Čo je to úzkosť a ako s ňou môžeme žiť? Ak ste nestihli prednášku profesorky Daniely Ježovej, pozrite si video.
Vo štvrtok 23. februára 2023 mala v rámci cyklu Vedecká kaviareň v Centre vedecko-technických informácií Slovenskej republiky (CVTI SR) v Bratislave prednášku prof. PharmDr. Daniela Ježová, DrSc., z oddelenia endokrinných regulácií a psychofarmakológie Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV. Poslucháčom priblížila jednotlivé aspekty nadmernej úzkosti a načrtla možnosti práce s ňou.
Čo je úzkosť a kedy začne byť problémom?
Encyklopédia medicíny definuje úzkosť, iným slovom anxietu, ako existenciálny stav sprevádzajúci náš život, ktorý je opakom istoty.
Nie je príznakom ochorenia, je to taký istý pocit ako pocit smútku, strachu či hnevu, ktorý patrí do nášho života a potrebujeme ho na naše prežívanie. Problémom je nadmerná úzkosť, ktorá nám bráni v plnohodnotnom každodennom prežívaní a môže časom prerásť až do úzkostnej poruchy.
Úzkosť je okrem pocitu zahŕňajúceho určité obavy a nejasné predtuchy často definovaná aj telesnými príznakmi – chvením rúk, potením, zrýchlenou činnosťou srdca a podobne.
Kto bol Hans Selye?
Hans Selye alebo János Selye ako prvý objavil stres a stresovú reakciu. Na jeho prácu si nárokuje viacero krajín: jeho mama bola Rakúšanka, otec Maďar, do školy chodil v Komárne na Slovensku, študoval v Prahe a výskum, ktorého výsledkom bol objav stresu, urobil napokon v Kanade.
Úzkosť verzus stres
Úzkosť sa veľmi často prelína so strachom a ešte častejšie so stresom. Stresové situácie jednoznačne vyvolávajú úzkosť. A úzkosť, naopak, výrazne ovplyvňuje to, ako reagujeme na stresové podnety.
Väčšina ľudí má dojem, že stres pozná veľmi dobre, no vedecké výskumy ukazujú, že celkom jasnú predstavu o ňom nemáme.
Je stres naozaj zlý?
Mnohí z nás považujú stres za niečo zlé, čo by sme mali z nášho života odstrániť. To však nie je pravda. Je to pozitívna reakcia organizmu na situácie, keď je potrebný veľký výkon.
Stres vznikol fylogeneticky, keď bolo treba bojovať alebo utekať pred divými zvieratami. Vtedy bolo potrebné urýchlene podať vysoký výkon. Aby to bolo možné, vytvorila sa postupom času stresová reakcia, ktorá k nemu telo zmobilizuje.
Aj dnes čelíme situáciám, keď treba rýchlo utekať a konať, a keby sme nemali stresovú reakciu, nedokázali by sme tieto situácie zvládať.
Je všade okolo nás?
Ďalší mýtus, o ktorom sú mnohí z nás presvedčení, je, že stres je všade okolo nás a každým rokom pribúda. To, čo nám v skutočnosti robí zle, sú stresové podnety alebo stresory. Stres je to, čo je v nás, je to reakcia tela na podnety, ktoré nás vyvádzajú z rovnováhy. Celú reakciu riadi mozog a endokrinná žľaza, ktorá produkuje stresové hormóny – adrenalín, kortizol a ďalšie.
Viac o nich, o tom, ako v strese reaguje telo a aké následky môže mať stresová reakcia, sa dozviete v prednáške.
Krátke vystavenie sa stresu môže byť užitočné
Po krátkom vystavení sa stresu sa často cítime veľmi príjemne. Takýmto krátkodobým stresom, ktorý si doprajeme, môže byť napríklad ochladzovanie sa alebo vystavenie sa horúcemu vzduchu v saune. Prečo je ľuďom v takýchto situáciách dobre, hoci by im logicky malo byť zle? V prípade saunovania za to môže výrazný vzostup beta-endorfínu, ktorý sa vplyvom extrémnych podmienok vyplavuje z tela.
Väčšinu výskumov ohľadom saunovania realizovali, pochopiteľne, Fíni. Originálnym nálezom súvisiacim s endorfínmi počas saunovania sa však pýšia práve slovenskí vedci.
Ako možno zvládať nadmernú úzkosť? A je na jej úpravu skutočne potrebná terapia anxiolytikami? Aj na tieto otázky odpovie doktorka Daniela Ježová z Ústavu experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV, v. v. i., vo svojej prednáške.
Prof. PharmDr. Daniela Ježová, DrSc., pôsobí v Biomedicínskom centre SAV v oddelení endokrinných regulácií a psychofarmakológie Ústavu experimentálnej endokrinológie. Ako farmakologička sa venuje štúdiu regulačných mechanizmov uplatňujúcich sa v stresovej odpovedi, skúmaniu negatívnych dôsledkov stresu a možnosti ich farmakologického ovplyvnenia.
Hlavným zámerom jej výskumu je nájsť nové poznatky, ktoré pomôžu v oblasti lepšej prevencie a liečby psychických porúch, kardiovaskulárnych a nervových ochorení, ako i porúch metabolizmu.
Od roku 2022 je predsedníčkou komisie pre obhajoby dizertačných prác v lekárskych vedách. V rokoch 2013 až 2017 pôsobila ako podpredsedníčka a členka Predsedníctva SAV. V súčasnosti je podpredsedníčkou Učenej spoločnosti Slovenska. V rokoch 2009 až 2018 bola viceprezidentkou európskej organizácie All European Academies (ALLEA).
Čo je vedecká kaviareň?
Vedecké kaviarne pod názvom Veda v CENTRE organizuje pre širokú verejnosť pravidelne každý posledný štvrtok v mesiaci o 17.00 hod. Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti (NCP VaT) pri Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR) v Bratislave. Prvá kaviareň sa uskutočnila 21. mája 2008.
(af)
