Epidemiologické údaje ukazujú, že v prípade veľkej časti infikovaných SARS-CoV-2 je malá pravdepodobnosť šírenia nákazy. Sú však udalosti, pri ktorých prichádza k tzv. superšíreniu vírusu, napríklad rodinné oslavy. Odborníci z trnavskej fakulty zdravotníctva sa podieľajú na výskume, ktorého cieľom je zistiť viac.
Rozsah a rýchlosť šírenia epidémie COVID-19 v slovenskej populácii by malo pomôcť strategickému rozhodovaniu a efektívnej kontrole epidémie. Práve udalosti, pri ktorých prichádza k tzv. superšíreniu vírusu, teda k nakazeniu pomerne veľkého množstva ľudí jedinou infekčnou osobou sa zdajú byť hlavnou hnacou silou pandémie. Porozumenie dynamiky prenosu je kľúčom pre určovanie efektívnych kontrolných a preventívnych opatrení.
Vedci v projekte Analýza dynamiky šírenia Covid-19 v Slovenskej republike prostredníctvom kľúčových epidemiologických ukazovateľov – podklad pre strategické rozhodovanie a efektívnu kontrolu epidémie, financovanom Agentúrou pre podporu výskumu a vývoja (APVV) tvrdia, že vypnutie krajiny nie je optimálnym spôsobom manažovania tejto epidémie. Ak prenos a šírenie v populácii závisí najmä od superšíriteľských udalostí, kým bežné spoločenské interakcie prispievajú k reprodukcii vírusu menšou mierou, celoštátne snahy o kontrolu šírenia epidémie by sa mali zamerať najmä na hromadné podujatia, ktoré takýto superšíriteľský potenciál majú.
O lokálnych ohniskách
„Plošné opatrenia ako tie, ktoré platia od tohto týždňa, sú krajným riešením. Optimálnou cestou sú cielené opatrenia rozlišujúce špecifické miery rizika nákazy. Podľa údajov, ktoré máme k dispozícii z epidemiologických šetrení, väčšina lokálnych ohnísk je v rodinách, na rodinných oslavách či svadbách. Sem majú byť primárne cielené aj opatrenia. Treba takisto rozlišovať medzi regiónmi v zmysle celkovej rizikovosti danej populácie (teda proporcia starších ľudí alebo ľudí s takými ochoreniami, ktoré zhoršujú priebeh Covidu-19 v prípade nakazenia). A do celkového kontextu treba započítať aj dostupnosť služieb verejného zdravotníctva (kapacita regionálnych úradov verejného zdravotníctva pre dohľadávanie kontaktov) a zdravotníckych služieb (kapacity a vybavenie nemocníc),“ tvrdí epidemiológ Marek Majdan, prorektor Trnavskej univerzity pre rozvoj a informačné systémy.
Nevyužívame plný potenciál dát a informácií
Samotnú dynamiku šírenia nákazy a návrh opatrení v regióne treba potom podľa M. Majdana zvážiť v celej šírke tohto kontextu. „Nie je jedno, či nám pribudne 30 prípadov denne v regióne s dobre fungujúcou a vybavenou nemocnicou, dostatočnými kapacitami na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva (RÚVZ) a s mladou a zdravou populáciou alebo v regióne, kde väčšiu časť populácie tvoria seniori s chronickými ochoreniami a nestatočnými službami. Kľúčom k tomu, aby sme takúto stratégiu vedeli implementovať, sú kvalitné údaje, ktoré nám situáciu opíšu.“
Nutnosť súčasných celoplošných opatrení je podľa odborníka na verejné zdravotníctvo M. Majdana sčasti odrazom toho, že pri analýze situácie a jej dynamiky nevyužívame plný potenciál dát a informácií. „O samotnej účinnosti týchto opatrení nepochybujem. Na to, aby sme dostali pod kontrolu ochorenie, ktorého šírenie je priamo závislé od intenzity a blízkosti kontaktu medzi ľuďmi, akékoľvek opatrenie obmedzujúce kontakt (či už formou regulácie stretávania, alebo formou osobnej ochrany rúškom) efekt má. Problematická je práve adresnosť týchto opatrení a, samozrejme, ich vedľajšie ekonomické a spoločenské dopady. Sme v situácii, keď verejnosť očakáva jasne odôvodnené rozhodnutia. Cieľom nášho projektu je priniesť viac informácií o dynamike šírenia tohto ochorenia a tak prispieť k tomu, že sa budú môcť prijímať cielenejšie opatrenia.“
Covid-19: Sekundárna miera infekcie
Odborníci budú vo svojom výskume určovať sekundárnu mieru infekcií (angl. secondary attack rate, SAR), teda pravdepodobnosť šírenia infekcie v malých komunitách, akými sú rodiny alebo školské triedy. Pokúsia sa kvantifikovať potenciál superšírenia vyhodnotením uzavretých ohnísk z tzv. prvej vlny koronavírusu u nás. Metodicky sa riadia protokolom Svetovej zdravotníckej organizácie pre vyšetrovanie prenosu nového koronavírusu v domácnostiach, čo zabezpečí reprodukovateľnosť výskumu a porovnateľnosť výsledkov v čase a v medzinárodnom meradle. Sekundárna miera infekcie nového koronavírusu je v štúdiách z iných krajín popisovaná na úrovni 10 % až 20 %, čo znamená, že jeden infikovaný človek nakazí 10 % až 20 % členov kolektívu, s ktorými príde do styku. „Nevieme, či tieto čísla platia aj pre podmienky Slovenska alebo sa budú líšiť. Faktom ostáva, že rodina sa podľa doteraz dostupných údajov zdá byť najpravdepodobnejšie miesto pre lokálne ohniská,“ vysvetľuje M. Majdan.
V súčasnosti ukončujú autori projektu zber vzoriek krvi. Najbližšie štyri mesiace budú spracúvať získané údaje a do mája 2021 poskytnú interpretáciu výsledkov a formuláciu odporúčaní. Konferenciu, ktorá predstaví výsledky tohto projektu, plánujú zorganizovať do 30. septembra 2021. Spolupráca UK a TRUNI Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity (FzaSPTU) sa zúčastňuje realizácie tohto APVV projektu prostredníctvom Inštitútu pre globálne zdravie a epidemiológiu (IGHE), ktorý sa podieľa na príprave a zbieraní epidemiologických údajov, na ich analýze a na interpretácii výsledkov.
Infekčná klinika Fakultnej nemocnice Trnava na svojom klinickom pracovisku odoberá vzorky krvi a zbiera údaje prostredníctvom dotazníka od účastníkov výskumného súboru z Trnavského kraja. Centrum mikrobiológie a prevencie infekcií zodpovedá za transport krvných vzoriek a zozbieraných údajov do laboratória. Fakulta zdravotníctva v Trnave má potrebné vybavenie na úspešnú realizáciu projektových aktivít. Na analýze participujú výskumníci z Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity doc. Marek Majdan, doc. MUDr. Adriana Kršáková, PhD. a RNDr. Mgr. Jaroslava Brňová, PhD. Hlavnou riešiteľkou projektu je doc. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH. z Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského.
Zdroj: TS Trnavská univerzita v Trnave
Foto: iStock
(GL)
