Podľa odborníčky s vekom pribúda väčšina chromozomálnych chýb, preto je pravdepodobnejšie, že sa tehotenstvo vo vyššom veku skončí spontánnym potratom.
Barbora Baďurová skúmala ženské vajíčka. Zdroj: Jakub Kovalík
- prečo s vekom ženy klesá plodnosť,
- aká je funkcia proteínov kohezínu a šugošínu,
- čo spôsobuje Downov syndróm,
- ako vplýva životospráva či nepravidelná menštruácia na plodnosť ženy,
- do akej miery vplýva vek na vyššie riziko spontánneho potratu,
- čo sa deje, keď je žena tehotná vo výrazne mladšom veku,
- či pomôže ženám, ktoré chcú odložiť tehotenstvo na obdobie vyššieho veku, mrazenie vajíčok,
- čo by mali ženy sledovať, ak si upravujú nepravidelnú menštruáciu antikoncepciou.
Dnes je trendom, že ženy odsúvajú tehotenstvo a prvorodičky majú mnohokrát po 30. roku života. Vedeli ste, že najideálnejšie obdobie tehotenstva je medzi 20. až 30. rokom? Molekulárna genetička Barbora Baďurová z Ústavu experimentálnej onkológie Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied skúmala ženskú plodnosť a to, ako vplýva vek na ženské vajíčka. Podľa nej dochádza vo vyššom veku k problémom aj preto, lebo žena má oslabené chromozómy.
„S vyšším vekom vznikajú rôzne genetické poruchy, napríklad Downov syndróm, pri ktorom má dieťa o jednu kópiu chromozómu viac. Deje sa to najmä vtedy, keď idú vajíčka s oslabenými chromozómami do ovulácie,“ tvrdí Barbora Baďurová.
Spojenia medzi chromozómami starnú
Aké sú najčastejšie príčiny neplodnosti u žien a u mužov?
Kedysi sme si mysleli, že neplodnosťou trpia väčšinou ženy, dnes to už neplatí. Je to približne rovnako. Stále však nepoznáme veľa konkrétnych faktorov, ktoré spôsobujú neplodnosť. Štúdie dokazujú, že s vekom klesá plodnosť a nastupujú problémy s otehotnením žien. Muži sú plodní dlhšie, avšak neplatí, že s vekom je plodnosť stále rovnaká. Vo vyššom veku majú iné typy chýb spojených s plodnosťou, pričom nedokážeme určiť iba jeden faktor. Ľudia odkladajú tehotenstvo, čo môže viesť k tomu, že žena je z hľadiska plodnosti príliš stará. Okrem toho problémy spôsobuje aj zlá životospráva – pokles plodnosti súvisí napríklad tiež s vysokou obezitou. Ide o kombináciu viacerých faktorov, ktoré sa veľmi ťažko skúmajú.
Výskumníčka Barbora Baďurová sa zaoberala plodnosťou. Zdroj: Ela Rybárová
Veková hranica plodnosti žien sa posúva. Kedysi to bolo 35 rokov, teraz je tento vek vyšší, okolo 37. roku. Ako si to vysvetľujete?
V 30. rokoch minulého storočia vyšla publikácia s informáciou, že ženy majú po 35. roku života väčšie riziko, že porodia dieťa s Downovým syndrómom. Po takmer sto rokoch sme však pokročili vo výskume, táto hranica sa neposunula, iba máme viac vedomostí o plodnosti, takže ide o presnejšie meranie. Musím však zdôrazniť, že tento vek je len číslom, pretože existujú ženy, ktoré bez problémov dokážu otehotnieť aj ako 40-ročné či 50-ročné. Naopak, niektoré oveľa mladšie ženy majú problémy s plodnosťou. Vek 35 až 37 je hranica, podľa ktorej odborníci vyčleňujú geriatrické matky. Neznamená to automaticky, že každá žena bude po 37. roku života už neplodná.
Ako ovplyvňuje vek reprodukčných orgánov plodnosť?
Vo všeobecnosti so starobou vypovedá funkčnosť telesný systém. Je však záhadou, prečo u žien odchádza ako prvý reprodukčný systém aj napriek tomu, že sme predĺžili dĺžku života, pričom dĺžka plodnosti zostáva rovnaká. Tehotenstvo je pre staršiu ženu dosť náročným procesom, ktorý zaťaží organizmus a nemusí byť úspešný.
Chromozómy vo vajíčkach sú pred ovuláciou spojené do párov. Ak nedochádza k ovulácii, tieto väzby s vekom postupne slabnú. Čo spôsobuje ich oslabenie a ako toto oslabenie vplýva na narodenie dieťaťa?
