Vedci konečne našli odpoveď. Spočíva pravdepodobne v imunitnej reakcii buniek spôsobenej kópiou špeciálneho génu, zvaného UTX.
Muži majú menej UTX buniek, ktoré umožňujú organizmu bojovať s vírusmi efektívnejšie. Zdroj: iStockphoto.com
Iste ste už všetci počuli výrok, ktorým rady častujú ženy mužov vo svojom okolí, keď ich celkom zničí obyčajný „soplík“. Vírusové infekcie však môžu mať u mužov skutočne horší priebeh než u žien. Odpoveď na otázku, prečo to tak je, pravdepodobne spočíva v imunite buniek.
Tím z Kalifornskej univerzity (UCLA) v Spojených štátoch amerických k výskumu tejto otázky prispel prelomovou štúdiou v odbornom časopise Nature Immunology. Výskum realizovali na myšiach a neskôr i priamo na ľuďoch.
V štúdii vysvetľujú, že samičky myší majú rovnako ako ženy k dispozícii ďalšie kópie génu, zvaného UTX, ktorý sa spája s chromozómom X a funguje ako epigenetický regulátor zvyšujúci antivírovú funkciu buniek. Gén súčasne slúži ako prírodný zabijak škodlivín.
Pozrite si
Muži majú síce buniek, ktoré slúžia ako prírodní zabijaci, viac ako ženy, tie však majú viac práve UTX buniek, ktoré im umožňujú bojovať s vírusmi efektívnejšie. Pozorovaná črta podľa vedcov nesúvisí s prítomnosťou mužských či ženských hormónov, na prítomnosť UTX nemala vplyv prítomnosť samičích ani samčích párových pohlavných orgánov. „Týmto sa z UTX stáva kritický molekulárny faktor určujúci pohlavné rozdiely v „zabijackych“ bunkách,“ potvrdila hlavná autorka výskumu Mandy Chengová.
„Vzhľadom na toto zistenie by mali lekári odteraz pri rozhodovaní o liečbe a návrhu imunoterapie zahrnúť ako biologický faktor vírusového ochorenia aj pohlavie,“ uzatvára spoluautor štúdie Tim O’Sullivan z Kalifornskej univerzity.
Na Slovensku bojujeme hlavne s chrípkou a ovčími kiahňami
Ako v ostatných dňoch informoval odbor epidemiológie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) a neskôr i viaceré slovenské médiá, najviac Slovákov v súčasnosti bojuje s chrípkou a ovčími kiahňami.
Zabrániť infikovaniu môže podľa odborníkov včasné očkovanie. V prípade ovčích kiahní by ste sa mali očkovať najneskôr do piateho dňa od kontaktu s nakazeným človekom. Chrániť sa pred chrípkou treba v predstihu, dostatočná ochrana sa v organizme vytvorí v priebehu nasledujúcich dvoch týždňov po očkovaní.
Európanov najviac ohrozuje vtáčia chrípka
V Európe v súčasnosti prebieha najväčšia epidémia vtáčej chrípky v histórii. Ako uvádza Denník N, v ľudskej populácii kolujú vírusy chrípky subtypu H1 a H3, proti ktorým protilátky máme. Tie však nerozpoznávajú subtypy H5, H7 a H9 vyskytujúce sa pri vysokopatogénnych vtáčích vírusoch. „Preto je mortalita veľmi vysoká, dosahuje 50 a viac percent,“ povedala virologička Tatiana Betáková. Dané vtáčie vírusy sa nedokážu šíriť z človeka na človeka, čo je podľa nej dobrou správou. „Keby sa tak stalo, mali by sme tu novú pandémiu, ktorá by si vyžiadala veľa životov,“ dodala.
Vtáčie vírusy chrípky sú zoonóza. To znamená, že po adaptácii môžu preniknúť do ľudskej populácie a zapríčniť pandémiu. Infekcia vtáčím vírusom môže ľuďom spôsobiť závažné respiračné ochorenie, keďže receptory potrebné na prienik vtačieho vírusu do bunky sa nachádzajú v dolných cestách dýchacích.
Po pandémii koronavírusu sme krehkí
Tohtoročná jarná chrípková sezóna je za posledné tri roky prvou bez nosenia rúšok a respirátorov v mestskej hromadnej doprave, obchodoch a ďalších prevádzkach. Rúška odložili už aj deti v školách a nemáme ani zákazom vychádzania obmedzený pohyb.
Tieto opatrenia nebránili však len šíreniu koronavírusu, ale aj iných infekčných ochorení. Navyše covid-19 v uplynulých rokoch ostatné vírusové ochorenia vytlačil na okraj, preto môžeme byť na ne teraz náchylnejší.
Ako pre denník SME uviedla hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast Elena Prokopová, aktuálne sa vo všetkých vekových kategóriách ľudí deje to isté, ako keď malé deti začnú za normálnych čias chodiť do školy – prvý trištvrte rok, kým si vytvoria kolektívnu imunitu, bývajú často choré.
Zdroje: Deník.cz, UVZ SR, Denník N, SME
DOI: 10.1038/s41590-023-01463-8
