Výskumníci sledovali desať rokov 350 000 ľudí. Časť z nich si vyhradila čas na šport v priebehu celého týždňa, časť len počas víkendu.
Ak ste príliš unavení, aby ste vstávali počas pracovných dní na hodiny cvičenia o šiestej ráno alebo vás nebavia preplnené večerné posilňovne, nezúfajte. Nová štúdia potvrdzuje, že veľká dávka cvičenia cez víkend má rovnako dobrý efekt, ako keď si fyzickú aktivitu rozložíte na celý týždeň.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v súčasnosti odporúča vykonávať každý týždeň aspoň 150-minútovú miernu fyzickú aktivitu alebo aspoň 75-minútovú intenzívnu aeróbnu aktivitu, akou sú napríklad behanie či plávanie. K miernej aktivite patrí aj svižnejšia prechádzka, mierne namáhavé bicyklovanie alebo tenisová štvorhra.
Ako sú na tom víkendoví bojovníci?
Tým, ktorí radšej cvičia intenzívne jeden alebo dva dni v týždni, sa hovorí víkendoví bojovníci. Pre väčšinu ľudí sú možno menej časté ale zato intenzívnejšie tréningy jednoduchšie, pretože im nekomplikujú už aj tak rušný životný štýl. O výhodách tohto typu aktivity sa však doteraz vedelo málo.
Medzinárodný tím výskumníkov sledoval 350 000 dospelých ľudí počas desiatich rokov, aby zistil, ako sa zdravie víkendových bojovníkov líši v porovnaní s tými, ktorí sú aktívni počas celého týždňa.
Výsledky štúdie, ktorú publikovali v časopise JAMA Internal Medicine, ukázali, že typ a celkové množstvo cvičenia boli dôležitejšie ako to, koľkokrát za týždeň účastníci cvičili.
Kľúčovým zistením tiež bolo, že dospelí, ktorí vykonávajú odporúčanú fyzickú aktivitu pravidelne každý týždeň, majú podobné zdravotné prínosy bez ohľadu na to, či si ju rozložia počas týždňa alebo ju sústredia len na víkend.
„Naše zistenia na takejto veľkej skupine naznačujú, že jednotlivci, ktorí sa zapájajú do hocijakej fyzickej aktivity, či už víkendoví bojovníci, alebo pravidelne aktívni ľudia, majú až o tridsať percent nižšiu mieru úmrtnosti (taktiež v prípade najčastejších typov úmrtia, ako sú rakovina alebo kardiovaskulárne ochorenia) ako neaktívni jednotlivci,“ píšu autori štúdie.
Výskumníci však dodávajú, že ich štúdia môže mať aj limity. Ľudia si svoju aktivitu vzhľadom na dĺžku trvania pokusu zaznamenávali do dotazníkov a nemuseli hovoriť pravdu. Mnohokrát sa stretávame s tým, že svoje schopnosti nadhodnocujeme, čo môže mať potom vplyv na výsledky. V každom prípade správne cvičenie určite nikomu neublíži, môže len pomôcť.
Cvičenie pilatesu na reformeri. Zdroj: iStockphoto.com
Odporúčané cvičenie
Britská Národná zdravotná služba (NHS) odporúča, aby ľudia každý deň vykonávali hocijakú formu fyzickej aktivity vrátane mierne posilňovacích cvičení zameraných na celé telo, akými sú napríklad pilates, joga alebo intenzívnejšie záhradkárčenie. Ďalším dôležitým pravidlom je snažiť sa nesedieť kontinuálne dlhý čas.
Veľmi intenzívna aktivita nám môže tiež pomôcť splniť odporúčané limity a dá sa vykonávať v kratších, razantnejších dávkach. Medzi takéto aktivity patrí:
• vysokointenzívny intervalový tréning,
• hodiny spinningu na stacionárnom bicykli,
• zdvíhanie ťažkých váh,
• kopcový šprint.
Zdroj: BBC, DOI: 10.1001/jamainternmed.2016.8014
(JM)