Žena sa narodí so všetkými vajíčkami, ktoré kedy bude mať. Chromozómy sú uskladnené vo všetkých bunkách a sú nositeľmi našej genetickej informácie, pričom pri splodení dieťaťa príde jedna polovica chromozómov od mamy a druhá od otca. Aj vo vajíčkach sú páry chromozómov, jedna polovica od jej mamy (v tomto kontexte babky) a druhá od jej otca (dedka). Tieto páry sa ešte pred narodením ženy spoja a v takejto forme sa zaseknú, až kým žena nezačne ovulovať. Je tam dlhá, spiaca doba ešte pred narodením, keď sú chromozómy spojené a čakajú na ovuláciu. Vajíčko môže čakať na otehotnenie až desiatky rokov, preto spojenia medzi chromozómami starnú.
S vekom sú chromozómy oslabené, pri bunkovom delení pomáhajú proteíny kohezín a šugošín. Čo je ich úlohou?
Kohezín je s chromozómami po celý čas od ich spojenia, teda ešte pred narodením ženy, pomáha ich držať pokope a postupom času z chromozómov odchádza. Šugošín zase ochraňuje kohezín od predčasného „odchodu“. Hladiny oboch týchto proteínov sa na chromozómoch s vekom znižujú. Tým nastáva problém pri ovulácii, keď sa páry chromozómov aktívne začnú deliť, pretože sú oslabené, a nemusia sa rozdeliť správne. Následne môžu vznikať rôzne genetické poruchy, napríklad Downov syndróm, pri ktorom má vajíčko nakoniec o jednu kópiu chromozómu viac. Deje sa to najmä vtedy, keď sú vajíčka s oslabenými chromozómami „donútené“, aby začali s ovuláciou.
Na plodnosť pravdepodobne vplýva aj životospráva
Čo spôsobuje Downov syndróm?
Dieťa by malo mať rovnaký počet chromozómov – polovicu od mamy, polovicu od otca. Vajíčko, ako každá ľudská bunka, ale začína s plným počtom chromozómov. Musí ich preto znížiť na polovicu, aby druhá polovica mohla prísť zo spermie. Dochádza tu k procesu delenia a ak sú chromozómy ženy oslabené a nerozdelia sa presne na polovicu, nastane problém. Do tela dieťaťa pribudne jedna extra kópia, ktorá tam nemá čo robiť. Pri Downovom syndróme ide konkrétne o kópiu 21. chromozómu, ktorá je extra, pričom zo spermie príde ešte ďalšia takáto kópia, dokopy bude mať dieťa teda tri chromozómy číslo 21. Chromozómov môže byť buď viac, alebo menej. Ak jeden chromozóm chýba, drvivá väčšina tehotenstiev sa skončí spontánnym potratom. Paradoxne Downov syndróm je jedinou takouto poruchou, s ktorou sa dá žiť. Chýbajúce chromozómy u žien sú jedným z dôvodov, prečo drasticky narastá počet potratov v staršom veku. Čím je totiž žena staršia, tým má viac chromozomálnych porúch.
Starnutie vajíčok ovplyvňujú aj dva hormóny. Zdroj: Barbora Baďurová
Spôsobuje teda táto chyba chromozómov spontánne potraty najčastejšie?
To by som netvrdila, pretože spontánny potrat ovplyvňuje veľa ďalších faktorov. Ženy často ani nevedia, že si prešli potratom. Paradoxne veľa žien zažije potrat a nevie o ňom, ale chromozomálne poruchy sa najčastejšie končia spontánnym potratom.
Vplýva na delenie chromozómov aj životospráva?
Je ťažké to odsledovať, pretože delenie sa začína ešte pred narodením. Vieme to sledovať napríklad na myšiach, ktoré keď sú v kalorickom deficite, majú lepšiu meiózu, teda proces bunkového delenia, ktorý som opísala. Podporuje to teóriu, že s obezitou klesá úspešnosť celého tohto procesu. Už to pomaly začínajú potvrdzovať aj na ľuďoch, ale je náročné sledovať vajíčka v priamom čase, pričom darkyne veľakrát môžu svoju životosprávu prikrášľovať, to je len ľudské. Preto tak zdanlivo očividný vzťah nemáme ešte preskúmaný. Pravdepodobne vplýva na plodnosť aj životospráva. Keďže sa vajíčka vyvíjajú ešte pred narodením, predpokladáme, že to, čo žena robí, ovplyvňuje zdravie vajíčok jej dcéry či dokonca vnučky.
Ak si žena prešla niekoľkými spontánnymi potratmi, je pravdepodobné, že si prejde potratom aj jej dcéra?
