Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Očkovanie proti covidu znížilo výskyt kardiovaskulárnych ochorení

VEDA NA DOSAH

Výskum ukázal, že srdcovo-cievne komplikácie vrátane infarktu a mozgovej príhody sa vyskytovali u očkovaných proti covidu menej často.

Vakcína proti koronavírusu. Zdroj: iStockphoto.com

Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphoto.com

Srdcovo-cievne ochorenia sú dlhodobo hlavnou príčinou úmrtí a hospitalizácií u nás aj vo svete. Medzi rizikové faktory patria nedostatok pohybu, nezdravá strava, nadváha a obezita, fajčenie, alkohol, dlhodobý stres, vyšší vek, ale aj prechodené infekcie.

K rizikovým faktorom radíme tiež prekonanie ochorenia COVID-19, ktoré sa spája so zvýšeným výskytom kardiovaskulárnych ochorení – náhlej mozgovej príhody, pľúcnej embólie a infarktu myokardu.

Nižší výskyt infarktov aj náhlych mozgových príhod po očkovaní

Ochranu proti ťažkému priebehu ochorenia a vážnym následkom poskytuje práve očkovanie, ktorému však boli v súvislosti s kardiovaskulárnymi ochoreniami pripisované aj nežiaduce účinky.

Výsledky novej britskej štúdie ukázali, že očkovanie proti covidu nebolo sprevádzané zvýšeným rizikom infarktu myokardu a náhlej mozgovej príhody. Naopak, analyzované údaje pochádzajúce od veľkej časti populácie Anglicka ukázali, že vakcinácia proti ochoreniu COVID-19 prispela k zníženiu výskytu infarktov a náhlych mozgových príhod.

Očkovanie proti ochoreniu COVID-19 má tak ochranný charakter, kým samotné ochorenie zvyšuje riziko kardiovaskulárnych chorôb. Pozitívny efekt očkovania sa zvýšil po podaní druhej vakcíny proti ochoreniu COVID-19 a po nasledujúcich posilňovacích vakcínach.

Skúmali údaje takmer 46 miliónov ľudí

Výskum pod vedením Cambridgeskej univerzity, Bristolskej univerzity a Edinburskej univerzity, troch popredných britských univerzít, umožnilo centrum dátovej vedy British Heart Foundation (BHF) v rámci Health Data Research UK. Vedci v ňom analyzovali anonymizované zdravotné záznamy 45,7 milióna dospelých osôb žijúcich v Anglicku pochádzajúce z obdobia od 8. decembra 2020 až do 23. januára 2022.

Dátoví analytici porovnávali údaje o výskyte kardiovaskulárnych ochorení u očkovaných so záznamami ľudí pred očkovaním a tými, ktorí sa nedali zaočkovať, z obdobia prvých dvoch rokov od spustenia očkovacieho programu.

Výsledky rozsiahlej kohortovej štúdie, uverejnenej v časopise Nature Communications, ukázali, že výskyt arteriálnych trombóz, ako sú srdcové infarkty a mozgové príhody, bol až o 10 percent nižší 13 až 24 týždňov po podaní prvej dávky vakcíny proti ochoreniu COVID-19.

Po podaní druhej dávky vakcíny spoločnosti AstraZeneca sa výskyt znížil až o 27 percent a po vakcíne spoločnosti Pfizer/BioNtech o 20 percent.

Podobne to bolo aj v prípade častých venóznych trombotických príhod – najmä pľúcnej embólie a hlbokej venóznej trombózy dolných končatín.

Raritné komplikácie spojené s očkovaním

V súvislosti s vakcínami proti ochoreniu COVID-19 sa spájali aj obavy ľudí z trombózy ako nežiaduceho účinku po očkovaní. Mnohí preto bezpečnosť vakcín spochybňovali. V prípade malého percenta ľudí, najmä žien, nastali krátko po očkovaní komplikácie vyvolané neobvyklými protilátkami. Tie spôsobili zrážanie krvných doštičiek, ktoré viedli k upchatiu ciev a u niektorých vyvolali dokonca mŕtvicu či embóliu.

Európska lieková agentúra (EMA) neskôr uznala, že vakcíny od spoločnosti AstraZeneca a Johnson and Johnson môžu vo veľmi zriedkavých prípadoch spôsobiť netypické krvné zrazeniny. Na základe toho začalo Spojené kráľovstvo a neskôr aj iné krajiny očkovať osoby mladšie ako 40 rokov vakcínou spoločnosti Pfizer.

Neskorší výskum ukázal, že výskyt zriedkavých kardiovaskulárnych komplikácií po niektorých vakcínach proti covidu je vyšší. Napríklad po vakcínach na báze mRNA, ako je vakcína Pfizer/BioNtech, bol hlásený výskyt myokarditídy a perikarditídy a po vakcínach na báze adenovírusov, ako je vakcína AstraZeneca, výskyt trombotickej trombocytopénie vyvolanej očkovaním.

Prínosy očkovania prevažujú nad rizikami

V tlačovej správe Cambridgeskej univerzity sa píše: „Táto štúdia podporuje tieto zistenia, ale čo je dôležité, neidentifikovala nové nežiaduce kardiovaskulárne stavy spojené s očkovaním proti covidu a ponúka ďalšie uistenie, že prínos očkovania prevažuje nad rizikom.“

Podľa zistení štúdie je výskyt kardiovaskulárnych ochorení vyšší po prekonaní ochorenia COVID-19, najmä v prípade ťažkých priebehov. „Toto by mohlo vysvetľovať, prečo je výskyt infarktov a mozgových príhod nižší u zaočkovaných v porovnaní s nezaočkovanými, ale ďalšie vysvetlenia sú už mimo záberu tejto štúdie,“ uvádza tlačová správa Cambridgeskej univerzity.

Podľa Williama Whiteleyho, profesora neurológie a epidemiológie na Edinburskej univerzite a zástupcu riaditeľa Centra dátovej vedy BHF, poskytuje táto celoanglická štúdia „pacientom uistenie o bezpečnosti prvej a druhej dávky a posilňovacích dávok vakcíny proti ochoreniu COVID-19, čo sa týka kardiovaskulárneho zdravia.“

K podobným záverom dospela aj slovenská analýza

K podobným záverom dospela slovenská analýza, ktorú vypracovali analytici Inštitútu zdravotných analýz (IZA) na ministerstve zdravotníctva v marci tohto roku. Štúdia bola uskutočnená na základe slovenských dát pochádzajúcich z účtu poistenca vedeného v Národnom centre zdravotníckych informácií, ktorý obsahuje údaje o všetkých výkonoch hradených z verejného zdravotného poistenia za obdobie rokov 2013 – 2022 vrátane ďalších charakteristík, ako sú vek a pohlavie jednotlivca.

V závere analytici konštatujú: „Výsledky naznačujú, že očkovanie proti covidu nie je spojené so zvýšeným rizikom diagnózy na kardiovaskulárne ochorenie (CVD). Naopak, práve prekonané ochorenie COVID-19 toto riziko výrazne zvyšuje o takmer 39 percent. Naše výsledky tiež potvrdzujú efektívnosť vakcín proti covidu, ktoré znížili riziko ochorenia o vyše 23 percent. Akékoľvek obavy spojené s negatívnymi vplyvmi očkovania a so vznikom CVD sa preto javia ako značne neopodstatnené.“

Zdroj: University of Cambridge, IFL Science, VND

Kardiovaskulárne ochorenia a očkovanie proti COVID-19. Autor/Editor. Dr. Jakub Červený, MSc. Kolektív.

(zh)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky