Preskočiť na obsah Preskočiť na pätu (NCP VaT)
VEDA NA DOSAH – váš zdroj informácií o slovenskej vede

Mám demenciu! Môj čelový lalok niekam zdrhol

VEDA NA DOSAH

Týmito slovami okomentoval svoju chorobu Terry Jones, člen skupiny Monty Python, ktorý trpel progresívnou afáziou.

Písmená a ich vyslovovanie. Zdroj: iStock.com/SIphotography

Primárna progresívna afázia oberá človeka o schopnosť komunikovať s okolím. Ilustračný obrázok. Zdroj: iStock.com/SIphotography

Pri príležitosti prebiehajúceho Týždňa mozgu (10. – 16. marec 2025) upriamime pozornosť na choroby patriace do spektra tzv. frontotemporálnych demencií, kam patrí aj progresívna afázia.

Ochorenia mozgu dokážu človeka doslova okradnúť o jeho osobnosť. Nevyhýbajú sa pritom ani ľuďom, ktorí sú na očiach verejnosti. V súčasnosti je asi najmedializovanejšou osobnosťou trpiacou frontotemporálnou demenciou známy hollywoodsky herec Bruce Willis.

Frontotemporálna demencia

Frontotemporálna demencia (FTD) predstavuje súbor ochorení, ktoré majú rozmanité klinické prejavy. Názov FTD odkazuje na čelovú a spánkovú kôru, oblasti, ktoré sú neurodegeneračnými zmenami v dôsledku tohto ochorenia postihnuté najviac. Selektívnym poškodzovaním mozgu sa FTD líši od častejšie sa vyskytujúcej Alzheimerovej choroby.

Z hľadiska príznakov delíme FTD na primárnu progresívnu afáziu (PPA), pri ktorej ide o behaviorálny variant FTD (dominujú zmeny správania), kortikobazálnu degeneráciu a progresívnu supranukleárnu obrnu (obe postihujú predovšetkým pohybové funkcie a majú bližšie k Parkinsonovej chorobe).

Mozog v plnom nasadení

Frontotemporálnou demenciou trpel aj Terry Jones, spoluzakladateľ a člen legendárnej skupiny Monty Python. Do sveta absurdného humoru vstúpil spolu so svojimi priateľmi v roku 1969, keď založili projekt Lietajúci cirkus Montyho Pythona (Monty Python’s Flying Circus), čím odštartovali svoju kariéru v britskej BBC.

Walesan Terry Jones bol od samého začiatku hybnou silou pythonovského surrealistického sveta komédie. Dá sa povedať, že jeho mozog bol v permanentnom tvorivom nasadení. Terry písal, vymýšľal, zabával ľudí. Jeho mozog si tak budoval kognitívnu rezervu, ktorá robí mozog menej zraniteľným voči demencii, ani to však nepomohlo.

Komik Terry Jones v roku 2007. Ilustračný obrázok.

Komik Terry Jones v roku 2007. Ilustračný obrázok. Zdroj: Wikimedia Commons

Neúprosná diagnóza – afázia

Aj preto bolo stanovenie diagnózy v roku 2016 pre mnohých prekvapivé až šokujúce. Verdikt profesora neurológie Nicka Foxa z londýnskej University College, legendy na poli výskumu ľudských demencií, znel: zriedkavá forma frontotemporálnej demencie.

Hercovi diagnostikovali primárnu progresívnu afáziu, ktorá najviac zasahuje práve reč. Táto choroba človeka oberá o schopnosť komunikovať s okolím, čo bolo pre Terryho Jonesa, komika a herca, pre ktorého bola reč kľúčová, o to bolestivejšie.

Pre túto podobu afázie je príznačná porucha tvorby slov, neschopnosť pomenovávať veci a ťažkopádna produkcia reči. Pacienti majú často problém porozumieť uceleným vetám, ale význam izolovaných slov je pre nich zrozumiteľný. Ďalším charakteristickým znakom je porucha výslovnosti hlások a deficit v motorike reči.

Problémy s rečou

Prvé príznaky ochorenia pozorovalo Terryho okolie ešte skôr, ako choroba prepukla v plnej sile.

Kolega Michael Palin si napríklad všimol, že jeho najlepší priateľ má problémy zapamätať si text. Rodinní príslušníci zasa spozorovali, že Terryho reč začína byť neistá. Nejaký čas využíval emailovú komunikáciu, ale po čase nadobudli jeho listy chaotickú podobu.

Mám demenciu! Môj čelový lalok niekam zdrhol. Terry Jones

Postupne prestal komunikovať s médiami a stiahol sa do úzadia. On sám sa k svojej diagnóze postavil typicky pythonovsky: Mám demenciu! Môj čelový lalok niekam zdrhol.

Terry Jones podľahol frontotemporálnej demencii 21. januára 2020, štyri roky po stanovení diagnózy. Pred smrťou sa rozhodol darovať svoj mozog na výskumné účely, aby pomohol vedcom rozlúštiť záhadu tejto zákernej choroby.

Viac sa o frontotemporálnej demencii a afázii dočítate v článku neuroimunológa Norberta Žilku s názvom Mozog vo svetle reflektorov, ktorý vyšiel v časopise Quark 3/2020.

Zdroj: Časopis Quark

Autor textu: Norbert Žilka: Mozog vo svetle reflektorov. In: Quark 3/2020

Uverejnený text bol spracovaný redakciou VND a je skrátenou verziou pôvodného textu publikovaného v časopise Quark. Celý pôvodný článok si môžete prečítať na tomto odkaze po zakúpení predplatného časopisu Quark alebo v tlačenej verzii časopisu.

(zh)

CENTRUM VEDECKO-TECHNICKÝCH INFORMÁCIÍ SR Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

Mediálni partneri

ÁMOS vision FonTech Startitup