Veľmi to závisí od spúšťača potratov. Pravdepodobne môže ísť o genetický faktor, toto je však ešte otázkou. Keď sa množstvo spontánnych potratov zvyšuje s pribúdajúcim vekom, tak genetika nemusí zohrávať až takú úlohu, ale môže. Ide o komplikovaný problém, pretože len v posledných rokoch skúmame vajíčka žien, ktoré nie sú pacientkami kliník umelého oplodnenia. Väčšina poznatkov pochádza zo štúdií na menej kvalitných vajíčkach. Doktori z kliník umelého oplodnenia nám poskytovali tie vajíčka, ktoré nedokázali alebo nepotrebovali oplodniť. Nejde však o chybu, pretože doteraz bol takto systém nastavený. Našťastie teraz už máme lepšie možnosti.
Do akej miery vplýva vek na vyššie riziko spontánneho potratu?
Tým, že drvivá väčšina chromozomálnych chýb pribúda s vekom, väčšina z nich sa končí spontánnym potratom. Nejde však o pravidlo, pretože chromozomálne poruchy môžu nastať i v skoršom veku. Potrat môže spôsobiť čokoľvek, veľakrát nastane z neznámych príčin. Dlho sme ani len nevedeli, že pri potrate sa niektoré chromozómy zle delia, pretože sme výsledok zlého delenia nevideli. Až keď sme začali vajíčka podrobnejšie analyzovať, zistili sme, že aj iné chromozómy môžu chybovať, pretože predtým sa tehotenstvo, ktoré sa končilo spontánnym potratom, nedostalo do štádia, keď by sme ho mohli analyzovať.
Ktoré poruchy chromozómov sú najčastejšie?
Najčastejšia je porucha chromozómu 16, ktorá zásadne vždy vedie k potratu. Potom je to porucha chromozómu 15 či porucha chromozómu 21 – Downov syndróm – a ešte 22. chromozómu, ktorá sa tiež v drvivej väčšine končí spontánnym potratom, avšak existuje zopár prípadov, keď dieťa prežilo, ale s ťažkým zdravotným postihnutím. Poruchu 22. chromozómu môže dieťa prežiť iba vtedy, ak kópiu extra chromozómu tvorí iba časť originálneho chromozómu. Takisto existujú poruchy pohlavných chromozómov, čiže X a Y, ale tým som sa z vedeckého hľadiska vyhýbala, je to úplne iná téma.
Keďže drvivá väčšina chromozomálnych chýb pribúda s vekom, väčšina z nich sa končí spontánnym potratom. Zdroj: Barbora Baďurová
Nepravidelná menštruácia je znakom zdravotného problému
Do akej miery sú presné predpovede doktorov o poruchách chromozómov u ešte nenarodených detí?
Je viacero typov predpovedí. Sú takzvané skríningy, pri ktorých sa len odhaduje riziko Downovho syndrómu, a potom sa robia oveľa presnejšie testy na potvrdenie extra chromozómu. Tam sa udáva presnosť od 97 do 99 percent, čiže naozaj vysoká. Samozrejme, ako pri všetkom, existujú aj falošne pozitívne, aj falošne negatívne diagnózy. Vo vajíčku vzniká 96 až 97 percent chromozomálnych chýb, no tie zvyšné 3 – 4 percentá vznikajú až po oplodnení. Oplodnené vajíčko sa delí, narastá z neho zhluk buniek a ak chyba nastane v niektorej z nich, ostatné bunky to neovplyvní. Chyba bude len v tých bunkách, ktoré vzniknú z tej chybovej, čiže iba v určitej časti človeka. Syndróm tam teda je, môže byť zachytený testom, ale fyzicky sa neprejaví, lebo nezasahuje celé telo.
Ako vplýva na plodnosť či na narodenie dieťaťa výrazne mladší, pubertálny či dokonca detský vek matky?
Telo dievčaťa v takomto veku ešte vôbec nie je pripravené na tehotenstvo a musí vyzrieť. Menštruácia totiž ešte nie je pravidelná, telo sa vyvíja. V tehotenstve v nižšom veku dochádza k inému typu chýb ako vo vyššom. Mnohokrát ide o genetické mutácie, preto je optimálna hranica tehotenstva od 20 do 30 rokov. Je to však individuálne, pretože ženy bez problémov porodia aj po 30. roku života. Stretla som sa aj s mladšími darkyňami, ktorých vajíčka neboli ideálne. Dôležité je však, aby bola žena na tehotenstvo pripravená aj zo psychického hľadiska. Nevieme presne určiť optimálny vek prvorodičiek. Stále platí, že s vyšším vekom sa miera plodnosti znižuje, rovnako ani príliš mladý vek nie je ideálny. Nechcem však ženy strašiť, pretože sú prípady zdravých tehotenstiev aj po 35. – 37. roku. Len by si mali byť vedomé, že nemajú čas navždy, pretože mnohé z nich hranica plodnosti ešte vždy prekvapí, a to aj napriek osvete.
