania vykonávať a ako sledované parametre analyzovať. Absolventi majú potom možnosť zaviesť nové metódy diagnostiky do praxe.“
Erika Zemková aktuálne spolupracuje s lekármi z Neurochirurgickej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity a Univerzitnej nemocnice – Nemocnice svätého Michala v Bratislave, ktorí liečia pacientov s bolesťami chrbta. „Zostavili sme batériu testov, oboznámili sme ich s metodikou merania a príslušnými parametrami a tiež s tým, ako možno výsledky interpretovať. Dúfame, že súbor našich testov napomôže pri diagnostike zmien stability postoja a core počas liečby.“ Zber dát a ich priebežné vyhodnocovanie stále prebieha.
Presný popis spomínaných aj ďalších grantových projektov, zameraných na diagnostiku stability postoja a core, skupinu svalov v oblasti centra trupu, nájdete v článku prof. Mgr. Eriky Zemkovej, PhD., po kliknutí na nasledujúci link: Náš prístup k testovaniu stability a sily ‚core‘ športovcov i bežnej populácie.
Čítajte tiež: Publikácia_Výskumné_projekty_s_vynikajúcou_úrovňou_2021-sk-A4
