Ľudský mozog je superorgán so zaujímavými vlastnosťami a schopnosťami.
Ilustračný obrázok. Zdroj: iStockphotos.com. Autor: Dragon Claws
Mozog je orgán, ktorý slúži ako centrum nervovej sústavy všetkých stavovcov a väčšiny bezstavovcov. Len niektoré druhy bezstavovcov, ako napríklad medúzy či hviezdice, nemajú mozog, namiesto toho majú roztrúsené nervové tkanivo.
Tento dôležitý orgán je do veľkej miery stále nepreskúmaný. Z magazínu Bebrainfit sme vybrali zopár zaujímavých faktov o mozgu, o ktorých vie len málokto.
Operácie mozgu siahajú až do kamennej doby
- Až 73 percent mozgu tvorí voda. Už dve percentá dehydratácie negatívne ovplyvňujú pozornosť, pamäť a iné kognitívne funkcie.
- Zhruba 60 percent pevnej zložky mozgu tvorí tuk. V mozgu sa nachádza aj 25 percent cholesterolu.
- Stopy týkajúce sa operácií mozgu siahajú až do kamennej doby. Vo Francúzsku, v Afrike či v Peru sa našli praveké lebky s vyvŕtanými otvormi, okolo ktorých boli viditeľné znaky nového rastu, čo dokazuje, že pacient po operácii ešte nejaký čas žil.
Mozog je z veľkej časti stále neprebádaný. Zdroj: iStock.com/Zinkevych
Pracuje celý mozog, nie iba 10 percent
- Počas prvého roka života mozog dojčaťa narastie na dvojnásobnú veľkosť. Do troch rokov dieťaťa mozog dorastie až na 80 percent veľkosti dospelého človeka.
- Najväčší mozog na planéte Zem má vorvaň obrovský, pričom môže vážiť až deväť kilogramov.
- To, že človek využíva len 10 percent kapacity mozgu, je mýtus. V skutočnosti používame celý mozog a viac ako 10 percent používame dokonca aj vtedy, keď spíme.
- Mozog človeka obsahuje približne sto miliárd neurónov.
Mozog sa od istého veku zmenšuje
- Mozog nemôže cítiť bolesť. Interpretuje signály bolesti, ktoré mu boli poslané, ale sám bolesť necíti.
- Ľudský mozog sa s pribúdajúcim vekom zmenšuje. Tento proces sa začína približne v strednom veku.
- Mozog spotrebúva až 20 percent všetkého kyslíka a krvi v ľudskom tele.
- Neuróny presúvajú informácie rôznymi rýchlosťami. Najvyššia rýchlosť prechodu informácií medzi neurónmi je asi 402 kilometrov za hodinu.
- Mozog vytvára dosť elektriny na to, aby rozsvietil 25-wattovú žiarovku.
Slávnu rovnicu zostavil Albert Einstein, ktorý mal menší mozog, ako je priemerná veľkosť u muža. Zdroj: iStock.com/marimo
Intelekt nie je závislý od veľkosti mozgu
- Mužský mozog je priemerne o 10 percent väčší ako ženský, čo súvisí s celkovou veľkosťou tela. No hipokampus, časť mozgu najsilnejšie spájaná s pamäťou, je u žien zvyčajne väčšia. Mozog Alberta Einsteina vážil 1 230 gramov, čo je o 10 percent menej, ako je bežné (1 360 gramov). Hustota neurónov v jeho mozgu však bola vyššia ako priemer.
- Neandertálsky mozog bol o 10 percent väčší ako mozog Homo sapiens, pričom ľudský mozog sa za posledných 20 000 rokov výrazne zmenšil, a to približne o objem tenisovej loptičky.
- Mozgové bunky sa kanibalizujú ako posledný zdroj energie na odvrátenie hladu. Mozog tak môže doslova konzumovať sám seba.
Pozrite si
- Človek sa nerodí s nemennou stanovenou úrovňou inteligencie. Mozog má schopnosť meniť sa počas života vďaka vlastnosti známej ako plasticita mozgu a môže vytvárať nové mozgové bunky prostredníctvom procesu známeho ako neurogenéza.
Používatelia zariadení Apple a Android majú odlišné mozgy
- Mozgy používateľov oddaných zariadeniam spoločnosti Apple sú skutočne odlišné od mozgov tých, ktorí používajú zariadenia so systémom Android. Magnetická rezonancia odhalila, že používanie zariadení Apple stimulujú „božiu škvrnu“ v mozgu, ktorá je aktivovaná aj náboženskými obrazmi u veriacich ľudí.
- Hematoencefalická bariéra chráni mozog tým, že zabraňuje mnohým cudzím látkam v cievnom systéme dostať sa do mozgu. Bariéra však nefunguje dokonale a mnohé látky cez ňu preniknú, niektoré rýchlejšie ako iné. Alkohol sa do mozgu dostane za šesť minút, zatiaľ čo nikotín prerazí bariéru len za sedem sekúnd.
- Ľudský mozog je schopný uskutočniť 1 016 procesov za sekundu, vďaka čomu je výkonnejší než akýkoľvek existujúci počítač.
Zdroj: Bebrainfit
(LDS)
