Platí to aj pre zručnosti, ako je čítanie a počítanie. Pravidelný a každodenný tréning má zmysel v každom veku.
Tréning je dôležitý aj pre uchovanie si zručností, ako je čítanie a počítanie. Zmysel má aj vo vyššom veku. Ilustračný obrázok. iStock.com/Ihor Lukianenko
Tento týždeň prebieha celosvetová kampaň Týždeň mozgu (Brain Awareness Week). Jej cieľom je zvýšiť povedomie verejnosti o význame mozgu, jeho funkciách, o mozgových ochoreniach, spôsoboch ich liečby a o udržiavaní mozgu v dobrej kondícii prostredníctvom zdravého životného štýlu a podporných aktivít.
Tohtoročná téma znie: Mozog v akcii: spoznajme naše lepšie kognitívne funkcie. Medzi tie radíme pozornosť, pamäť, vnímanie a učenie a výkonné funkcie (schopnosť plánovať, organizovať, nastavovať si ciele a hodnotiť svoje rozhodnutia).
Kognitívne funkcie ovplyvňujú kvalitu nášho života a sú dôležité aj pre produktivitu práce. Pri príležitosti Týždňa mozgu sa preto pozrieme na zručnosti dospelých, ako je čítanie a počítanie.
S pribúdajúcim vekom sa niektoré kognitívne funkcie a zručnosti postupne zhoršujú. Nie je to však nevyhnuté a dobrou správou je, že proti tomu môžeme pôsobiť vlastnou aktivitou. Čo prospieva nášmu mozgu a čo mu, naopak, škodí, sa dočítate aj v predchádzajúcom článku na našom portáli VEDA NA DOSAH.
Zručnosti dospelých
V štúdii, uverejnenej v časopise Science Advances, dospeli vedci pod vedením Erica A. Hanusheka zo Stanfordovej univerzity k záveru, že u ľudí, ktorí v práci veľa počítajú a čítajú, dochádza k znižovaniu zručností oveľa neskôr a taktiež je u nich pokles menej dramatický. Potvrdzuje sa tak, že mozog je ako sval, čím viac ho trénujeme, tým lepšie funguje.
Vedci čerpali údaje z unikátnej nemeckej longitudinálnej zložky Medzinárodného hodnotenia kľúčových kompetencií dospelých (PIAAC-L), v rámci ktorej bola s odstupom 3,5 roka opätovne testovaná veľká reprezentatívna vzorka dospelých. Na základe porovnania výsledkov vedci získali reálnejší obraz o zmenách zručností počas života.
Medzinárodné hodnotenie kľúčových kompetencií dospelých (PIAAC)
Do výskumu o zručnostiach dospelých z programu OECD sa zapojilo aj Slovensko. Medzinárodné hodnotenie kľúčových kompetencií dospelých (PIAAC), uverejnené minulý rok v decembri, ukázalo, že 24 percent dospelých na Slovenku má nízku úroveň kognitívnych zručností. Dospelí na Slovensku dosahujú priemernú matematickú gramotnosť, no výrazne zaostávajú v čitateľskej gramotnosti a schopnosti riešiť problémy. Z výskumu OECD o zručnostiach dospelých vyplynulo, že štvrtina dospelých na Slovensku má úroveň čitateľskej gramotnosti na úrovni desaťročného dieťaťa. Na reprezentatívnej vzorke 16- až 65-ročných sa sledovala úroveň čitateľskej gramotnosti, matematickej gramotnosti a adaptívneho riešenia problémov.
Zručnosti sa nemusia s vekom zhoršovať
Podľa Hanusheka zverejnené výsledky čiastočne vyvracajú tvrdenie, že postupná strata niektorých zručností, ku ktorej dochádza v dospelom veku, je viac-menej nevyhnutná.
U niektorých ľudí sa až do dosiahnutia stredného veku základné zručnosti dokonca zlepšujú. V priemere sa čitateľské zručnosti výrazne zlepšujú u dvadsať- a tridsaťročných. Vrchol nastáva približne okolo 45. roku života a aj potom je pokles v analyzovanej vekovej skupine minimálny.
V prípade matematických zručností je situácia trochu odlišná. V mladej dospelosti dochádza v tejto oblasti k výraznému zlepšeniu, vrchol nastáva v štyridsiatke. V staršom veku je pokles väčší ako v prípade jazykových zručností.
Seniorka pracuje s počítačom. Zdroj: iStock.com/shironosov
Tréning robí majstra: pravidelnosť je rozhodujúca
V rámci populácie existujú podľa vedcov veľké rozdiely. To, ako dobre, respektíve zle dokážu ľudia v určitej vekovej skupine čítať a počítať, závisí vo veľkej miere od ich každodenného zamerania a zamestnania. Ukázalo sa, že používanie týchto zručností na dennej báze rozhoduje o tom, ako dlho zostanú uchované, respektíve ako rýchlo sa v priebehu života vytratia.
Ľudia, ktorí v práci často počítajú, napríklad zostavujú rozpočet alebo prepočítavajú náklady, alebo využívajú čitateľské zručnosti, odpovedajú na e-maily, listy a podobne, dosahujú výrazne lepšie výsledky ako priemer.
Svoj výkon zlepšujú približne do päťdesiatky, potom sa krivka vyrovnáva. To znamená, že schopnosti v tejto skupine zostávajú viac-menej nezmenené minimálne do veku 65 rokov. Naopak, v skupine ľudí, ktorí v každodennom živote takmer vôbec nepočítajú a nečítajú, začína pokles už u tridsiatnikov.
Udržiavanie zručností vďaka práci
To, do ktorej skupiny patríte, závisí najmä od profesie. Ľudia s kancelárskou prácou a akademickým vzdelaním si svoje zručnosti rozvíjajú najdlhšie a tento rozdiel je obzvlášť výrazný, pokiaľ ide o jazyk. Autorom štúdie sa podarilo identifikovať tiež rozdiel medzi pohlaviami: u žien sa matematické zručnosti zhoršujú o niečo skôr a pokles je výraznejší.
Celkovo výsledky ukazujú, že pokles zručností nie je daný len vekom, ale že rozhodujúcu úlohu tu zohráva pravidelný tréning, ktorý má aj po prekročení vekovej hranice 65 rokov zmysel.
Populácia starne, dôchodkový vek sa zvyšuje a očakáva sa, že ľudia budú pracovať dlhšie. Ak sa budú zručnosti zhoršovať, bude to mať dosah i na ekonomické výsledky krajiny. Jedným z riešení by mal byť preto podľa vedcov okolo Erica A. Hanusheka dôraz na celoživotné vzdelávanie. Ten by mal byť aj v záujme politikov, ktorí by ho mali podporovať svojou politikou.
Zdroj: science.ORF.at, MŠVVaM SR, Science Advances, ÚVZ SR
(zh)