Môže ženám, ktoré nechcú rodiť v nízkom veku, pomôcť zmrazenie vajíčok do 25. roku, aby mali vyššiu šancu počať dieťa v období, keď budú staršie?
Mrazenie vajíčok je skvelé, no nemusí byť finančne dostupné pre každú ženu, poisťovne tento zákrok nepreplácajú celý. Myslím si, že v prípade, keď nechcete rodiť v nízkom veku, by ste si mali dať zmerať hormóny, aby ste vedeli, na čom ste. Môžu vám povedať, koľko máte približne ešte času na prvé tehotenstvo. Testy hormónov vedia naznačiť, či ešte môžete čakať na tehotenstvo alebo by ste ho mali mať čo najskôr.
Akým spôsobom funguje takýto test hormónov?
Test funguje ako indikátor rezervy vaječníkov. Rovnako by ste mali mať dobre zaznamenaný menštruačný cyklus či poznačené informácie o vašej ovulácii. Ak totiž nemáte pravidelný cyklus roky a neriešite to, môže sa stať, že neskôr budete mať problém s otehotnením. Veľa žien ani nevie, či ovuluje, zisťuje to neskoro. O to ťažšie sa tento problém bude riešiť, keď sa pokúsia otehotnieť.
Ako vplýva nepravidelná menštruácia na plodnosť ženy?
Nepravidelná menštruácia je znakom nejakého zdravotného problému. Ak tento problém dlhodobo neriešite, môže sa stať, že časom nebudete vedieť otehotnieť. Dvomi často spomínanými diagnózami menštruačných porúch sú syndróm polycystických vaječníkov, teda hormonálny problém, pri ktorom nedochádza k ovulácii a vznikajú cysty na vaječníkoch, a endometrióza, ktorá spôsobuje veľmi bolestivú menštruáciu a tvorbu cýst. Stávajú sa prípady, keď gynekológ „lieči” nepravidelnú menštruáciu antikoncepciou, a nerieši pôvodnú príčinu problému. Nie som fanúšikom takéhoto prístupu, pretože je to iba dočasná náplasť, ale každá žena bude mať svoje individuálne preferencie, čo je v poriadku.
Myšie vajíčka pod mikroskopom. Zdroj: Barbora Baďurová
Stretla som sa s prípadmi, keď ženám upravili nepravidelnú menštruáciu predpísaním antikoncepcie, čo im pomohlo, avšak po vysadení mali opäť nepravidelnú menštruáciu. Čo si o tom myslíte?
Nebudem to démonizovať, pretože existujú rôzne typy hormonálnej antikoncepcie, ktoré spĺňajú iné funkcie. Ja sama som mala veľké bolestivé cysty, s ktorými som skončila na urgentnom príjme, preto som začala užívať progesterón. Avšak s tým, že sledujem nielen svoje telo, ale aj pocity a snažím sa pozorovať, čo robí vysadenie liekov s mojím menštruačným cyklom. Je preto dôležité poznať a pozorovať svoje telo. Antikoncepcia je skvelým nástrojom, vďaka ktorému môže žena kontrolovať svoju reprodukciu a mať ju pevne v rukách. Mali by sme však zvážiť, či ju berieme preto, lebo ide o najlepšiu formu ako neotehotnieť, alebo preto, aby sme zakryli nejaké zdravotné problémy, ktoré by sme mali skôr hĺbkovo riešiť. Na druhej strane však existujú ženy, ktorým pomohla.
Prečo ste sa po plodnosti začali zaoberať výskumom rakoviny semenníkov a močového mechúra?
Chcela som sa vrátiť na Slovensko, plodnosť som skúmala vo Veľkej Británii päť rokov. Paradoxne som si vždy hovorila, že rakovine sa nikdy venovať nebudem. Ide o úplne iný typ výskumu, plodnosťou sa zaoberal menší okruh ľudí. O všetkých „kolegoch“ som aj napriek tomu vedela, že pôsobili v iných krajinách. Rakovina je však oveľa komplexnejšia a vyžaduje si kolektívnejší výskum. Vďaka nej som sa vrátila k svojmu odboru, pretože som vyštudovaná genetička, za čo som vďačná. Rovnako mám možnosť pracovať trochu aj s bioinformatikou, pretože v tejto problematike je dostupných viac dát z celého sveta a potrebujeme ich nejako spracovať, aby sme sa jedného dňa možno dopracovali k úspešnejšej liečbe. Navyše si myslím, že vedec by nemal byť expertom iba v jednej oblasti, mal by mať širší rozhľad. Plodnosť však navždy bude mojou srdcovkou.
(RR)
