Maximálnemu depolarizačnému posunu (paroxysmal depolarization shift – PDS) ako epileptogénnemu faktoru sa vo vedeckej obci pripisuje stále väčšia pozornosť, najmä u získaných foriem epilepsie. „Prevencia vzniku depolarizačného posunu preto predpokladá významné zníženie počtu epileptických pacientov po poškodení mozgu. Z tohto dôvodu je dôležité pochopiť patomechanizmy formovania depolarizačného posunu, v hlavnej miere molekulárne mechanizmy nastupujúce po hemoragickom krvácaní – či už subarachnoidálnom alebo vnútromozgovom, po infekcii, ischémii a pod.,“ vysvetľuje RNDr. Michal Cagalinec PhD., ktorý má ako zodpovedný riešiteľ na starosti projekt Vzťah medzi PDS a mitochondriami v procese epileptogenézy (The link between PDS and mitochondria in epileptogenesis).
Ide o medzinárodný projekt, ktorý zastrešuje Centrum biovied SAV a má trvať do júna 2018. Ako uvádzajú tvorcovia projektu, pretože epilepsia sa vyvinie len u časti pacientov, obvykle okolo 20 %, je potrebné objasniť faktory, ktoré determinujú vznik status epilepticus u pacientov. „Jedným z najčastejších faktorov je genetická predispozícia, a to najmä čo sa týka mitochondriálnej DNA. Toto spojenie potvrdzuje fakt, že u ľudí s mutáciami mitochondriálnej DNA je epilepsia najčastejším príznakom. Práve preto sa úloha mitochondrií ukazuje byť v tomto ohľade kľúčovou. Avšak, formovanie depolarizačného posunu ako faktora pri vzniku epilepsie je doposiaľ nedostatočne preskúmané a jeho vzťah k mitochondriám predstavuje kompletne inovatívny pohľad na problematiku epileptogenézy.“
Kľúčovou otázkou je teda podľa RNDr. Michala Cagalineca PhD., či a nakoľko sa poškodenie metabolizmu mitochondrií pri mozgových inzultoch následne prejaví formovaním aktivity depolarizačného posunu. „Zodpovedanie tejto otázky môže napomôcť vývinu nových diagnostických a terapeutických postupov pre cielenú liečbu epilepsie. V širších súvislostiach, objasnenie úlohy mitochondrií a depolarizačného posunu v tomto projekte prospeje k lepšiemu poznaniu v neuroelektrofyziologických a patofyziologických vedách.“
*********************************************
Centrum biovied SAV bolo vytvorené v súlade so všeobecným trendom integrovať fragmentovaný výskum na Slovensku, pričom sleduje cieľ zvýšiť produktivitu zúčastnených ústavov. Časový harmonogram predpokladal vznik Centra biovied k 1. januáru 2017. Spočiatku bol tvorený Ústavom biochémie a genetiky živočíchov (ÚBGŽ SAV) a Ústavom molekulárnej fyziológie a genetiky SAV (ÚMFG SAV). Oba ústavy podpísali Memorandum o porozumení pre vznik Centra biovied SAV. Hlavnou motiváciou pre túto iniciatívu bolo podporiť horizontálnu integráciu na zdieľanie infraštruktúry a metodológií zavedených v partnerských ústavoch. Dosiahnutím primeranej, dobre manažovateľnej veľkosti by malo centrum naďalej posilniť interdisciplinárny charakter výskumu, zlepšiť jeho efektívnosť a kvalitu, zvýšiť konkurencieschopnosť v rámci Európskeho výskumného priestoru, ako aj úspešnosť žiadostí o medzinárodné výskumné projekty. SAV predpokladá tiež, že dôjde k podstatnému zlepšeniu procesov manažmentu a zníženiu administratívnej záťaže vedeckých pracovníkov. V budúcnosti bude Centrum otvorené aj pre ďalšie ústavy, ktoré majú v súčasnosti status pozorovateľa.
Spracovala: Slávka Cigáňová (Habrmanová), NCP VaT pri CVTI SR
Uverejnila: VČ